Hoci leží Balkán takpovediac za rohom, stále v sebe ukrýva obrovské množstvo menej známych pokladov. Vezmime si takú Čiernu Horu. Večne ležala v tieni Chorvátska, no ak ju raz spoznáte, viete, že sa sem budete chcieť neustále vracať. Malá krajina je doslova naplnená krásou a tá tu má mnoho podôb. Pobrežie posiate plážami, šarmantné mestá s benátskym šmrncom, tajomné kláštory aj nádherné hory plné jazier, vrcholkov či riek. K tomu si pripočítajte gastronomické nebo a váš balkánsky raj ste práve objavili.
KOTOR V IMPOZANTNOM ZÁLIVE
Jadranské pobrežie Čiernej Hory je tak podmanivo krásne, že sa tu zamilujete. Do atmosféry, malých mestečiek, kamenných uličiek a slanej vône mora, ktorá vás opantá počas rannej prechádzky, keď sa svet naokolo len prebúdza. Najkrajšie miesta celej krajiny ležia na brehu mora a spája ich spoločná minulosť. Ak by ste si však mysleli, že budú všetky rovnaké, veľmi by ste sa zmýlili. Každé má vlastnú osobnosť, dušu a niečo, čím si vás získa. Vezmite si len taký pobrežný Kotor ležiaci v impozantnom zálive Boky Kotorskej. Je naozaj jedným z najkrajších miest Balkánu? Odpoveď nájdete krátko po tom, ako vojdete za bránu starého mesta a pred očami sa rozlejú romantické kamenné uličky strácajúce sa za najbližším rohom. Kotor si všimnete skôr, než v ňom zastavíte, pretože priamo nad mestom na obrovskom skalnatom brale tróni majestátna Pevnosť sv. Jána. Ta ukáže smer a bude vás navigovať ako maják zblúdenú loď. Práve tam pod skalami sa na okraji zálivu krčí mesto ukryté za hradbami. Slávu mu vdýchla Byzancia, neskôr mu vládli Srbi, inokedy zase Bosna a nezameniteľnú pečať mu vtisli Benátky, ktoré pobrežie roky ovládali.
Pred starým mestom natrafíte na niekoľko stánkov, kde predávajú lokálne produkty od voňavej šunky cez syry, med až po sezónne ovocie. Na Kotore je najkrajšie nenaháňať sa za pamiatkami, pretože skôr či neskôr ich aj tak všetky uvidíte. Neutečú vám, no momenty, o ktoré by ste prišli naháňaním sa, už nedoženiete. Mohutná brána stráži vstup do mesta a nechajte sa ňou zvábiť. Kroky vedú na námestie a práve tu sa začínajú príbehy Kotoru. Najväčšie námestie mesta zdobí ikonická Hodinová veža, divadlo, ale aj luxusný hotel Cattaro či niekoľko podnikov, ktoré sa okolo obeda zaplnia takmer do posledného miesta. Zabočte doľava či doprava a Kotor sa postará o to, aby ste našli kúsok jeho krásy. Túlať sa Kotorom je akoby ste len kráčali, zbierali kúsky krásnej mozaiky a pomaličky si ju dávali dokopy. Kaviarničky striedajú butikové hotely, do toho sa pripletie zmrzlináreň, krásna fasáda nenápadného paláca a kde -tu sa ocitnete na jednom z námestí, ktoré sa snažilo ukryť medzi domami. Najdôležitejším kresťanským svätostánkom je Katedrála sv. Tryfona, patróna celého mesta. Nahliadnite dnu, posaďte sa do drevenej lavice, oddýchnite si v prítmí malieb a vydajte sa do uličiek pohľadať Kaplnku svätého Lukáša či románsky Kostol Panny Márie. Ak máte energiu, skúste zdolať skalu s Pevnosťou sv. Jána. Nebude to zadarmo, bude vás to stáť kopec potu a myšlienok na to, že to vzdáte, ale odmenou je najkrajší výhľad na mesto, aký si viete predstaviť. Posadíte sa na kamenný múrik a len sledujete strechy starého mesta a Boku Kotorsku, zarezávajúcu sa ako fjord do balkánskej krajiny. To, že je Kotor v UNESCO, vám nemusí nikto hovoriť, už to tušíte aj sami. Príjemne unavení zídete do mesta a v jednej z bočných uličiek si sadnite do podniku na miestnu špecialitu njegušski stek. Patrí k najobletovanejším jedlám Čiernej Hory a niet sa čomu čudovať. Zakladá si na lokálnych surovinách s miestnym pršutom a syrom a napokon sa ozdobí kajmakom. Vraj ho svojho času vymyslel Milovan Stojanovič, osobný šéfkuchár prezidenta Tita, a keď bol dobrý pre neho, určite bude aj pre vás. Kotor má v sebe romantiku. Tá najkrajšie vynikne podvečer pri západe slnka, keď sa denní návštevníci poberajú preč a niektoré uličky začnú zívať prázdnotou. Vtedy má prechádzka svoje čaro a rozhodne si toto miesto budete vedieť užiť!
