Hovorili o nej ako o ázijskom tigrovi, pretože sa rýchlo spamätala z vojny a míľovými krokmi prebehla takmer všetky krajiny vo svojom okolí. Aj napriek tomu si zachovala svoj šarm či tradície a budete tu obdivovať nielen nádherné chrámy, živé trhoviská, ale aj moderné štvrte, mrakodrapy a vychutnávať si dokonalé kórejské jedlo.

Moderná metropola

Soul, hlavné mesto Južnej Kórei, patrí k najmodernejším mestám celej východnej Ázie. Zaraďuje sa medzi Singapur, Taipei, Šanghaj či Hong Kong, no ak si pozrieme jeho dejiny, Soul si prešiel obrovským zázrakom. Koho by dnes pri pohľade na panorámu posiatu mrakodrapmi a modernými domami napadlo, že ešte v polovici 20.storočia sa v meste intenzívne bojovalo počas Kórejskej vojny a bolo takmer zničené? Ak tu v Južnej Kórei existuje bájny fénix, je ním práve Soul. Zažil neskutočnú premenu. Mrakodrapy dnes zdobia finančnú štvrť Yeouido a nechýbajú ani v známej biznisovej štvrti Gangnam. V meste sa vyhrali svetoví architekti a korunu má na svojej hlave 555-metrový mrakodrap Lotte World Tower, ktorý je najvyššou stavbou celej Južnej Kórei. Soul chce zaujať a ak človek dá na prvý dojem, bude nadšený. Tam dole pod mrakodrapmi však pulzuje krásne, živé mesto, ktoré si nenechá siahať na svoje tradície. Stačí sa vydať k staručkej bráne Namdaemun zo 14.storočia, ktorá bola kedysi jednou z ôsmich brán do starého mesta a zažijete úplne odlišné mesto. Kúsok odtiaľto totiž pulzuje známy Namdaemun Market, jeden z najväčších trhov celého 10-miliónového mesta. Dnes už takmer nikto neuverí, že trhovisko otvorili už v roku 1414 a hoci sa odvtedy zmenilo, ta radosť z jemného chaosu, ľudí a tovaru, tá tu je stále. Dnešný Namdaemun Market sa premenil na desiatky malých obchodíkov lemujúcich ulicu, no stále sa odtiaľto nevytratili stánky predávajúce drobnosti, no najmä pouličné jedlo. Kórejci jedlo milujú vždy a všade a tak sa veľmi ľahko necháte zlákať aj vy na gastronomickú vlnu. Ak by ste však chceli ešte zaujímavejší bazár, skúste Gyeongdong Market posiaty bylinkami, koreninami, tradičnou medicínou, ale aj sušenými rybami a inými chuťovkami. Bude to pastva pre oči aj pre fotoaparát.

K najkrajším miestam celého Soulu patrí kráľovský palác Gyeongbokgung. Vedie k nemu moderná promenáda obklopená výškovými budovami a obchodmi a na námestí sedí cisár Sedžong na svojom tróne. Práve on patrí do zlatého veku dynastie Čoson, ktorá vdýchla dušu aj okázalému palácu. Ukrýva sa za hradbou a pôsobí ako mesto v meste. Viete sa v ňom stratiť na niekoľko hodín a nebudete ľutovať ani jednej minúty. Palác, ktorý postavili ešte v roku 1395 leží na nádhernom mieste. Jednou nohou stojí v modernej časti Soulu a hneď za ním sa dvíhajú vysoké zelené kopce, akoby ste boli uprostred hôr. Dynastia Čoson postavila vo svojej krajine päticu okázalých palácov, no tento je spomedzi nich najväčší a preto si z neho spravili svoju rezidenciu. Dnu do rozprávkového areálu sa vstupuje obrovskou bránou Gwanghwamun. Domáci si ju tak obľúbili až sa dnes považuje za jeden zo symbolov hlavného mesta. Počas japonskej invázie na sklonku 16.storočia sa brána spoločne s časťou paláca premenila na ruiny, no našťastie sa im podarilo o dve storočia do nich vdýchnuť dušu a dnes tešia každého návštevníka. Prvé palácové nádvorie je plné ľudí, no dominujú tu miestni. Mnohé dievčatá či ženy si obliekli tradičný juhokórejský odev zvaný hanbok a cestujú v čase. Je to kvôli fotografiám, ktoré si napokon z tohto miesta odnesú. Sem tam si tradičné šaty oblečie aj muž, no dominuje tu krása miestnych žien. Všade kam sa pozriete sa dvíhajú tradičné kórejské pavilóny preoblečené za trónnu sálu, kráľovské sídla alebo chrámové priestory. Miestami vás obklopia drevené stĺpy natreté na červeno, o kúsok ďalej zase zašpicatené striešky a k najpríjemnejším miestam patrí jazierko s pavilónom okolo ktorého sa rozutekali stromy. Nádherne sa tu prelína architektúra s prírodu tak, aby to všetko vytvorilo akýsi súlad. Máte pocit, že tu chcete ostať, sadnúť si niekde na nekonečné poháriky čaju a užiť si to ako sa čas rozplynie okolo vás. Na Soul pomaličky padne tma a mesto znenazdajky ožije čulým ruchom. Kto má rád blikanie neónov, hudbu, kluby a nočný život, ten sa čoskoro ocitne v štvrtiach akými je Hongdae alebo Gangnam. Soul vďaka nim nikdy nespí.

