Je to iba pár rokov, ako sa jeden zahraničný návštevník v našej krajine čudoval, prečo toľko ľudí nosí vojenské oblečenie. Nerozoznával ho podľa strihu, ale podľa kamuflážnej potlače. Dnes by bol zrejme prekvapený aj vo svojom domácom európskom veľkomeste. Ako sa z vojenskej poľnej rovnošaty stala súčasť šatníka?
Storočie kamufláže
Prvé pokusy s maskovaním oblečenia sa datujú krátko pred prvú svetovú vojnu. Britská armáda si už na prelome storočia uvedomila, že jej tradičné červené kabátce tvoria dokonalú pozvánku pre akýkoľvek nepriateľský projektil. Preto zaviedli uniformy v hnedej farbe, ktorá lepšie splývala s prostredím. Ich príklad rýchlo nasledovali ďalšie armády s výnimkou francúzskej. Tá vytiahla svojich vojakov na bojiská Veľkej vojny v modrých kabátcoch a červených nohaviciach, avšak svoj omyl si generalita uvedomila pomerne rýchlo. Nemci zaviedli svoju tradičnú poľnú šedú (feldgrau). Odstreľovači v zákopoch si začali maľovať pruhy hnedej, zelenej a iných okolitých farieb na svoje prilby, objavil sa aj predchodca známeho ghillie obleku. Maskovacie nátery na vozidlách a bunkroch sa stávali štandardom.
Prudký rozvoj
Po skončení bojov sa dlho nič nedialo. Až na konci 20. rokov prišli Taliani s prvým skutočným maskovacím vzorom nazvaným telo mimetico. Zapáčil sa im tak, že jeho rôzne verzie používali až do časov, keď sa bežne používali mobilné telefóny. Nemci sa vydali inou cestou a krátko po Talianoch prijali vzor, ktorý je u nás známy ako lámaná skala. Dodnes ho nájdete na bundách a mikinách.
S rozpútaním druhej svetovej vojny začali rôzne ozbrojené zložky hľadať ďalšie vzory pre rôzne podnebia. Briti prišli s maskovaním na výsadkárskych bundách, ktoré sa stalo známe ako brushstroke. Znamená to ťah štetcom, pretože pôvodne sa skutočne vyrábal ručným nanášaním na výstroj. Neskôr si ho dlho ponechali napríklad belgickí výsadkári, ale aj československá armáda. Ozajstnými preborníkmi sa stali Nemci, obzvlášť obávané oddiely SS. Dr. Otto Schick, ktorý sa zaoberal farebnosťou v prírode, vytvoril vzory, ktoré počítali s hrou svetla a tmy, premenlivosťou prostredia a podobne. Niektoré vzory ako napríklad známy Rauchtarnmuster, predbehli dobu o desaťročia. Vojaci si z maskovacích látok dávali v týlových dielach šiť rôzne odevné a výstrojné súčiastky, pretože väčšina vzorov sa objavovala iba na celtách a poťahoch prilieb. Americká armáda zaviedla komerčný vzor, ktorý vytvoril redaktor záhradníckeho časopisu. Volal sa duck hunter, nosili ho však iba oddiely námornej pechoty v bojoch s Japoncami. Sovietska armáda používala jednoduché prevlečníky pre prieskumníkov a výsadkárov.
Koľko armád, toľko maskáčov
Po vojne nepokračoval rozvoj tak prudko. Vojenskej výstroje bolo viac, ako by mohol ktokoľvek v Európe upotrebiť. Napríklad československá armáda používala uniformy a maskovacie súčiastky, ktoré pochádzajú od nemeckej, britskej, francúzskej i sovietskej armády. Začala ich vyraďovať až v 50. rokoch. Z ideologických a logistických dôvodov prešla na sovietske a vlastné vzory. Naším prvým vlastným vzorom bola tzv. bažina, ktorú dobre poznajú fanúšikovia trampingu. Používala sa na vysadkárskych prevlečníkoch a celtách. Ďalšie vzory používali prieskumníci, ale na začiatku 60. rokov prišiel zlom. Zaviedli sa prvé pôvodné maskáče vz. 60 mlok. Boli veľmi populárne, ale údajne sa príliš podobali na to, čo nosili západonemeckí vojaci, a tak sa hromadne zaviedli staré známe ihličky. Svoje vlastné maskáče začali vyvíjať takmer všetky západné armády a Sovietsky zväz. Stal sa z toho akýsi druh vojenskej prestíže.
Zrod legendy
Koncom 40. rokov vznikol vo vývojovom centre americkej armády výskumný vzor ERDL. Nevzbudil veľa pozornosti až do vojny vo Vietname, kde ho začali v malom množstve využívať špeciálne jednotky. Osvedčil sa, a preto sa v jeho vývoji pokračovalo. Začiatkom 80. rokov už chodili americkí vojaci štandardne oblečení do uniforiem vo vzore woodland. Rozšírili sa natoľko, že drvivá väčšina ľudí si pod slovom maskáče predstaví práve woodland. Jeho deriváty používa dodnes polovica armád.
Moderný vývoj
Dnes sa čoraz rýchlejšie šíria takzvané digitálne vzory. Sú to často rozpixelované pôvodné vzory. Niektoré sú úspešnejšie, iné čakal trpký koniec. K prvej skupne patrí kanadský MARPAT, k druhej americký ACU. Najnovším trendom sú tzv. fraktálové vzory.
Z bojiska do šatníkov
Ako sa ale stalo, že bojové uniformy začali nosiť aj ľudia, ktorí sa vojenskej službe inak oblúkom vyhýbali? V Československu ich začali veľmi skoro nosiť trampovia. Čiastočne preto, že boli lacnejšie ako turistická výstroj a na burzách ich bolo habadej. Iným dôvodom bolo, že v kamufláži sa ľahšie utekalo a skrývalo pred príslušníkmi Verejnej bezpečnosti, ktorí trampov s obľubou chytali. V Spojených štátoch sa maskáče objavili v 80. rokoch, kedy americká armáda mala za sebou viacero úspešných vojenských kampaní, napríklad na Grenade a v Paname.
Nosiť vojenskú bundu sa stalo akýmsi vyjadrením hrdosti na svoje ozbrojené sily. Trendu sa chopili viacerí módni návrhári a od tej doby sa sporadicky vracia. Napríklad v súčasnosti. Maskovacích vzorov vzniklo za posledné desaťročia nespočetné množstvo. Ak vám nevyhovuje ponuka v obchodných domoch, nezabúdajte, že stále máte k dispozícii aj vojenské prebytky.