PERAST A LOĎKA NA OSTROV
Len pár kilometrov od známeho Kotoru leží na brehu zátoky mestečko Perast. Ešte stále nepatrí k tým najznámejším na Balkáne a mnohí ho považujú za neobjavenú perlu. Nie, nebudete tu sami, to by ste tu museli byť pred tridsiatimi rokmi, no aj napriek tomu mu podľahnete. Autobus vyráža z Kotoru neďaleko nábrežia a vďaka krásnej krajine si ani neuvedomíte, koľko času v ňom strávite, pretože budete stále nalepení na okne. Perast sa prvý raz vynára z temnoty dejín v 14. storočí, no nie je ničím iným ako prístavným mestečkom s rybárskou tradíciou. Má krásnu polohu na brehu Boky Kotorskej v krajine takej čarovnej, že chcete len sedieť na okraji kamennej promenády a hľadieť pred seba.
Perastu do karát nahral fakt, že Osmani obsadili časť severného pobrežia dnešnej Čiernej Hory, a tak sa odrazu z malého prístavu stane dôležité miesto. Miestni si postavili pevnosť, hradby a tešia sa pomerne privilegovanému životu. Perast obchoduje s Benátkami a v 18. storočí ho zdobí séria palácov aj kostolov. Dokonca sem poslali Petra I. priamo z Ruska na exkluzívnu námornú akadémiu. Mesto je verné Benátkam aj po tom, ako ich porazil v roku 1797 Napoleon, no napokon sa ich vplyv vytratí a po krátkych epizódach sa dostane pod Rakúsko -Uhorsko. Nielenže má Perast zaujímavý príbeh, no aj podmanivo vyzerá. Autobus zastaví priamo v srdci mesta na okraji námestia, ktoré už stáročia zdobí vysoká zvonica Kostola sv. Mikuláša. Celé mestečko sa obtáča okolo zátoky a šplhá sa na pahorok, kam sa zarezávajú kamenné uličky. Keď ste dole, ani nevidíte, kde sa naozaj končia. Kráčajte nábrežím a bude sa vám zdať, že takmer každá fasáda je staručkým a vznešeným palácom. Niektoré z nich sú dnes drahé hotely, iné reštaurácie a krásny deň vyhnal na slnko veľa ľudí, ktorí posedávajú s pohárikom miestneho vína a výhľadom na dvojicu ostrovov. Je tu tak príjemne, že človeku sa nechce odísť. Kotor je občas plný turistov vďaka prístavu, no tu je akýsi pokoj. K najzaujímavejším miestam, kam sa viete v Peraste vybrať, je maličký ostrov s kostolom Madonna dello Scalpello. Miestni mu hovoria Gospa od Škrpjela a lodičky k nemu chodia priamo z centra mesta z nábrežia. Počas sezóny odchádzajú takmer každých dvadsať minút, a tak nemusíte nič plánovať. Naskočte na palubu a vychutnajte si panorámu Perastu s okolitými kopcami. Kostol má impozantný interiér a to, že je na ostrove, z neho robí ešte unikátnejšie miesto. Vedľajší ostrovček patrí katolíckemu Kláštoru sv. Juraja, ale ten je pre turistov neprístupný. Nazad na pevnine je ten správny čas objavovať zapadnuté uličky. Často v nich budete jediní a každá ďalšia sa vám bude zdať ako krajšia než tá predtým. Cestujete tu v čase. Opustený kostol, z ktorého vyrastá tráva, strieda polorozpadnutý palác. Perast má svoje najslávnejšie obdobie za sebou, no dnes sa snaží vrátiť sa do zlatej éry. Rok za rokom a toto mesto sa bude určite meniť. Toto miesto muselo byť nádherné na prelome 18. a 19. storočia, pretože ešte dnes v ňom cítite ducha onej doby, ktorá sa vytráca. Pred odchodom si ešte poseďte v niektorej z miestnych kaviarničiek, ochutnajte miestne koláčiky a až potom s čistým svedomím môžete odísť. Ako to, že o Peraste takmer nie je počuť?