 

Múzeum pod šírym nebom

Po tom ako človek opustí moderný svet hlavného mesta je Gyeongju pohladením na duši. Cesta k nemu vedie naprieč krajinou a tá sa krásne mení. Svet výškových budov sa rozplynie, krajina sa vystrie a miestami je prenikavo zelená, neskôr jemne zvlnená a všetko je akési upravené. Gyeongju leží v krajine posiatej pahorkami a tie najväčšie dokonca jemne preskočia aj výšku tisíc metrov nad morom. Pre Európanov je Gyeongju pomerne neznáme miesto, no povedzte jeho meno tu v Južnej Kórei a pozná ho každý. Niet sa čomu diviť, veď Gyeongju bolo hlavným mestom starobylého kráľovstva Silla, ktoré tu na polostrove trvalo takmer jedno milénium od 1.storočia pr.Kr až do 10.storočia nášho letopočtu. Za ten čas sa z kráľovstva, ktoré ovládalo dve tretiny celého Kórejského polostrova stalo bohaté a prosperujúce miesto, kam prichádzali obchodníci z celého okolia. Dokonca sa povráva, že Gyeongju vo svojom zlatom veku bolo štvrtým najväčším mestom celého sveta. Paradoxne aj keď sa skončila éra kráľovstva Silla a nastúpila dynastia Goreyo, Gyeongju si drží svoj význam a vtedy dostane aj svoje meno „Mesto gratulácii“. Až Mongoli ho poničili a začína mu dochádzať dych.

Dnešné Gyeongju je pokojné miesto posiate historickými stopami za ktorými sem prichádzajú domáci aj zo Soulu aj z Busanu. Má povesť múzea pod šírym nebom a netreba to ani vysvetľovať, stačí prísť a pochopíte to na vlastné oči. Akoby boli odkazy na vzácne dejiny roztrúsené všade kam sa pozriete. K najznámejším miestam patri príjemný park posiaty neveľkými pahorkami. Sú to tumuli, hrobky a každý kopec predstavuje jednu z nich. Podobajú sa na etruské hrobky roztrúsené v talianskom Cerveteri a do niektorých z nich dokonca viete aj nahliadnuť. V celom Gyeongju objavili až 35 kráľovských hrobiek a cez 150 menších tumuli. Dnu v kráľovských čakali drevené rakvy a v nich zlato, sklo či keramika. Dnes sa hrobky dvíhajú na rovine posiatej trávnikom, kde prichádzajú domáci za oddychom. Deti si púšťajú šarkanov, dospelí posedávajú, prechádzajú sa alebo si užívajú krajinu na bicykli. Kde tu sa v okolí vynorí aj malý chrám posiaty tradičnými strieškami, odkiaľ sa dvíha vôňa zapálených tyčiniek. Cestičky sa prepletajú tak, aby sa dostali na miesto, kde stojí vzácna pamiatka menom Cheomseongdae. Krkolomný názov ukrýva 9-metrovú kamennú vežu zo 7.storočia, ktorá si ešte pamätá kráľovstvo Silla a považuje sa za najstaršie zachované observatórium v celej Ázii. Veža je podvečer krásna, zaliata zapadajúcim slnkom a hoci pôsobí krehko, je unikátna. Je v nej zakliata symbolika, pretože ju postavili z 365 kusov granitu tak, aby pripomínala 365 dní v roku. Niet divu, že Gyeongju je pod patronátom UNESCO. K unikátnym miestam patrí aj kamenná pagoda Bunhwangsa. Vznikala v rovnakom období ako kamenná veža a ak by sa stretli, bolo by to spomienok! Pagoda sa dodnes používa a tak aj podvečer tu človek stretne niekoľko domácich. Príjemné čas strávený v Gyeongju korunuje perfektná večera v jednej z malých, tradičných reštaurácii neďaleko kráľovských hrobiek. Na stole pristane takmer dvadsať rôznych mištičiek a hlavné jedlo predstavuje tenučké pásiky hovädzieho mäsa v príjemnej pikantnej omáčke. Paličky do ruky a ide sa na cestu kórejskou gastronómiou.

