Svetozár Korbeľ alebo ako si rád a s nadhľadom hovorí, Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ, je zakladajúcim a stále aktívnym členom legendárnych punk-rockových kapiel Slobodná Európa či EXTIP. Momentálne sa venuje aj svojmu projektu Sveťo Korbeľ a personál. Život okolo rockandrollu alebo skôr priamo v ňom, ho častokrát priviedol k situáciám na existenčnej hrane. Nie je tajné, že mal problémy i s drogami. Dnes sa na svoj život díva úplne inak.

Čo máš nové?

Každý deň prináša niečo nové. Tak napríklad, zasadil som u nás na loggii tuju a popresádzal bylinky. To ale asi nie je pre čitateľov Brejku atraktívna téma. To sa hodí skôr do Záhradkára.  Ale tak to už chodí… My polepšení rebeli sme v podstate nezaujímaví a nudní.

Čo ťa teší?

Teší ma, že už deviaty rok úplne abstinujem a užívam si život natriezvo, a tiež ma veľmi teší, že mám úžasnú ženu a deti. V poslednej dobe mi robí radosť, že sme sa s Mikim Mikuškom rozhodli oživiť starý EXTIP a naplánovali sme na jeseň turné, na ktorom zahráme celý prvý album. Mali sme už aj skúšku a hrá nám to spolu fakt neskutočne dobre. So Slobodnou Európou plánujeme úplne utlmiť koncertnú činnosť na pár koncertov do roka, takže sa otvoril nový priestor pre môj sólový projekt Sveťo Korbeľ a Personál a taktiež pre EXTIP. A ja tento priestor naplno využijem. Potrebujem čerstvý vietor do plachiet a cítim, že začal viať.

Čo ťa hnevá?

Ak by som si to púšťal k telu, veľmi by ma hnevalo, že žijeme v rozkradnutej, skorumpovanej banánovej gubernii, kde miera frustrácie zašla až tak ďaleko, že ľudia sú schopní dať svoj hlas ešte väčšiemu zlu ako je Fico. Našťastie som si už tento „bullshit“ prestal púšťať k telu, nakoľko som presvedčený, že ľudstvo sa v nastávajúcej ére aj tak samo vykynoží a tento proces, ktorý práve prebieha je nezvratný. A to, čoho sme svedkami v našej spoločnosti je prejavom tohto procesu.

Kto alebo čo ťa inšpiruje?

V živote ma inšpirovalo a inšpiruje každodenne množstvo vecí a množstvo maličkostí, o ktorých si vôbec nemyslím, že sú menej dôležité ako silné iniciačné zážitky, skôr naopak. Je to podobné ako so šťastím – ľudia ho väčšinou hľadajú v špičkách, ale trvalé skutočné šťastie sa ukrýva skôr v miernej radosti. Keď mám však povedať niečo, čo by mohlo čitateľov zaujímať, spomeniem práve tie iniciačné zážitky, ktoré prišli ako zjavenie a vykonali vo mne hlbokú orbu a posunuli ma tam, kde som ešte nebol – smerom k sebe, dovnútra a aj smerom von k okoliu. Prvý silne inšpiratívny zážitok som prežil ako pätnásťročný, keď som si prvý krát vypočul LP Deža Ursínyho – Pevnina detstva. Druhý krát som niečo podobné ako zjavenie prežil, keď som si prečítal Sidharthu od Hermana Hesseho a tretí krát to bolo najsilnejšie, keď som si ako 28 ročný prečítal prvý krát Nový zákon. Neskôr som ho prečítal ešte veľmi veľa krát. Je to pre mňa určite tá najsilnejšia inšpirácia.

Ako dobíjaš energiu?

Behám a posilňujem. To je pre mňa asi najsilnejšia dobíjačka energie. Budím sa už o 5:50, aby som si mohol ešte pred prácou zabehnúť svojich 6 až 8 kilometrov. To ma kvalitne dobije na celý deň. Mám to tak rád, že často ma aj večer cuká ísť si zabehať, ale to si radšej odopriem, lebo aj fyzický oddych je dôležitý. Snažím sa vo všetkom hľadať rovnováhu. Som bývalý extrémista milujúci život na hrane a v špičkách, nakoľko som ale mal tú milosť zistiť, že tadiaľ cesta nevedie, veľmi si toto pre mňa dôležité poznanie cením a snažím sa svoj život držať v harmónii a miernosti.

Čo je tvoj sen?

S mojou Evičkou plánujeme časom opustiť mesto. Stále viac v sebe cítime túžbu po malej vidieckej usadlosti s malým hospodárstvom. Ideálne by bolo energeticky aktívne, využívajúce obnoviteľné zdroje energie. Žiť tam obyčajný život, pracovať, pestovať a byť čo najviac nezávislý na tomto štáte. To mi dáva zmysel.

Foto: Eva Korbeľová

 

 

Facebook Comments