BUDVA UKRYTÁ ZA HRADBAMI
Južne od Kotoru sa na jadranskom pobreží nachádza historické mesto Budva. Často sa o nich hovorí ako o dvojičkách, ale každé vyzerá a pôsobí inak. Aj napriek tomu sú v Čiernej Hore nerozlučiteľnou dvojicou a vždy, keď sa hovorí o krásnych mestách, spomína sa na jeden nádych Kotor aj Budva. Medzi moderným a starým mestom existuje neviditeľná čiara, no obe spája nábrežie s neveľkým prístavom. Už z diaľky sa nad starou Budvou dvíhajú zvonice kostolov, a tak niet kam zablúdiť. More je ešte rozbúrené po nočnom daždi a, pohadzujúc okruhliaky na pláži sem i tam, dáva o sebe hlučne vedieť. Vzduch je ráno príjemne čerstvý a mnohí už obsadili svoje miesta na terasách s výhľadom na nekonečný horizont. More má na okraji hradieb takú výrazne slanú vôňu, až sa zapíše do mysle. Pre suchozemcov bude more vždy fenomén a nezáleží na tom, koľko času ste pri ňom strávili. Stará Budva sa ukrýva za hradbami, ktoré zdobí emblém benátskeho leva. Je fascinujúce kráčať v stopách Benátskej republiky. Boli časy, keď brali Jadranské more ako svoje ihrisko a vďaka tomu sa ich vplyv rozlieval k dnešnému Balkánu či na niektoré grécke ostrovy. Za hradbami čaká séria kamenných uličiek. Ráno sú príjemne tiché, naplnené chladom, pretože slnko sem ešte stále nepreniklo. Otvárajú sa prvé suvenírové obchodíky, prvé pekárničky a už sa tu dá sadnúť si na rannú kávu. Ortodoxný kostol hľadí na staručký kostolík sv. Sávu z 12. storočia. Medzi nimi je len niekoľko metrov a priepasť takmer ôsmich storočí. Najzaujímavejšou pamiatkou Budvy sú samotné hradby. Netvoria len stredovekú ochranu mesta, ale dnes sú atrakciou, pretože ich otvorili a môžete tak vyliezť na ich vrchol a spraviť si po nich unikátnu prechádzku. Tak ako v neďalekom Dubrovníku či v posvätnom Jeruzaleme. Vstup na hradby leží neďaleko obrovskej pevnosti ležiacej na najjužnejšom výbežku polostrova. Zasvätili ju Panne Márii a podobných stredovekých pevností by sme na Jadrane našli viacero. Mali chrániť ľudí, prístavy, mali dohliadať na bezpečnosť pred pirátmi a udržiavať poriadok. Dnes je vnútri malá galéria. Hradby v Budve majú najkrajšiu atmosférou podvečer, keď sa slnko pomaličky blíži k západu. Vstúpite na kamenné hradby a ste v inom svete. Ten pod vami rozlievajúci sa v uliciach bzučí ako úľ a ľudia ním kráčajú ako v mravenisku a tu hore na hradbách je ticho a pokoj. Nad mestom sa dvíhajú kostolné veže a tá najbližšia patrí Kostolu sv. Ivana. Jeho nezameniteľnú zvonicu si všime každý a pod jeho strechou sa skrýva príbeh jedného z najstarších kostolov v okolí. Podľa tradície tu stál už v 7. storočí, a hoci ho zjazvilo zemetrasenie o 1000 rokov neskôr, nepoložil sa na zem, a tak láka pútnikov dodnes. Oplatí sa nazrieť dnu aj pre vzácne ikony, ktoré chránili mesto pred pandémiou či pirátmi. Na hradbách beží čas inak. Nikto ho tu nemeria, a tak sa len túlajte až na koniec a vychutnávajte si, že ste sa ocitli nad mestom. Budva pri pohľade z hradieb má nezameniteľné čaro.