 

Chrám Budhovej zeme

Chrámový komplex Bulguksa leží na prahu historického mesta Gyeongju. Stačí len niekoľko minút, kedy cesta stúpa do kopcov a odrazu je človek obklopený nádhernou zeleňou v pahorkoch pohoria Tohamsan. K chrámovému komplexu vedie cestička lemovaná stromami a prvý pohľad na bránu je viac než zvláštny. Akoby sa na kamennom múriku či neveľkej hradbe ocitol chrám so svojou drevenou strieškou. Ten skutočný a vzácny chrám sa skrýva až za bránou na konci kamenného nádvoria. Archívy hovoria, že prvý, no stále maličký chrám bol na tomto mieste už v roku 528 za vlády kráľa Beophunga. Ten súčasný postavili v 8.storočí, no stále je fascinujúce, že má vek niekoľko stoviek rokov. Akoby sa za ten čas zrástol s krajinou a dnes sa nedajú nijako rozdeliť. Z nádvoria vyrastajú kamenné pagody a tá staršia menom Dabotap vznikla už v roku 751. Má „iba“ desať metrov, no je nádherné zdobená kamennými detailmi a kedysi na jej vrchole strážili pokoj štyri levy. Jeden z nich je dnes v londýnskom British Museum.  Pagodu obletuje hŕstka domácich turistov. Neďaleko stojaca pagoda Soekgatap je novinkou v areáli a na svojom mieste stojí len cez 60 rokov. Dlho sa túlam nádvorím až ma prichýli hlavná chrámová sieň Daeungjeon. Stojí na kamennom piedestály a z jej drevenej výzdoby dýcha starobylosť. Stačí sa pozrieť bližšie a človek očami nahmatá hlavy drakov, namaľované kvety, tvár tigra, ale aj malé portréty sediaceho Budhu. Chrámové siene zdobia veľké Budhove sochy, a tak dostane všetko tú zvláštnu magickú atmosféru. Niekde stojí pozlátená socha Avalókitéšvara, bódhisatva súcitu a vo vedľajšej svätyni sedí Budha s tradičným účesom poskladaným z čiernych kučierok. Aj názov Bulguksa, ktorý nesie tento areálu sa preplietol s Budhom, pretože v preklade znamená „Chrám Budhovej zeme“. Kto vie ako by to tu dnes vyzeralo, ak by na sklonku 16.storočia počas Imidžinskej vojny medzi Japonskom a Kóreou, chrámový komplex nevyhorel. Odvtedy prešiel desiatkami rekonštrukcií, no tie sa podarilo natoľko, že nevedia túto informáciu, zrejme by ste na ňu nikdy neprišli. Unikátne miesto. Neďaleko od Bulguksa leží aj vzácna jaskyňa Seokguram z 8.storočia. Je to nenápadné miesto. Zelený pahorok zdobí svätyňa a všetky poklady sa ukrývaj pred zrakmi návštevníkov. Až dnu pod pahorkom vás čaká neskutočné miesto a Budhovia vytesaný do skál. Bulguksa aj Soekguram si obe vyslúžili miesto na zozname UNESCO.

