Organizátor výstavy Voayer, ako sám tvrdí, ponúka životný zážitok. Ak máte radi nevšedné a provokatívne umenie zrejme ste už navštívili jednu z dvoch výstav milovníka BDSM, ktoré sa uskutočnili v Bratislave. Nestihli ste? Nevadí, výstava plná nahých zviazaných žien sa sťahuje do Prahy. Čo vás čaká a čo bude iné? Rozprávali sme sa so samotným organizátorom – Voayerom.
Myšlienka výstavy VOAYER je naozaj odvážna. Ako prišiel takýto nápad?
Nápad urobiť výstavu skutočných nahých žien, prišiel veľmi jednoducho. Zaujímavejšie možno bude, prečo, hoci aj to je veľmi jednoduché. Nahota je úplne prirodzený stav človeka. Dnes je nahota zdá sa bežnejšia v online svete, ako v realite a to je v skutku dosť zvrhlé. Život sa odohráva iba v jedinom okamihu. Teraz! Veľká časť spoločnosti však žije v minulosti alebo v budúcnosti. Pri sexe alebo vnímaní cudzej nahoty naša myseľ nedokáže, nechce existovať v minulosti ani v budúcnosti, dokonale si užíva prítomný okamih. A presne tento zážitok z vlastnej prítomnosti zažili a zažijú návštevníci výstavy VOAYER. Preto si môžem dovoliť tvrdiť, že je to výstava pre skutočne životný zážitok. No jedným dychom dodávam, že by ľudia pred jej navštívením, nemali mať žiadne očakávania. Jednoducho stačí prísť s otvorenou mysľou.
Premiéra bola v Bratislave. Čo to všetko obnášalo akciu zorganizovať?
Dôležitý je priestor. Bola to moja prvá organizácia v živote a prebehla dokonale, mnohí mi po nej ďakovali zo slovami, že ak to bola skutočne moja prvá organizácia v živote, klobúk dole. Samozrejme, že som spravil množstvo začiatočníckych chýb. Jednou z nich bolo, že som sa ich rozhodol vyriešiť zorganizovaním druhej výstavy, ktorá sa konala taktiež v Bratislave a už v decembri toho istého roku. Zjavne som nadobudol pocit, že som organizátor roka. No ako som spomínal vyššie, začal som žiť budúcnosťou z minulosti a prítomnosť mi ukázala, aký som chuj. Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som sa rozhodol uvažovať nad pokračovaním. No nakoniec som sa s nulou vo vrecku, rozhodol, výstavu zorganizovať a hneď v Prahe. Spustil som predpredaj a začal sa veľmi príjemný ošiaľ. Dnes už o výstave píšu aj zahraničné médiá. Ak vás zaujíma, či som mal problém nájsť modelky, tak nie. Už pred prvou výstavou sa mi modelky ozývali samé. A dnes, keď už všetci vedia čo VOAYER robí, je ich záujem násobne väčší. Dokonca sa mi hlásia ženy, ktoré budú v čase výstavy (17. – 19. 08. 2017, Praha) v pokročilom štádiu tehotenstva a rady by sa návštevníkom ukázali. Takže si mám skutočne z čoho vyberať a je sa na čo tešiť.
Pustili sa do vás aktivisti a podali trestné oznámenie. Ako to dopadlo?
Netvrdil by som, že pustili a nemyslím, že boli viacerí. Viem len o jednej pani, ktorá bola presvedčená, že ohrozujem mravnú výchovu mládeže, a že tie modelky sú tam nasilu alebo niečo podobné. Samozrejme, že som bol na polícii podať vysvetlenie a ukázal som im doklady, ktoré chceli, na základe ktorých ma stíhať ani nezačali. Pravidelne chodím so svojou dcérkou na detské ihrisko a každý deň sa tam nájde dostatok rodičov, ktorí sa k svojim deťom správajú síce legálne, ale maximálne zvrhlo k ich správnemu vývoju, hodnému ľudskej bytosti. Spoločnosť na nás vyvíja tak zvrhlý tlak, že sa v priamom prenose pozerám, ako to ľuďom ničí a zničí život. V našej „civilizovanej“ spoločnosti je toľko zvrhlých vecí, že keby ich ľudia dokázali vidieť, žasli by sami nad sebou. Moja výstava je dobrovoľná, modelky sa vystavujú dobrovoľne a s túžbou, a návštevníci si dobrovoľne kupujú vstupné a s rovnakou túžbou sa prídu pozrieť. Viem, že tejto výstave mnohí nemusia rozumieť, ale to je v poriadku. No zároveň treba vyzdvihnúť fakt, že na sex či veci s ním spojené, myslíme denne. Ale taká predstava sa predsa do spoločnosti nehodí, však?