SVETI STEFAN A ZÁVAN JADRANU
Spoznávať pobrežie Čiernej Hory znamená neustále sa zastavovať a objavovať nádherné miesta. Ešte sa ani nenazdáte, že ste opustili Budvu, a južne od nej sa z pobrežia vynorí azda najznámejší pohľad celej krajiny. Je ním maličký kus zeme obrastený domami natoľko, až máte pocit, že nie polostrov, ale práve ony vyrastajú z neveľkých morských vĺn. Sveti Stefan je zvláštnym zjavom tu na pobreží Jadranského mora. Rybárska dedinka sa tu začala objavovať už v 15. storočí. Neskôr sa rozrástla o uličky, kostoly, námestie, postavili okolo seba hradby a žili si svojím spokojným životom. V polovici 20. storočia sa však stalo niečo zvláštne a celý polostrov s mestečkom sa znárodnil a premenil sa na luxusný rezort, ktorý má dnes v rukách spoločnosť Aman. Ten zatvoril svoje brány všetkým tým, ktorí v rezorte nie sú ubytovaní, a Sveti Stefan tak získal auru tajomna. Mnohí však prichádzajú za vyhliadkou, pretože fotografia s jeho siluetou patrí medzi najkrajšie úlovky z Čiernej Hory. Priamo naproti nájdete aj pláž, kde sa viete okúpať. Verte, že krajšiu kulisu na plávanie v Jadranskom mori už široko ďaleko nenájdete. Na pláži sa ocitlo niekoľko desiatok ľudí a užívajú si slnko, more a absolútnu pohodu. Ak budete mať šťastie a ocitnete sa vo Svetom Stefane v nedeľu a ešte aj počas sviatku, možno sa pozriete do jeho uličiek. Z mestečka sa ozýva náboženský spev, a tak neváham ani sekundu. Zástup ľudí vedie až k miestnemu kostolíku v centre polostrova a tam sa koná procesia. Kňaz s dlhou bradou nesie ikonu a za ním sa kľukatí zástup ľudí. Ani len som nesníval, že sa pozriem za hradby, no v tom je čaro cestovania. Uličky mestečka sú podobné tým, aké nájdete v Kotore či v Budve, len sú sterilnejšie. Žiadne obchodíky, predajničky, občerstvenia či kaviarne. Slúžia skôr na krátku prechádzku, aby hostia mohli zmiznúť za múrmi svojich apartmánov, kde ich nikto nebude rušiť. Sveti Stefan tak stále zostáva najkrajší pri pohľade z panoramatickej vyhliadky či priamo z pláže.
HLAVNÉ MESTO A NAJKRAJŠÍ KLÁŠTOR
Nebýva veľmi zvykom, že hlavné mesto v krajine nepatrí k obletovaným miestam, no čiernohorská Podgorica je toho dokonalým príkladom. Nemá more, nemá šarm benátskeho mesta, chýba mu pobrežie, genius loci a napokon aj atmosféra živého mesta. Je škoda sa tu nezastaviť, ak prechádzate okolo, ale viac než pár hodín mu jednoducho nevenujete, pretože tu nebude čo robiť. Mesto vzniklo na sútoku riek Morača a Ribnica, a hoci má históriu starú niekoľko storočí, veľa pamiatok tu nečakajte. Najpríťažlivejšou časťou hlavného mesta je stará štvrť, kde nájdete zopár krásnych uličiek, farebných domov a náznak architektúry, ktorá v sebe nesie prvky osmanskej doby. Zatúlajte sa až do Kráľovskej záhrady a napokon pohľadajte Hodinovú vežu, ktorá si ešte stále pamätá tváre Osmanov. Stojí tu od 17. storočia a pôvodne nemala s hodinami nič spoločné, no o dve storočia neskôr dostala svoj ciferník a dnes jej nik nepovie inak.