 

Modré mestečko

Modré mestečko Gamcheon ležiace zhruba dvadsať kilometrov od moderného Busanu zažíva za posledné roky svoj boom a patrí k najnavštevovanejším miestam na juhu polostrova. Kedysi to bola malá dedinka postavená na svahu s výhľadom na more a pred storočím sa sem presťahovali ľudia len preto, aby boli blízko k prístavu, ktorý im zabezpečoval prácu aj obživu. Kórejská vojna, kedy sa polostrov topil v krvi v konflikte medzi Severnou a Južnou Kóreou, znamenala pre Gamcheon prílev nových a nových ľudí. Odrazu sem prišlo 800 rodín a miesto zmenilo svoju dynamiku. Noví prišelci nemali nič, a tak sa Gamcheon premenil na chudobný slum a možno tu ani len neverili v kórejský zázrak, ktorý mal krajinu zmeniť na nepoznanie. Dlhé roky si žili svoje životy a pretĺkali sa v pred takmer 15 rokmi sa zrodila myšlienka vďaka ktorej sa do ulíc mestečka vdýchla umelecká duša. Rozhodli sa, že množstvo domov a striech natrú do modrých odtieňov či iných farieb, ozdobia steny obrázkami aj pouličným umením a otvoria si malé kaviarničky, podniky s jedlom či streetfoodom. Odrazu tento experiment začal prinášať ovocie a o Gamcheone si začali hovoriť ľudia najprv v blízkom Busane, neskôr v Soule a dnes ho poznajú mnohí ľudia z celého sveta. Nielen na prvý pohľad je to príjemné miesto. Gamcheon leží vystavaný na pahorku, na svojich terasách a tak to cítiť aj počas prechádzky, kedy neustále klesáte či stúpate do kamenných uličiek. Môžete sa tu túlať úplne bezcieľne, alebo si dáte za úlohu nájsť najznámejšie obrázky miestneho streetartu. Medzi to objavíte čarovné zákutia s výhľadmi na okolie, no rozhodne by ste mali aj čo to ochutnať, pretože tie malé obchodíky, tie budú poriadnym lákadlom. Ochutnajte tu ružovú zmrzlinu, ktorú vám dokonca aj vytvarujú do tvaru ruže alebo si dajte vynikajúce koláčiky zo zeleného čaju či kávu s výhľadom na neďaleký záliv. Pred očami sa mihotajú obrázky vtlačené do stien a čoskoro niektoré z nich spoznáte aj sami, pretože tu zazriete aj Malého princa. Iné zase hovoria neznáme príbehy kórejskej mytológie či dejín, no spoločne tvoria unikátny zážitok. Ročne dnes Gamcheon priláka viac než 1,5 milióna turistov a je dokonalým príkladom ako sa dajú zmeniť veci, ak sa čo i len trochu chce. Busan má aj vďaka Gamcheonu toľko atrakcií, že sa sem oplatí prísť aj na viacero dní.

 