Ako na výstavu reagovala slovenská BDSM scéna?
Podtitulom prvej výstavy bol slogan: vezmem si vašu scénu a ukážem ju všetkým. Z toho je možné cítiť, aký vzťah mám ku komunitám a podobne. Nepatrím do žiadnej. Som rovnaká bytosť ako aj pani aktivistka, ktorá na mňa podala trestné oznámenie. Nie som viac ani menej, aj keď mám vzťah k BDSM.
Iste nejako reagovali, no ani zďaleka sa to nedostalo ku mne. A keby aj, je mi to jedno. Názory druhých, ma zaujímajú len v prípade, že o ne sám požiadam. A tvrdím jedno, mať názor, je ako mať nádor – človeka to obmedzuje. Nemám s tým problém hovoriť verejne, pretože do toho nikoho nič nie je. Ja nikoho nesúdim, ba dokonca si o ľuďoch ani nič nemyslím. Každý si svoj život riadi sám. A od začiatku tvrdím, že výstava nie je pre ľudí z komunity, ale pre všetkých, ktorí majú otvorenú myseľ. Chcem však poďakovať ľuďom zo slovenskej ako aj českej BDSM scény, ktorí mi boli a sú pri organizácii výstavy nápomocní.
Máte pocit, že sa po výstave zvýšil záujem o sado maso na Slovensku?
Nemám to ako zistiť. Keby som mal nejaký e-shop s pomôckami a zvýšil by sa mi rapídne predaj, bolo by možné takto uvažovať. No otázka takto nestojí, každý má právo vpustiť do svojho života čokoľvek a kedykoľvek a nikto nemusí verejne deklarovať či si užíva BDSM alebo sleduje Chartshow. Podstatné je, aby mali ľudia chuť byť sami sebou a nebáli sa toho zvrhlého a scestného spoločenského tlaku: čo si o nás iní pomyslia? Veď je to tak absurdné, až je to smiešne. Podľa spoločenských kritérií, som toho v živote nedokázal veľa, no stále viac, som hrdý sám na seba, že som sám sebou. Takže ak majú vaši čitatelia chuť obohatiť svoj život prvkami z BDSM, smelo do toho. Dnes je internet plný informácií a každý si v nich obozretne nájde čo potrebuje. Ako som spomínal, mám dcérku a viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorí budú mať v hlave toto spojenie: organizuje zvrhlú výstavu a má dieťa – tá musí mať divnú výchovu. Alebo mnohí sú už tak ďaleko, že jej tvoria pochybnú budúcnosť. No pravdou je, že skoro všetko čo naše deti, musia pri tej „správnej“ spoločensky prijateľnej a štandardizovanej výchove zniesť, je stokrát zvrhlejšie ako moja výstava. A iste príde čas, keď to začnú ľudia vidieť. Odporúčam začať svoj vzťah k BDSM návštevou pražskej výstavy VOAYER.
O všeobecnom úspechu výstavy sa pochybovať nedá, dôkazom je blížiaca sa premiéra v Prahe. Bude v niečom iná?
Áno bude. Priestory, ktoré som si vybral sú skvelé a plán, ako chcem tentokrát návštevníkom ukázať nahé, skutočné a oddané ženy, doň dokonale zapadne a taktiež budú súčasťou výstavy menšie prekvapenia. Sám sa na ten životný zážitok skutočne veľmi teším. Páči sa mi, čo tvrdíte, hoci na tom nezáleží. Od toho, aby bol projekt VOAYER skutočne úspešný, ma delí ešte veľa kvalitnej práce. Veľmi ma však baví a to ma teší. Vaše tvrdenie, že o úspechu sa nedá pochybovať, ma teší o to viac, pretože ešte pred viac ako mesiacom, som bol pred rozhodnutím či do toho ísť a zadĺžiť sa ešte viac. Riskol som to iba preto, lebo viem, že urobím všetko čo bude v mojich silách, aby som uspel. Odstránil som teda svetlú budúcnosť, neteším sa z úspešnej prvej výstavy, ale každý deň venujem kvalitný čas príprave. Ako to dopadne, uvidíme po výstave. No nezabúdajme, že dnešný človek, dokáže pochybovať o všeličom a vždy. A pre návštevníkov nie je dôležité, či uspejem, pretože zážitok im sprostredkujem tak či tak.
Ak by ste mali porovnať organizovanie výstavy VOAYER na Slovensku a v Čechách, kde je priateľskejšie prostredie?
