Porozprával nám o prieniku hi-tech sveta s egyptológiou a spýtali sme sa ho aj, ako sa nechá inšpirovať príbehmi o Indianovi Jonesovi.
Ste egyptológ a váš výskum sa nestratí ani vo svetovom meradle. Bolo ťažké študovať túto vedu? Ako ste sa k nej dostali?
Počas vysokoškolského štúdia v Bratislave som si vytýčil cieľ – venovať sa vedeckému výskumu starovekého Egypta. Keďže na Slovensku možnosť študovať egyptológiu nebola (a stále nie je), musel som odísť niekam, kde to možné bolo. Štipendium z nášho ministerstva školstva mi ako absolventovi histórie umožnilo v rámci dohody o spolupráci medzi Slovenskom a Českom dostať sa po rozdelení republiky na postgraduálne štúdium na Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tu som pod vedením prof. Vernera absolvoval individuálne štúdium egyptológie a písal dizertačnú prácu, ktorú som úspešne obhájil v roku 1997. Štúdium nebolo ľahké, napríklad všetky učebnice a študijné pomôcky boli v cudzích jazykoch. Pracovný týždeň mal pre mňa sedem dní. V každom roku som musel absolvovať niekoľko skúšok, no moja vôľa získať príslušné vzdelanie, aby som mohol v tomto odbore pracovať na profesionálnej úrovni, a odhodlanie vrátiť sa domov a rozvíjať slovenský egyptologický výskum, boli vo mne natoľko pevné a neotrasiteľné, že po celé to obdobie som fungoval ako robot s jediným programom v hlave – úspešne absolvovať štúdium a vrátiť sa na Slovensko.
Pracujete v Ústave orientalistiky SAV v Bratislave a venujete sa viacerým výskumným témam. Čo je podľa vás najhodnotnejší objav či posun v poznaní, na ktorý ste narazili?
Toto je dosť ťažká otázka. Každý objav, každá nová informácia, ktorá posúva ďalej naše poznanie, je dôležitá. Neviem, či sa dá povedať, ktorý z objavov je najdôležitejší.
Aký výskum alebo vedecká činnosť vás najbližšie čaká a čo od nich očakávate?
V najbližšom období ma čaká dokončenie výskumu staroegyptskej rakvy, ktorá sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Konečné výsledky chcem spracovať do podoby knižných publikácií a sprístupniť ich egyptologickej komunite. Plánujem tiež pripraviť knižku na túto tému pre slovenskú verejnosť a potreby múzea.
Čo vás naposledy najviac prekvapilo v rámci vášho výskumu?
Stalo sa mi, že som si lámal hlavu s riešením jedného problému. Išlo o rekonštrukciu časti hieroglyfického textu, ktorý sa nachádza na poškodenom povrchu spomínanej rakvy. Trápil som sa s tým naozaj dlhý čas. Pred pár mesiacmi sa mi konečne podarilo nájsť riešenie a poškodený nápis prečítať. V priebehu dvoch týždňov všetko do seba dokonale zapadlo. Bol som naozaj veľmi prekvapený, keď som zistil, že táto časť nápisu obsahuje informácie, o ktorých sa dovtedy tvrdilo, že sa tam vôbec nevyskytujú. Je to práve ten prípad, keď sa niečím dlho krvopotne zaoberáte a napokon dostanete ten skvelý nápad, kedy zvoláte „Heuréka!“.
Publikovali ste mnoho zaujímavých článkov i v prestížnych zahraničných magazínoch. Aký článok považujete zatiaľ za prelomový?
Vo vede to funguje tak, že štúdia, na ktorú má autor najviac zistených citácií, sa považuje za najlepšiu či najzásadnejšiu. Nemusí to však platiť vždy. Z mojich publikovaných prác majú (ak sa nemýlim) doposiaľ najviac zistených ohlasov štúdie o kráľovskej architektúre a astronómii.
Egyptológia sa vyvíja aj v závislosti od moderných technológií a novátorských prístupov. V čom badať jej pokrok a ako presne ovplyvňujú technológie túto vedu?
V súčasnosti sa v egyptologickom výskume úplne bežne využívajú najmodernejšie technológie, prístroje a metódy. Ich aplikovateľnosť závisí od povahy a charakteru výskumu a potreby voľby použiť niektorý z novátorských prístupov. Napríklad pri výskume múmií sa využívajú moderné diagnostické neinvazívne metódy, ako je počítačová tomografia, ktoré sú okrem toho, že predstavujú spoľahlivý zdroj detailných informácií, šetrné k samotným skúmaným objektom, čo je dôležité z hľadiska ich ochrany a zachovania. Pri analýze materiálov a meraniach sa používajú štandardné fyzikálne a chemické metódy. Napríklad pri nedávnom výskume veľkých pyramíd v Gíze a Dahšúre, pomocou ktorej sa vedci pokúšali zistiť, či sa v superštruktúre pyramíd nachádzajú ďalšie priestory, bola využitá metóda detekcie subatomárnych častíc (miónov).