Busan v znamení jedla

Kým Soul je metropolou juhokórejského severu, juhu dominuje pobrežný Busan, ktorý na seba vzal úlohu ekonomického, finančného aj kultúrneho centra. Busan vyťažil zo svojej polohy absolútne maximum. Jednak má v sebe mimoriadne dôležitý prístav, ktorý je najväčším v krajine, no mal aj to šťastie, že bol najďalej od frontu Kórejskej vojny, a tak ho nikto nemal šancu zničiť. To preto mohol Busan aj v temnom období rásť a prosperovať. K najživším štvrtiam dnešného mesta patrí Haeundae neďaleko zlatej, piesočnatej pláže. Cez deň by ste do nej nepovedali, že sa večer premení na miesto stretnutí ľudí. Mnohých priláka podvečer atmosféra prechádzky po pláži a rovno tu ostanú na večeru, pretože Haeundae je vyhlásené miesto pre pouličné jedlo. Akoby z ničoho nič sa bočné uličky rozsvietia a všade pripravujú jedlo. Netreba im k tomu reštaurácie, ba ani podniky, stačia malé rozpálené grily, obrovské hrnce alebo iné drobnosti. Ulicami korzujú ľudia a takmer nikto tu nie je taký, že by mal prázdne ruky. Kórejčania kráčajú s paličkami v rukách na ktorých sú napichnuté opekané krevety, malé chobotničky, kúsky kalamárov alebo kuracie mäso v pikantnej omáčke. Zovšadiaľ na vás útočia nielen vône, ale aj zvláštne zápachy, na ktoré nos Stredoeurópana nie je zvyknutý. Niektoré stánky nemajú ani stoličky, no inde si viete posedieť a užiť si plný stôl jedla. Na stôl pristane rozpálený gril pripomínajúci oblý tanier a okolo neho niekoľko malých mištičiek s ingredienciami. Kórejci milujú množstvo jedla a ak si ho ešte môžu pripraviť sami v reštaurácii, tak idú do toho. Na rozpálený gril sa najprv naukladajú výhonky, potom kúsky hríbov a napokon sa na vrch dajú opekať tenučké pásiky hovädzieho mäsa. Ak vám to spočiatku nejde, obsluha vás naviguje a napokon si to užívate sami. Bude prepečené presne tak ako chcete vy a k tomu si zahryznete niekoľko šalátov a fantastické kimči, ktoré by ste tu jedli od rána do večera. Haeundae žije takmer do polnoci a potom sa zase prikryje akýmsi tichom, ktoré ho bude sužovať niekoľko hodín.

Rybí trh aj staručký chrám

Busan má v sebe všetko, čo očakávate od moderného mesta. Má výškové budovy, mrakodrapy, štvrte nasiaknuté konzumom pretkané sieťou obchodov, butikov a podnikov, no má v sebe aj dušu, ktorú nezničil ani ekonomický zázrak. Busan má svoje korene pomerne hlboké, veď sa tu tvorili dejiny Kórejského polostrova už na prelome letopočtov a miesto bolo súčasťou dôležitých kráľovstiev. Na tieto epizódy akoby sa zabudlo, pretože spomienky na slávne obdobie ríše Silla sa už z Busanu vytratili. K tým najkrajším miestam v Busane patrí jednoznačne pozoruhodné trhovisko Jagalchi v centre mesta. Dominujú mu ryby, morské plody a čokoľvek vylovené z mora a čerstvosť je tu mantra vtlačená zlatými písmenami do rybárskej cti. Trhovisko spoznáte už z diaľky, pretože do neho prúdia zástupy ľudí s prázdnymi rukami a vychádzajú odtiaľ spokojní zákazníci. Market má svoje strategické miesto na okraji prístavu Nampo a hoci sa môže zdať, že mu chýba prvoplánová exotika, ktorú by človek od Južnej Kórei čakal, je unikátny. V celej krajine by ste nenašli väčšie trhovisko špecializujúce sa na ryby a dary mora. Všetko tu má svoje miesto a tovar je uložený tak, aby ste sa do neho zamilovali na prvý pohľad. Čerstvé kalamáre naukladané jeden vedľa druhého, menšie ryby nastoknuté na bambusových paličkách, aby ste ich nekupovali po jednej, ale aj obrovské ryby, ktoré zasýtia celú rodinu. Zaujímavo pôsobia aj akvária plné obrovských krabov. Podíde k nemu muž, ukáže na dvoch z nich a predavačka ich rýchlymi pohybmi vyberie von. Položí ich na drevenú dosku, vezme sekáč a za pár sekúnd je krab pripravený na zabalenie. Tá profesionalita sa týmto ľuďom jednoducho nedá uprieť. Ak sa náhodou stane, že niekto z predajcov neponúka morské plody či ryby, nájdete u neho fermentované kúsky zeleniny, kimči alebo omáčky, ktoré sa dajú k rybám podávať. Jagalchi je miesto, kde viete stráviť naozaj niekoľko hodín. K nezabudnuteľným miestam, ktoré sa spájajú s Busanom patrí aj chrámový komplex Haedong Yonggungsa na prahu moderného mesta. Takéto miesta zaujmú viac, než moderné budovy, ktoré sú roztrúsené kdekoľvek na svete. Hneď ako po prvý krát zbadáte chrámový komplex, všimnete si ten pokoj v akom ho postavili. Ako to už býva dobrým zvykom, na počiatku jeho stavby je príbeh, ktorý hovorí o tom, že práve sem mal prísť na drakovi Bodhisatva Gwanseum. Vynoril sa s ním zo zátoky, preletel nad miestom a odrazu zmizol v nádherných horách, ktoré stále zapĺňajú horizont. Preto práve tu nad zátokou v roku 1376 postavili chrám, ktorý dodnes patrí medzi tie najdôležitejšie v celom Busane. Zástup pútnikov sa mieša s domácimi turistami a už nikto nerozozná kto sem prišiel za duchovnom a kto zo zvedavosti. Chrámové siene sú posiate pestrými farbami, ktoré nútia oči neustále skákať z miesta na miesto. Farebné stropy sa dopĺňajú s lampiónmi a na drevenej podlahe chrámu sedí niekoľko ľudí hľadiacich na oltár. Nad sochou ležiaceho Budhu sa zo stropu hojdajú stovky malých papierikov. Predstavujú želania tých, ktorí sa do chrámu prišli pomodliť. Vám sa už sen splnil, veď už sa túlate Južnou Kóreou a to rozhodne stojí za to!