Neporovnávam to. Ak bude treba nejaké hodnotenie, tak určite po výstave. Ako pred prvou, tak aj teraz nemám očakávania. Robím všetko preto, aby bola výstava kvalitná. Ale aby som uspokojil čitateľa odpoveďou aj na túto otázku, inakosť vidím v prístupe médií. Teraz píšu o výstave veľké weby či printy, úplne spontánne. A to ma veľmi teší.
Exponáty sú živé ženy. Sú to všetko vyznávačky tvrdších sexuálnych praktík alebo pracujete aj s modelkami bez skúseností s BDSM?
Slovo vyznávačky znie dosť kacírsky. Neviem a ani ma to nezaujíma. Je možné predpokladať, že vzťah k BDSM istým spôsobom určite majú. Hlásia sa však aj také, ktoré s tým skúsenosti nemajú a to vôbec nevadí. Dôležité je, aby mali túžbu ukázať sa nahé a to všetky majú. A to je pre návštevníkov veľmi dôležité, pretože to nie sú profesionálne modelky, ktoré si to prídu „odstáť“, ale úplne bežné ženy, ktoré si to prídu vychutnať a užiť. A verte mi, že keď nadviažete očný kontakt so spútanou nahou ženou, ktorá má z toho radosť a ešte sa jej budete môcť aj dotknúť, bude to skutočne životný zážitok. Zaujímavé je, že moju výstavu navštevujú vo veľkom počte práve ženy, ktoré chcú na vlastné oči vidieť tie odvážne z nich, ktoré sa nechajú obdivovať. Myslím, že každá, žena má v sebe chuť ukázať sa nahá. Budem sa opakovať, ale byť nahý je nám skutočne prirodzené. Ak si niekto myslí opak, môj úsmev ho neminie.
Museli ženy na výstavu trénovať?
Neviem. Nie je to však potrebné. Polohy v akých boli a budú sú zvládnuteľné. Pred prvou výstavou som si niekoľko nocí pred začiatkom sám skúšal všetky pozície, aby som vedel čo od nich budem chcieť. Niektoré sú menej pohodlné, niektoré viac, ale všetky sú bezpečné. Nakoniec, modelky mali počas prestávky k dispozícii aj masérku či zdravotníka.
Koľko hodín denne musia vlastne vydržať bez pohybu?
Celá výstava trvá tri dni, osemnásť hodín výstavného času. Denne je to šesť hodín. No mnohé boli a budú v pozíciách, v ktorých sa istým obmedzeným spôsobom pohybovať môžu. A mojou úlohou je počas výstavného vstupu kontrolovať ich stav. Každej sa chodím pýtať či je všetko v poriadku. Ak by bol nejaký problém, napríklad ísť na toaletu (stalo sa), odpútam ju, odvediem a po chvíľke sa vráti.
V Prahe sa návštevníci žien budú môcť aj dotknúť. Neriskujete zbytočne?
Aj v Bratislave sa mohli návštevníci niektorých modeliek dotýkať. Nezamýšľam sa nad tým, či riskujeme, pretože my ľudia riskujeme rôzne a denne. Robím však všetko preto, aby sa im nič nestalo. Každá modelka má pri sebe svojho bodyguarda a ľudia sa modeliek môžu dotýkať len jemne a v rukaviciach. A či je to zbytočné? Nemyslím si, dotyk je pre nás ľudí veľmi dôležitý. Povedal by som že často dôležitejší, ako príjem potravy. A iste mi mnohí vaši čitatelia dajú za pravdu, že sa už dobre dlho nedotkli inej ľudskej bytosti. Takže odporúčam, dotyky vo všetkých podobách lásky, pretože láska sa neočakáva, ale poskytuje.
Čo by sme o výstave mali vedieť, než ju navštívime?
Najlepšie by bolo nevedieť vôbec nič, len to, že kedy a kde bude. Mrzí ma, že aj v tomto článku si vaši čitatelia môžu pozrieť fotky z predošlej výstavy, ale tak nejak je to zvykom, hrdiť sa vykonaným. Najradšej by som nikomu nič dopredu neukazoval, pretože ľudia už budú mať automaticky nejaké predstavy a očakávania a tie logicky nemôže výstava splniť, pretože ju ani tak nepripravujem. Ľudia by nemali mať očakávania k niečomu, čoho výsledok je len v mojej hlave. Ak sa to len trochu dá, príďte s prázdnou a otvorenou mysľou. V takom prípade odídete so skutočne životným zážitkom. A z organizačného hľadiska len jedna rada – príďte prosím aspoň 15 minút pred oficiálnym začiatkom vstupu, na ktorý ste si kúpili lístky. No a dôležitá informácia na záver, počet návštevníkov je limitovaný! Určite využite predpredaj.
Aktuálne info sledujte na www.voayer.cz