Príbehy rýchlo kvasených hviezd nemusia byť výhradnou doménou nás ľudí. Osud hviezdy, ktorá vyletela a žiarila tak silno, až neuniesla svoju vlastnú popularitu, môže prežiť aj víno. Takýto osud zažilo Lambrusco.

Talianske územie medzi Jadranským morom, riekou Po a Apeninským pohorím je pre milovníkov gastronómie pomyselným Olympom. Región je rodiskom gastrotitánov ako syr Parmigiano-Reggiano, šunka Prosciutto di Parma, balzamikový ocot Aceto Balsamico di Modena, tortelín či zrejme najznámejšieho jedla vôbec, cestovín bolognese. Vyhlásené lahôdky tešia milióny maškrtných jazýčkov, no ich osud nie je len o pozitívach. Spoločnými problémami sú autentické a výrazné chute či spĺňanie podmienok kategórie ťažkých jedál. Párovať ich preto s vínom je pomerne náročný oriešok. Región Emilia-Romagna, ktorého hlavným mestom je Bologna, má však v rukáve tak trochu zabudnuté eso. Lambrusco.

lambrusco

Šumí

Vyhlásené talianske územie praje hroznu lambrusco. Pestuje sa s jedinou výnimkou len tu a miestni vinári sa chvália päťdesiatimi šiestimi odrodami. Päťdesiatu siedmu nájdete v blízkosti mesta Mantua v Lombardii, no podľa fanúšikov špecifickej odrody okamžite spoznáte, že nie je z Emilia-Romagna. Odrody sú takmer výlučne červené. Hrozno má nižší obsah tanínu a vyššiu aciditu, čo ho predurčuje ku konkrétnemu spracovaniu, ktoré sa používa aj vo francúzskej oblasti Champagne. Ide o sekundárne kvasenie v zapečatenej nádrži, známe ako Chermatova metóda. Víno dozrieva vo fľaši tridsaťšesť mesiacov a zachováva sa sediment, ktorý počas zrenia vzniká. Isté obdobie sa odstraňoval, ľudom prekážal, no vinári sa vrátili k pôvodným postupom. Keď konečne vyberiete fľašu z pivničky a nalejete si, prekvapí vás príjemná červená farba, jemné bublinkovanie, ľahkosť, navzdory spomínanej acidite sladké tóny a skutočne nízky obsah alkoholu. Víno je rovnomenné odrode hrozna, z ktorého sa vyrába, teda Lambrusco a jeho celková tvár je dokonale premyslená skladačka. Bublinky totiž dávajú vínu plnosť, ktorá by chýbala pre menej tanínu a vyššiu aciditu.

Univerzálne

Šumivé červené Lambrusco dokonale dotvára gastroobraz svojho rodiska. Tvorí totiž akýsi protipól gastronomických špecialít, ktoré Emilia-Romagna svetu ponúkla svojou ľahkosťou. Kyselinky čistia chuťové poháriky a bublinky vás nútia k ďalšiemu „sústu“. Zrejme je po charakteristike jasné, že toto víno je vhodné takmer ku každému jedlu. Je teda ideálnou voľbou pre tých, ktorí majstrovstvo párovania jedla s vínom neovládajú alebo s ním ešte len začínajú.

Nemusíte byť milionár

lambrusco

Lambrusco je často označované za víno, ktoré sa má piť mladé. Z rodnej oblasti sa však vinári často ohradzujú, že nie je dôvod ho takto striktne kategorizovať. Skúsenosti majstrov Lambrusca sú také, že aj keď našli zabudnutú fľašu kdesi v odľahlej časti pivničky, víno bolo stále chutné a spôsobovalo jedinečný pôžitok. A ten spôsobí aj vašej peňaženke. Trochu barbarsky môžeme Lambrusco kategorizovať ako stolové víno, v dôsledku čoho je jeho cena naozaj nízka. Dokonca až tak, že v potravinách ho nájdete prevažne vo väčších než typických sedemdecových fľašiach. Nenechajte sa však odradiť. Vína ako Chianti, Barolo či dokonca Prosecco sú zážitkové, no často až priveľmi komplikované. Ak chcete zažiť uvoľnený, príjemný obed či večeru v kruhu blízkych, dopriať si bohaté a rozmanité menu, práve perlivé Lambrusco bude jedinečným „pojítkom“ všetkých elementov dokonale stráveného času.

Lambrusco takmer do zabudnutia

Núka sa však otázka, prečo po takomto ospevovaní na vlne trendu suverénne surfuje Prosecco a nie Lambrusco? Môže za to škvrna chamtivosti v histórii odrody. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bolo Lambrusco na americkom trhu obrovským hitom. Popularitu si získalo práve pre sladké tóny a veľmi nízky obsah alkoholu, vďaka čomu bolo často zaraďované do kategórie sód. V Spojených štátoch amerických je to kategória sýtených nápojov, do ktorej patrí napríklad aj Cola či Sprite. Neudržateľne rastúci dopyt spôsobil, že sa víno stalo paródiou samého seba. Situácia sa dostala do bodu, kedy vinice nestíhali rodiť dostatok hrozna, výrobcovia začali odrodu lambrusco nahrádzať inými a tiež začali ponúkať rôzne biele či ružové variácie. Výsledkom bol prepad záujmu na nulu takmer zo dňa na deň. Talianski vinári tak dostali poriadne studenú sprchu a trvalo desiatky rokov, kým sa situácia dostala do normálu. Avšak povesť vína sa dodnes poriadne neočistila a aj preto stále perlivý zážitok z bohatého talianskeho gastroregiónu obchádzame bez povšimnutia a predajcovia ho ponúkajú zo spodných radov regálov ako niečo, čo by si zaslúžilo maximálne bublať na vianočných trhoch.

Mohlo by vás zaujímať:
Pivný festival s noblesou? Máme tipy, ako prežiť niekoľko dní bez ujmy

Facebook Comments