Ste jedným z dvoch zakladateľov egyptológie na Slovensku. Myslíte si, že o túto vedu sa u nás zvyšuje záujem?
Na Slovensku dlhodobo pozorujem pretrvávajúci záujem verejnosti o informácie týkajúce sa starovekého Egypta. Mám s tým vlastné skúsenosti z prednášok, z rozhovorov, zo stretnutí atď. Ľudia si to spájajú s exotikou, dobrodružstvom, napätím, tajomstvom a s ďalšími pocitmi, ktorými v sebe udržiavajú potrebu a vôľu chcieť vedieť viac a poznávať nové veci. Keď som svojho času prednášal egyptológiu na fakulte v Bratislave, prihlásilo sa mi na prednášky viac ako 120 študentov z rozličných odborov a ročníkov. Mám s tým spojenú jednu veselú príhodu; keď na mňa čakali pred prednáškou na chodbe doslova húfy študentov, predieral sa medzi nimi práve prechádzajúci prodekan fakulty, ktorý to komentoval otázkou, či je na fakulte nejaký štrajk. Študenti mu hlasito odpovedali, že nie, čakajú na prednášku z egyptológie.
Čo by bolo do budúcnosti nutné pre ňu na našom území vytvoriť?
Myslím si, že by postačovalo jediné, a síce, štandardizovať a profesionalizovať podmienky pre vedecký výskum na Slovensku, a to nielen po formálnej, ale predovšetkým aj po vecnej, obsahovej stránke. Aby sa napríklad nestávalo, že ak si podáte žiadosť o finančnú podporu na vedeckú agentúru, budú ju posudzovať nekvalifikovaní ľudia, resp. komisia bude akceptovať posudky od ľudí, ktorí v danej oblasti nemajú kvalifikáciu, čo je v súčasnosti bežná prax, a podobne. Ak sa budú ľudia správať odborne, čestne a zodpovedne v hodnotiacom procese, tak bude mať každý rovnakú šancu bez ohľadu na vedný odbor. Dokedy sa bude uplatňovať diskriminačný, klientelistický a neprofesionálny prístup, dovtedy nebude možné kvalitatívne napredovať a rozvíjať sa.
Obyvatelia starovekého Egypta fascinujú dodnes. V čom je ich život aktuálny aj pre súčasného človeka?
Starovekí Egypťania boli ľudia ako my, čím chcem povedať, že ich životy boli naplnené radosťami, starosťami, túžbami, sklamaniami, láskou, nenávisťou, odvahou, strachom a podobne. Žili na určitom stupni rozvoja ľudskej spoločnosti, v určitom ekosystéme, ktorý sa priamo odrážal v ich správaní, v materiálnej a duchovnej kultúre a prechádzali rozličnými etapami rozvoja vlastnej kultúry a interakcie s inými kultúrami po tisícky rokov. Práve to je pre nás veľmi dôležité a zaujímavé, pretože to nám umožňuje študovať túto civilizáciu ako uzatvorený komplexný systém, ktorý má určité vlastnosti, mení sa v čase a priestore a my máme možnosť identifikovať v jeho špecifickom vývoji určité zákonitosti, ktoré je možné ďalej zovšeobecňovať a komparovať aj so stavom a vývojom ľudskej spoločnosti v modernej dobe. Niekedy zvykneme hovoriť, že civilizácia starovekého Egypta je pre nás akési laboratórium, ktoré nám umožňuje pohľad do minulosti a sledovať, ako sa napríklad na dlhej časovej škále môže správať (vyvíjať) komplexný systém v izolácii a interakcii s inými systémami. Poznatky získané takýmto štúdiom nám potom umožňujú modelovať alternatívy vývoja a formulovať určité predikcie smerom do budúcnosti. Z tohto hľadiska má pre človeka (a ľudstvo) štúdium minulosti strategický význam.
Čo považujete v poslednej dobe za najväčší posun v egyptológii v rámci vedeckého sveta?
