ROBERT KENNEDY
Mladší brat bývalého prezidenta USA 5. júna 1968 poďakoval za podporu v kalifornských primárkach, ktoré vyhral. Podobne ako jeho súrodenec, aj on sa chcel stať prezidentom, snahu však prekazil Palestínčan menom Sirhan Sirhan. Robert Kennedy si cestu z tanečnej sály hotela Ambassador v Los Angeles do miestnosti, kde sa mala konať tlačovka, skrátil cez kuchyňu napriek odporúčaniam svojich bodyguardov. Bola to chyba. Sirhan využil príležitosť a v tlačenici trikrát vystrelil. O deň neskôr Kennedy zomrel. Sirhan mal pôvodne dostať trest smrti, ten mu však zmenili na doživotie, ktoré si tento 79-ročný muž odpykáva v San Diegu. Mimochodom, hlavným žalobcom bol Lynn „Buck“ Compton, ktorý bol členom roty E preslávenej seriálom Bratstvo neohrozených. (foto: Profimedia.sk)

BÉNAZÍR BHUTTOVÁ
Pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová bola vôbec prvou ženou na takomto poste v moslimskej krajine a v úrade bola hneď dvakrát. V roku 2007 sa po takmer deviatich rokoch v exile opäť usilovala o víťazstvo vo voľbách. 27. decembra ju však na volebnom mítingu zavraždili. Bhuttová sa vystrčila cez strešné okno neprestrielného vozidla, aby zamávala svojim sympatizantom, keď na ňu z dvoch metrov vystrelil atentátnik. Ten mal na sebe navyše samovražednú vestu naplnenú guľôčkovými ložiskami, z ktorých sa stali smrtiace projektily. Zomrela nielen Bhuttová, ale aj ďalších 22 ľudí vrátane vraha. Podľa úradov ním bol len 15-ročný mladík, celý atentát však mal zosnovať pakistanský Taliban. Údajne preto, že Bhuttová bola proamerická a chcela krajinu sekularizovať. (foto: Profimedia.sk)

MÓHANDÁS GÁNDHÍ
Gándhí viedol indický boj za nezávislosť, nespoliehal sa však na revolúciu, ale staval do popredia nenásilný odpor. Občianska neposlušnosť bola podľa neho silnejšia, mnohí ľudia si to však nemysleli. Jedným z nich bol aj Nathuram Godse, nacionalista, ktorý bol proti Gándhího nenásilnému prístupu. Navyše bol presvedčeným hinduistom, takpovediac náboženským fanatikom a zdalo sa mu, že Móhandás až priveľmi straní moslimom. 30. januára 1948 sa teda rozhodol ukončiť jeho život. Z bezprostrednej vzdialenosti vpálil 78-ročnému Gándhímu do hrudníka tri guľky. O pár minút neskôr bol Móhandás mŕtvy. Godseho odsúdili na smrť napriek námietkam Gándhího synov a 15. novembra 1949 ho obesili. (foto: Profimedia.sk)

MARTIN LUTHER KING JR.
Martin Luther King Jr. bol bezpochyby superhviezdou amerického hnutia za občianske práva. Podobne ako Gándhí, aj on sa spoliehal na nenásilný prístup a občiansku neposlušnosť v snahe dosiahnuť zrovnoprávnenie občanov USA. Kingovi odporcovia, najmä obyvatelia južných štátov, však rozhodne neboli v otázke použitia násilia takí zdržanliví. Ich obeťou sa napokon stal aj samotný King. Koncom marca 1968 zavítal do Tennessee, aby podporil štrajkujúcich robotníkov. 4. apríla 1968 stál na balkóne apartmánu na druhom poschodí hotela, v ktorom býval, keď ho do hlavy trafil projektil z pušky. Mal len 39 rokov. Za vraždu odsúdili muža menom James Earl Ray. Chytili ho až v Londýne a odsúdili na 99 rokov za mrežami. Zomrel v roku 1998. (foto: Profimedia.sk)

REINHARD HEYDRICH
Vysokopostavený člen SS, kovaný nacista a jeden z hlavných architektov holokaustu Reinhard Heydrich sa vo funkcii „vodcu“ Protektorátu Čiech a Moravy neudržal ani rok. Postarali sa o to Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Koncom roku 1941 zoskočili ako výsadkári na územie protektorátu a plánovali atentát, ktorý uskutočnili 27. mája 1942. Heydricha napadli v aute. Gabčíkovi sa zasekol samopal, Kubiš však improvizovanou bombou mieril presne. Trafil auto a šrapnely Heydricha vážne zranili. Sprvu sa zdalo, že sa zotaví, 4. júna však zomrel na sepsu. Kubiš a Gabčík sa po atentáte ukrývali v jednom z pražských kostolov, no Nemci ich vďaka kolaborantovi vypátrali. Po hrdinskom odpore Gabčík, Kubiš a ďalší piati odbojári 18. júna 1942 zomreli. (foto: Profimedia.sk)

