Syr – casu marzu – je skutočným rodinným striebrom Sardínčanov. Delikatesný bochník tvrdého ovčieho syra typu pecorino však nevychádza len spod rúk domácich majstrov. Na jeho unikátnej podobe a zvláštnej chuti sa zásadným spôsobom podieľa asi štyri milimetre veľká mucha – syrorodka drobná. Mucha do pripraveného syra nakladie asi 500 vajíčok, z ktorých sa časom vyliahnu tisícky lariev. Bochník sa tak vlastne stane ich domov. Larvy sa syrom kŕmia tak, že ho postupne žujú. Tráviaci trakt lariev umožňuje účinnejšie rozkladať tuky a vďaka ich činnosti sa konzistencia syra a chuť neuveriteľne zjemnia.
Červíky sú v bochníkoch syra aktívne zhruba dva až tri mesiace. Trafiť presný čas, kedy je zrelý a najlepší na konzumáciu je hotová alchýmia. Ak zreje pridlho, je už bez života a rozklad tiel lariev spôsobuje výslednú toxicitu produktu. Vychutnať si kúsok syra casu marzu je vecou osobnej odvahy a istej dávky sebazaprenia. Treba zdôrazniť, že telíčka osem milimetrových červíkov sú naozaj tenučké a na prasknutie naplnené syrom. Príkazom dňa pri tejto delikatese je neustále žuvanie. Znalci radia, že sa nesmie prestať ani na okamih. Dôvod? Larvy sú neobyčajne životaschopné. Ak ich zhltneme nerozhryzené, môžu sa uchytiť v črevách a spôsobia pohromu. Ako uvádza server studytub.com, zvracanie a krvavé hnačky sú údajne tie najmenšie problémy, ktoré si môžeme uhnať. Syr sa konzumuje s domácim chlebom – pane carasau a zapíja silným červeným vínom. Chuť je jemne štipľavá, so stopami čpavku. Na Sardínii je už po stáročia tento veľmi výrazný a intenzívny syr považovaný za skvelé afrodiziakum. Brusel a EÚ ho síce dávnejšie zakázali, ale jeho povesti to len prospelo. Dnes sa jeho tajná výroba rozšíruje aj na Korziku alebo na pevninské Taliansko.