Možno absorpčnú a adaptačnú schopnosť egyptológie ako pôvodne klasickej vednej disciplíny orientalistiky aplikovať výdobytky modernej vedy a techniky vo svojej práci. Ako som už uviedol vyššie, v súčasnosti je bežné, že sa v egyptologickom výskume využívajú najmodernejšie prístroje a metódy aj z iných vedných odborov. Staroveký Egypt popri klasických metódach skúmame dnes napríklad aj v rámci takzvanej podmorskej archeológie alebo pomocou vesmírnych družíc, ktoré nám krúžia nad hlavami. Takto získané dáta nám dnes vypĺňajú naše medzery a prispievajú k tvorbe poznania tejto veľkolepej dávnej civilizácie.
Vo svojom výskume ste sa okrem iného venovali aj astronómii a tomu, ako ju vnímali starí Egypťania. Ako posudzovali napríklad meteority?
Pramene, ktoré máme k dispozícii zo starovekého Egypta, nám hovoria, že obyvatelia nílskeho údolia už v predynastickom období, to znamená pred vznikom zjednoteného egyptského štátu (niekedy v závere 4. tisícročia pred Kristom), používali meteorické železo na výrobu telesných ozdôb. Svedčia o tom nálezy, ktoré pochádzajú z výskumov hrobov na predynastickom pohrebisku v Gerze. Neskôr sa meteorické železo používalo aj na výrobu rozličných rituálnych nástrojov, ktoré sa používali v náboženských obradoch. Niektorí bádatelia tiež vyslovili názor, že určité kultové (kamenné) predmety by mohli mať meteorický pôvod. Patrí k nim napríklad posvätný kameň „Benben“, ktorý sa však nezachoval, resp. nebol doposiaľ objavený, a tak si na potvrdenie tejto hypotézy budeme musieť ešte počkať. Existujú aj písomné doklady, podľa ktorých padajúce hviezdy prinášali ľuďom strach a hrôzu.
Čo hovoríte na mnohé konšpiračné rozprávky a teórie o tom, že pyramídy majú mimozemský pôvod? Ako sa dá proti týmto bludom bojovať?
Ľudia majú celkom prirodzene rozličné predstavy a v poslednej dobe stále viac a viac aj potrebu ich komunikovať a šíriť okolo seba. Informácie však treba kriticky rozlišovať podľa zdrojov, autorov, kontextu atď. Niektorí úmyselne vytvárajú a šíria zavádzajúce či doslova lživé informácie, napríklad aby na tom zarobili, lebo vedia, že v biznise funguje princíp dopytu a ponuky. Ja sa takýmito teóriami nezaoberám, mojím pracovným prostredím je veda s jej nástrojmi a metódami. Človek v nej zažije prinajmenšom toľko napätia a dobrodružstva ako s mimozemšťanmi, ak nie ešte viac. Osveta a kontakt s verejnosťou majú v tomto smere nezastupiteľné miesto.
Neminul vás boom Indiana Jonesa a dobrodruhov hľadajúcich poklady (napríklad stratenú archu)? Čo si o týchto príbehoch myslíte?
Osobne som fanúšikom tejto postavičky, podobne ako aj herca Harrisona Forda. Pamätám sa, ako sme pred expedíciami do Egypta zvykli pozerať film Dobyvatelia stratenej archy, aby sme sa „správne“ vyhecovali a naladili. Vždy sa teším na niektorý film z tejto série, keď je v televízii, alebo keď prichádza pokračovanie do kín. Dúfam, že sa už čoskoro dočkáme novinky, aj keď Indianovi pribúdajú roky. Spolieham sa na brilantné umenie a nápaditosť dvojice Spielberg/Lucas, dúfam, že nás nesklamú.
Máte pri takto časovo náročnej práci aj čas na oddych? Ako najradšej relaxujete?
Mám rád zvuky prírody, dokumentárne filmy, knižky, domáce práce a rybárčenie.
DUŠAN MAGDOLEN
Narodil sa v roku 1969 v Partizánskom. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, doktorát absolvoval v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe. Je autorom množstva publikácií a článkov o kultúre, astronómii či náboženstve v starovekom Egypte, ktoré mu spravili meno v prestížnych vedeckých kruhoch. Bol oficiálnym lektorom medzinárodnej výstavy Tutanchamon – jeho hrobka a poklady v bratislavskej Inchebe. Od roku 2010 je riaditeľom ústavu orientalistiky SAV. Je jedným z dvojice zakladateľov egyptológie na Slovensku.
Mohlo by vás zaujať:
Tutachamón odišiel na druhý svet s erekciou. Dnes mu penis chýba
Vyberáme z archívu: Mimozemšťania sa nám podobajú!
13 historických faktov, ktoré znejú ako lož, ale v skutočnosti sú pravdou