Brnenská vila Tugendhat ani šesť rokov po svojom znovuotvorení nestačí uspokojovať enormný záujem verejnosti pozrieť si jednu zo štyroch najslávnejších víl sveta. Ako jediná pamiatka modernej architektúry v Českej republike je Vila manželov Grety a Fritza Tugendhatovcov zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. S nápadom osloviť slávneho nemeckého architekta Ludwiga Miesa van der Roheho prišla Greta Tugendhatová, ktorá v Berlíne navštevovala ním navrhnutý dom pre obchodníka s umením Perlsa a zaujalo ju aj sídlisko Weissenhof v Stuttgarte, na ktorého tvorbe sa podieľal. Miesa zas údajne očarila exkluzívna parcela s nádherným výhľadom na panorámu Brna a ponuku manželov okamžite prijal.

Objav v gestapáckom bare

foto: autor

Rodina sa do vily nasťahovala v decembri 1930 a od začiatku vyvracala pochybnosti niektorých historikov umenia či je tu možné bývať. „Veľké priestory oslobodzujú. Priestor má vo svojom rytme celkom zvláštny pokoj, ktorý nemôže poskytnúť uzavretá miestnosť… Keď tieto priestory nechám na seba pôsobiť ako celok, potom jasne cítim: to je krása – to je pravda,“ zhrnula svoje pocity v tomto nadčasovom dome Greta Tugendhatová.
Tugendhatovci vilu obývali do mája 1938, kedy museli pred Hitlerom unikať do Švajčiarska a neskôr do Venezuely. Už o rok neskôr dom skonfiškovalo gestapo a stal sa majetkom Nemeckej ríše. Nacisti z Vily okrem iného odniesli veľmi vzácnu zaoblenú priečku z makassarského ebenu, ktorej časť sem teraz, po rokoch vrátili. Historik umenia Miroslav Ambroz ju vlani podľa denníka nemeckého vojaka objavil v menze brnenskej právnickej fakulty, kde malo gestapo svoj bar. Po vojne Vila dlhé roky slúžila ako rehabilitačné stredisko pre deti s vadami chrbtice. S históriou Slovenska je Vila Tugendhat spätá ako miesto podpisu dohody o rozdelení Československa, ktorú v jej interiéroch a exteriéroch vyrokovali Václav Klaus a Vladimír Mečiar.

Tugendhat skrýva ikony dizajnu

foto: autor

Hneď pri vstupe do trojpodlažnej vily človeka ovládne pocit súznenia s priestorom a svetelným jasom i s použitými materiálmi, no aj príjemný pocit povznesenia. Vila Tugendhat je predsa výrazným príkladom kultúrnej i technickej vyspelosti medzivojnového Československa. V jej interiéri, teraz zreštaurovanom do podoby v čase jej dokončenia roku 1930, nájdete hneď niekoľko príkladov nadčasových technológií. Dve okná oproti ónyxovej priečke a jedálenskému priestoru bolo možné pomocou elektromotorov spúšťať až k podlahe, v dome bol zavedený systém vzduchotechniky – kombinácia kúrenia, ochladzovania a zvlhčovania, nechýbal dokonca ani elektrický zabezpečovací systém.
Interiéry sú vybavené presnými replikami pôvodného mobiliára. Mies van der Rohe vnútorné vybavenie navrhol spolu s Lilly Reichovou a Sergiom Ruegenbergom. Pred ónyxovou priečkou aj teraz stoja tri kreslá Tugendhat s oceľovou konštrukciou, plochými profilmi v chróme a strieborno-šedým koženým čalúnením, ďalej tri kreslá a taburet Barcelona v smaragdovo zelenej koži. Farebný akcent tohto priestoru dotvára legendárne lehátko s rubínovo-červeným zamatovým poťahom. Spolu s ďalším nábytkom tvoria naozajstné ikony dizajnu.

Slávne filmové mená

foto: wikimedia.org

Funkcionalistická Vila Tugendhat má aj umelecké rozmery. V jej interiéri nakrúcali film Hannibal: Zrodenie zla a inšpirovala tiež britského spisovateľa Simona Mawera, ktorý sem preniesol dej románu Sklenená izba. Práve pred niekoľkými dňami vo vile Tugendhat začali nakrúcať film podľa tohto kultového románu pod taktovkou slovenského režiséra Juliusa Ševčíka. Okrem zahraničných hviezd ako Carice van Houten (známa zo seriálu Game Of Thrones), či Hanna Alström (zahrala si vo filmovej sérii Kingsman) sa tam objavia aj českí herci Karel Roden Karel Dobrý. Zaujímavé je, že film Sklenená izba už pred časom chcel vo vile nakrúcať známy český režisér Jan Hřebejk, no vtedy voči tomu mala výhrady dcéra majiteľov vily Daniela Hammer-Tugendhatová.