Ich remeslo ponúka sondu do sveta filmovej výroby, o ktorom bežný filmový divák často nemá ani tušenia
Obrovská socha držiaca kosák a kladivo, pompézny rímsky tribunál či fiktívna štvrť v Gotham City. Umenie produkčných, umeleckých dizajnérov a expertov na kulisy môžeme obdivovať prakticky denne. Ale aký je najväčší kumšt týchto tvorcov? Predsa postaviť ich rýchlo a ešte rýchlejšie ich vedieť demontovať. Toto umenie sa cibrí aj niekoľko rokov, ale dá sa k nemu „pričuchnúť“ aj v iných odvetviach, nielen v štúdiách. Stačí, ak sa pozriete na začiatky legendy filmovej výroby Granta Majora. Začínal dizajnom ceremónií napríklad na medzinárodných športových hrách Commonwealthu. Staval aj pavilón Nového Zélandu na World Expos v Austrálii a Španielsku. Až neskôr jeho meno zažiarilo pri budovaní Kraja a hobitínov pre trilógiu Pána prsteňov, ďalej išlo o mohutné scenérie v sci-fi X-Men Apocalypse či podmorské základne v trileri MEG: Hrozba z temnôt.
Filmová atrakcia
Filmové stavby za milióny eur sú niekedy tak dôkladne zhotovené, že štúdiám, ktoré za ne zaplatili, je jednoducho ľúto ich rozobrať na súčiastky. Takou je napríklad stavba umelého „plechového“ ostrova vo filme Vodný svet, ktorá sa momentálne používa aj ako živá atrakcia štúdia Universal v Hollywoode a pobočkách v Japonsku i Singapure. Stavba je naoko dokonalá a má hodnotu v prepočte viac ako 19 miliónov eur. Je to zároveň aj menší prístav pre vodné skútre a člny, ktoré využívali nebezpeční vodní piráti. Aj preto tu nájdete odpaľovaciu rampu slúžiacu provizórnemu lietadlu a množstvo strieľní s harpúnami. Režisér Vodného sveta myslel najmä na to, aby vo filmových záberoch všetko dokonale sedelo so scenárom postapokalyptického sveta. Kulisári tak na ostrove zvanom Outpost nevenovali pozornosť pohodliu pre komparz, a tak vynechali aj jednu maličkosť – toalety. „Počas nakrúcania sme museli jednoducho vydržať. Ak sa to už nedalo, tak viacerým z nás pristavili tanker s hygienickými zariadeniami, na ktorý sme museli ísť a potom jednoducho zavelili: Späť na pľac,“ povedal jeden z komparzistov pre magazín Total Film. Projekt tohto tisíctonového kolosa zabezpečil umelecký režisér David F. Klassen. Postavený bol za tri mesiace vďaka trom stovkám pracovníkov.
Sociálny megaexperiment
Spomedzi majstrovských diel odborníkov na kulisy však vyčnieva iný projekt. Ide o natáčanie filmu Dau, ktorý má na svedomí ruský režisér Ilja Chržanovskij. Už počas jeho príprav v roku 2006 sa o ňom začalo hovoriť ako o legendárnom projekte. Ide o sociálny experiment, kde časť ukrajinského mesta premenili na akési laboratórium stalinizmu. Kulisári postavili v Charkove ulice, podniky a najmä socialistické symboly, ktoré mali simulovať stalinistickú éru 50. rokov minulého storočia. Vybudovali celú štvrť, ktorá vo veľkosti prekonala ešte aj pol kilometra dlhú ulicu vo fiktívnom Gotham City z filmu Batman. Prekonali tak prácu dizajnéra Antona Fursta. Na filme Dau sa podieľali tisíce komparzistov a dokonca päť desiatok z nich v novopostavených reáliách aj žilo a nemohlo podľa zmluvy fiktívne mesto opustiť. Nakrúcalo tu množstvo bežných ľudí, vedcov aj kriminálnikov. Filmový príbeh mal mapovať životný osud sovietskeho vedca Leva Landaua. Natočených bolo viac ako 700 hodín filmového záznamu a mali by sme sa dočkať celovečerného filmu, dokumentárnych záberov, ale aj seriálu. Premiéra snímky sa stále posúva, no najnovšie je plánovaná na tento rok a už teraz ju očakáva celý svet, údajne vďaka najväčším použitým kulisám v Európe s rozlohou až 12-tisíc metrov štvorcových.
Naše filmové končiny
Filmári na stavbu kulís často vyberajú lokality, ktoré nie sú svetovému divákovi až také známe. Aj preto si hollywoodski filmári často vyberajú slovenské reálie. Samozrejme, dôvodom je aj
šikovnosť našich stavbárov. Ich diela majú svetové parametre a dajú im často poriadne zabrať. Dobrým príkladom bola príprava vojnového filmu Povstanie s Johnom Voightom a Donaldom
Sutherlandom. „Pri výstavbe filmových kulís sme sa ešte nikdy tak nezapotili. Za 90 dní sme totiž mali postaviť kus Varšavy. Stavali sme na brehu Dunaja v Bratislave. Kulisy boli vysoké aj 14 metrov a niekedy sa nám vietor do nich tak oprel, že hrozilo poškodenie alebo posunutie. Okrem časovej tiesne sme mali aj tento hendikep, s ktorým sme sa museli popasovať. Výsledný efekt bol ale naozaj veľmi dobrý,“ povedal staviteľ filmových kulís Jozef Mičo.
V plnom nasadení
Medzi svetovými filmármi veľmi rezonujú aj slávne brnianske štúdiá Barrandov. Pod ich patronátom pracujú najlepší stavbári v odbore. Veď filmy ako Blade 2, Hellboy či Mission
Impossible: Ghost Protocol hovoria za seba. Pri poslednom menovanom kinohite to ale nemali vôbec jednoduché. Štáb natáčal aj v bubenečskej čističke odpadových vôd v Prahe. Rok sa
ladil spôsob nakrúcania, štrnásť dní navážali techniku a stavali kulisy a tri dni štáb nakrúcal scénu, ktorá vo filme trvala len 30 sekúnd. Aj to je svet filmových staviteľov, teda ľudí, ktorí
sa živia budovaním a dotváraním sveta strieborného plátna, kde je možné všetko. Presne to na ich práci stojí za obdiv.
FILMOVÉ KULISY „ZA PÁR DROBNÝCH“
Poviete si, že postaviť pár trámov, ktoré len naoko vyzerajú ako skutočné, nie je vôbec drahé, no mýlite sa. Filmové štúdiá sú ochotné za vyšperkované filmové priestory i budovy zaplatiť poriadny balík. Pozrite si niekoľko z nich.
BEN-HUR (1959) – pretekárska aréna – 885 800 eur
ŽIJEŠ LEN DVAKRÁT (1967) – zločinecký úkryt vo vulkáne – 885 800 eur
VOJNOVÉ HRY (1983) – stredisko NORAD – 885 800 eur
VODNÝ SVET (1995) – umelý ostrov a základňa pirátov – 19 481 000 miliónov eur
TITANIC (1997) – maketa lode Titanic – 18 miliónov eur
MATRIX: RELOADED (2003) – takmer 2,5 kilometra diaľnice – 2, 2 milióna eur
STALINGRAD (2013) – ruiny Stalingradu – 3 milióny eur
Odporúčame si prečítať:
Dračie srdce tvorcu kulís
Radomír Markovič dotvára filmové a videoherné svety
Slovenský kaskadér v najnovších filmových trhákoch