Čo sa však Podgorici nedá vyčítať, je to, že tu nájdete veľa skvelých podnikov s lokálnym jedlom. V staručkej cukrárni si môžete dať zákusky či koláčiky s kvalitnou kávou a v starom centre zas zapadnete do rodinného podniku na vynikajúcu Pljeskavicu. Mleté mäso, cibuľka, koreniny, to všetko sa premieša, ugriluje a vy dostanete skvelé jedlo, ku ktorému sa hodí vychladené pivo Nikšičko. Necelých 50 kilometrov od hlavného mesta leží neďaleko rieky Morača rovnomenný kláštor. Patrí k najkrajším v celej Čiernej Hore, a ak by ste v krajine mali vidieť len jeden jediný kláštor, spravte všetko preto, aby to bol práve tento. Štefan Nemanja, syn kráľa Vukasina, ho postavil ešte v roku 1252 a razom sa z neho stalo mimoriadne miesto. Má krásnu atmosféru. Uložený uprostred prírody, naokolo vysoké kopce a v tichu krajiny počuť zurčať rieku Morača, ktorá si tadiaľto razí cestu. Za bránou sa uprostred záhrady vynorí kláštor zasvätený Uspaniu Bohorodičky a jeho najväčšou devízou sú vzácne maľby, ktoré zdobia jeho interiér. Vojdete dnu a dýchne na vás závan mystiky. Fresky sa rozutekali po stenách a sú azda najkrajším príkladom byzantského umenia v Čiernej Hore. Sú také krásne, že hoci sú tu unikátne ikony z 18. storočia, takmer nikto im nevenuje pozornosť. Pritom práve ikony sv. Sávu a sv. Lukáša sa považujú za jedny z najvzácnejších na Balkáne. Ostaňte ešte v záhrade a vychutnajte si pohľad na celý komplex. Nemáte sa kam ponáhľať.
V NÁRUČÍ HÔR
Už samotný názov krajiny napovie, že tu nájdete hory a kopce, no za tými najkrajšími sa musíte vybrať na severovýchod krajiny. Práve tam totiž leží horské mestečko Žabljak, ktoré je bránou do sveta Národného parku Durmitor. Žabljak je typickým mestečkom pod horami, kde nájdete množstvo ubytovania, penziónov, ale aj rodinných reštaurácií či obchodov. Dostanete tu všetko, čo by ste v horách mohli potrebovať. V Durmitore totiž viete pokojne objavovaním stráviť aj niekoľko dní a táto oblasť je rovnako obletovaná ako pobrežie Jadranu. Ak by ste chceli tie najdostupnejšie miesta, vyberte si Čierne jazero a Savin Kuk. Obe s prehľadom stihnete pokojne aj za jeden jediný deň bez naháňačky. Ležia blízko od seba, no na začiatku dňa si vychutnajte prechádzku k Čiernemu jazeru. Od parkoviska je to príjemná polhodinka cesty cez prázdny a tichý les. Väčšina návštevníkov prichádza z opačnej strany jazera, kde sa dá prísť takmer k brehu autom, no toto má v sebe náboj objavovania a vychutnávania si prírody. Čierne jazero je krásne miesto. Obklopené horami, na jeho brehu si môžete posedieť, môžete ho obísť alebo v lese pohľadať miesto, ktoré sa prepletá s postavou neskoršieho prezidenta Tita. Občas si budete pripadať ako v Tatrách a mnohé pohľady vám budú akosi známe, hoci ste tu po prvý raz v živote. Lanovka na Savin Kuk stojí len zopár eur, čo je v porovnaní s inými európskymi horskými destináciami takmer ako malý zázrak. Naskočíte na sedačku a pod nohami sa odvíja film nádhernej krajiny posiatej stromami. Vyjsť až úplne hore znamená presadnúť si na druhú lanovku a až tá vás vezme priamo pod Savin Kuk. Je to kopec s výškou 2313 m n, M.A. ponúka neskutočné výhľady. Nielen na okolie so Žabljakom, ale aj na najkrajšie hory Durmitoru a dokonca odtiaľto vidno aj najvyšší vrch pohoria Bobotov Kuk. Jeho špička sa zastavila až vo výške 2522 m n. m. Ak vyjde počasie, nebudete chcieť odtiaľ odísť! Hlboké údolia striedajú ostré špičky hôr a Čierna Hora ukazuje ďalšiu zo svojich tvárí. Ak by ste predsa len chceli skúsiť výstup na Bobotov Kuk, musíte sa dopraviť na priesmyk s názvom Sedlo vo výške 1907 m n, M.A. odtiaľ vyraziť až na vrchol. Záver bude ťažší a budete poriadne cítiť nohy, no zážitok – ten v hlave zostane naveky. Tak čo poviete, nevyberiete sa nabudúce na hory do Čiernej Hory?