ABRAHAM LINCOLN
Abraham Lincoln patrí k najslávnejším americkým prezidentom najmä pre zásluhy na zrušení otroctva v USA. Viedol Úniu takmer počas celej občianskej vojny a keď už sa zdalo, že nastane mier a Lincoln bude krajinu viesť na ceste rekonštrukcie, jeho život skončil. Na svedomí to mal John Wilkes Booth, ktorý 14. apríla 1865 využil prezidentovu návštevu Fordovho divadla vo Washingtone. Počkal, kým si ochrankár odskočí, potom vstúpil na balkón a strelil Lincolna rovno do hlavy. Išlo o smrteľné poranenie, prezident však dodýchal až nasledujúce ráno. Booth strávil na úteku takmer dva týždne, napokon ho ale dolapili vo Virgínii. Zatiaľ čo jeho spoločník sa vzdal, Booth kládol odpor. Napokon ho zastrelili. (foto: Wikipédia)

JOHN LENNON
John Lennon bol jednou z najväčších hudobných ikon nielen 20. storočia. Bývalý člen Beatles mal iba 40 rokov, keď naposledy vstupoval do newyorskej bytovky Dakota, v ktorej mal apartmán. Lennona si 8. decembra 1980 vzal na mušku Mark David Chapman, ktorý čakal v klenutom vchode do Dakoty. Z necelých troch metrov strelil Lennonovi šyrikrát do chrbta. Chapman sa správal celkom normálne a na vrátnikovu otázku, či vie, čo urobil, pokojne odpovedal: „Práve som zastrelil Johna Lennona.“ Hudobníka síce previezli do nemocnice a lekári sa ho snažili oživiť, no márne. Jeden z chirurgov uviedol: „Zranenia boli také vážne, že aj keby ho takto postrelili v operačnej sále s tímom doktorov, neprežil by.“ Chapman má dnes 67 rokov a snaží sa o prepustenie z väzenia. (foto: Profimedia.sk)

JULIUS CAESAR
Julius Caesar musel podľa mnohých senátorov zomrieť. V rukách vraj nahromadil príliš veľkú moc a ohrozoval tak existenciu republiky. Život jedného z najväčších vojvodcov všetkých čias mal vyhasnúť 15. marca 44 pred Kristom v dôsledku rozsiahleho sprisahania, na ktorom sa zúčastnili desiatky senátorov. Jedným z jeho vodcov bol Marcus Iunius Brutus, ktorému Caesar podľa Shakespeara adresoval slová: „Et tu, Brute?“ V skutočnosti zrejme Caesar nič podobné nevyslovil. Zabilo ho 23 bodných rán, ktoré prišli zo všetkých smerov, no historické záznamy tvrdia, že iba jedna z nich bola smrteľná. Julius Caesar vykrvácal pred Pompeiovým divadlom a republiku zachvátila občianska vojna, ktorá vyústila do vzniku cisárstva. (foto: Wikipédia)

FRANTIŠEK FERDINAND D´ESTE
Následník rakúsko-uhorského trónu nebol práve obľúbenou osobou. Ktovie, ako by sa zapísal do dejín, nebyť toho, že zomrel. Presnejšie, v uliciach Sarajeva ho zastrelil mladý, iba 19-ročný Gavrilo Princip. Člen hnutia Mladá Bosna a organizácie Čierna ruka si v rámci širšieho sprisahania v nedeľu 28. júna 1914 počkal na auto, v ktorom sa vojvoda viezol spolu s manželkou. Niekoľkokrát vystrelil, pričom Františka trafil do krčnej tepny a jeho ženu Žofiu do brucha. Obaja krátko po sebe naposledy vydýchli. Princip sa pokúsil zabiť, no neúspešne, a skonal vo väzení v roku 1918. Ako istotne viete, jeho čin spustil sled udalostí, ktoré viedli k vypuknutiu dovtedy najkrvavejšieho konfliktu v dejinách. (foto: Wikipédia.sk)

JOHN FITZGERALD KENNEDY
Dejiny klanu Kennedyovcov sú plné tragédií a tou najznámejšou je nepochybne smrť amerického prezidenta. Je opradená takým množstvom konšpirácií, poloprávd aj odborných hypotéz, že by sa pokojne mohla vyučovať ako samostatný predmet na vysokých školách. Faktom však je, že Kennedyho 22. novembra 1963 v texaskom Dallase zabili dobre mierené výstrely z pušky. Warrenova komisia, ktorá vraždu vyšetrovala, uviedla, že strelcom bol Lee Harvey Oswald, ktorého sa podarilo dolapiť len pár desiatok minút po atentáte. Mal vtedy iba 24 rokov. Kennedyho prežil len o dva dni a taktiež sa stal obeťou vraždy. Po celý čas spojitosť s atentátom na prezidenta odmietal. V roku 1979 sa vyšetreniu Kennedyho smrti venoval výbor Snemovne reprezentantov, ktorý uviedol, že mohlo ísť o súčasť sprisahania a Warrenova komisia sa tejto alternatíve venovala iba málo. Koniec koncov, už v roku 1966 prokurátor Jim Garrison prišiel so závermi vlastného vyšetrovania a tvrdil, že strelcov bolo viac. Ostáva teda len citovať Slobodnú Európu: „Prečo zomrel JFK? Niekto tuší, nikto nevie a možno ani CIA.“ (foto: Profimedia.sk)

Mohlo by vás zaujať:

Najslávnejšie atentáty
Najnebezpečnejšie zločinecké skupiny
Vrahovia, o ktorých vznikli legendy