Južná Kórea

rozloha:  100 363 km2

obyvateľstvo: 52 000 000

zriadenie:  prezidentská republika (prezident: Yoon Suk Yeol)

zloženie obyvateľov:  95 % Kórejci, 5 % iné národnosti

náboženstvo:  bez vyznania 56 %, kresťanstvo 28 %, budhizmus 15 %
jazyk:  kórejčina

mena: kórejský won

HDP:  32 240 USD / osoba

hlavné mesto:  Soul

Zíde sa vedieť

Na návštevu Južnej Kórei nepotrebujete žiadne špeciálne vízum, ale platný cestovný pas, ktorý bude platný ešte 6 mesiacov po vašom návrate domov. Pri vstupe dostanete do pasu iba pečiatku.

Po krajine sa veľmi jednoducho cestuje autobusmi vďaka hustej autobusovej siete, ktorá prepája všetky dôležité miesta, no určite si obľúbite aj cestovanie vlakmi. Tie sú v Kórei super moderné, rýchle a dostanete sa nimi takmer naozaj všade. Cestovanie po krajine o čosi drahšie, než cestovanie po Číne, Vietname či Indii, ale stojí to za to.

Zaujímavým výletom zo Soulu je návšteva DMZ, teda demilitarizovanej zóny. Soul leží len cca 75 kilometrov od hraníc so Severnou Kóreou a tak sa sem viete vybrať. Objavíte tu celý areál, ktorý hovorí o vojne, komplikovaných vzťahoch medzi oboma Kóreami a z vyhliadky uvidíte aj severokórejský Kaesong a obrovskú severokórejskú vlajku na hraniciach.

Kórejská kuchyňa patrí medzi najlepšie v Ázii a rozhodne sa jej tu nebudete vedieť nabažiť. Skúste slávne kimči alebo ryžový bibimbap či mäsové bulgogi a každým sústom to tu budete milovať viac a viac. Vynikajúce jedlo je aj jjigae alebo rezance japchae.

Ak milujete návštevu starých chrámov či kláštorov, vyberte sa do Bongjeongsa neďaleko mestečka Andong, kde objavíte najstarší chrám v Južnej Kórei, ktorý postavili ešte v 7.storočí. Drevená pagoda Geungnakjeon postavená začiatkom 13.storočia je zároveň najstaršou drevenou stavbou krajiny.

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Kórejci sú spomedzi ázijských národov azda jedni z najväčších milovníkov alkoholu. Krajina má pomerne silnú kultúru pitia alkoholu a tak niet divu, že tu nájdete množstvo plných barov alebo krčiem. Kórejskú pálenku sodžu musíte ochutnať aj vy.

Pre Kórejčanov sa číslovka „štyri“ považuje za nešťastné číslo a tak sa jej snažia všemožne vyhnúť. Niektoré výťahy ju v číslovaní vynechávajú, inde zase nájdete čísla bytov so štvorkou, ktoré nikto nechce kúpiť a ak, tak jedine za lepšiu cenu. Číslo štyri sa totiž v kórejčine podobá na slovíčko „smrť“.