Stačia vám štyri ingrediencie. Kvalitný gin, skutočný tonik, barový ľad a citrus, ideálne limetka. A malý zázrak je na svete. Ak ste gin s tonikom pili už nespočetnekrát a máte pocit, že preháňame, zamerajte sa na prídavné mená vymenovaných surovín. Gin, tak ako každý iný alkohol, je v ponuke od tých najlacnejších konzumných verzií až po prvotriedne značky. Aký je rozdiel v chuti, keď ide len o destilovaný kvas borievky? Obrovský! Podobne, ako pri iných druhoch alkoholu, ale s tým rozdielom, že miešať gin na gin s tonikom nie je prehrešok. Skutočný tonik?
Dnes bežne dostupná sladká malinovka bola pôvodne liekom na maláriu a horúčky. Pre výraznú horkosť chinínu, z ktorého prášok sa zarábal s vodou, sa vždy pridával do nápoja cukor. Dnešné toniky sú z drvivej väčšiny vyrábané z chemicky vyextrahovaných chutí, ktoré s chinínom nemajú absolútne nič spoločné. Ak však budete pátrať, tak aj dnes kúpite kvalitný tonik, ktorý nie je len výsledkom zmiešania kopy sladidiel, éčok a najrôznejšej chémie. Prečo vám nestačí obyčajný ľad z vašej mrazničky? Pretože kvalitný barový ľad v prvom rade chladí váš nápoj a vďaka hlbokému zmrazeniu sa pomalšie topí. Vy si teda vychutnávate miešaný nápoj plný chutí a nie miešaný nápoj riedený vodou z roztopeného ľadu. Stačí už len zastreknúť limetkou.
Vychutnávajte
Fajn. Chutný osviežujúci nápoj máte namiešaný. Čo ďalej? Pohodlne sa usaďte a ponorte sa do príbehu vášho spoločníka na najbližšie chvíle. Možno vás prekvapí, že to nebude príbeh z legendárneho baru o legendárnom barmanovi, ktorý len ľuďom pripomenul, čo už dávno poznajú. Vyvrcholenie príbehu ginu s tonikom sa odohralo v Indii. Začiatky sú rozhádzané kade-tade po svete.
Odkiaľ vlastne je?
Ak ste gin považovali za vynález Angličanov, rozhodne nie ste jediný, kto žil v poriadnom omyle. Krajina pôvodu borievkového destilátu je totiž Holandsko. Niekedy počas 15. storočia lekárnik zvaný doktor Sylvius de Boive vyrobil olej z borievok a začal ho ponúkať ako liek na celý rad ochorení. Neboli to úplne šarlatánske reči. Borievky majú naozaj priaznivý vplyv na trávenie, chránia pred infekciami, neutralizujú jedy, dezinfikujú sliznice alebo ničia baktérie spôsobujúce zápaly. Do Anglicka sa gin dostal až okolo roku 1688, keď ho priniesol William Oranžský. Gin sa stal okamžite veľmi populárny, no jeho skutočnému rozmachu bránili zákony. Všetko sa zmenilo roku 1750, keď britská vláda povolila nelicencovanú výrobu ginu. Spotreba len v Londýne narástla na viac ako 41,5 milióna litrov za rok. Gin doslova tiekol potokom, čo viedlo k zvýšenej kriminalite a krivka úmrtnosti vystrelila do nebies. Vláda musela, prirodzene, zareagovať, a tak rok po umožnení výroby ginu bez licencie zaviedla isté obmedzenia. Tie však boli len formálne, pretože neoficiálne stále podporovala výrobu nelegálneho ginu, ktorý sa nazýval Old Tom Gin. Išlo o veľmi nekvalitný a lacný destilát. Ako protiváha k nemu sa v roku 1830 začal páliť kvalitný Gin London Dry, ktorý poznáme aj dnes.
Malinovka z lekárne
Pôvodní obyvatelia Peru a Bolívie účinky chinínu ako alkaloidu antimalarika poznali odpradávna. Aj keď je pravda, že oni prášok z kôry stromu chinínovníka poznali. Liečili ním vysoké horúčky a maláriu. Európania sa s týmto zázračným práškom stretli prvýkrát v 17. storočí, keď španielski moreplavci zakotvili na juhoamerických brehoch. Presná história toho, ako sa tonik udomácnil v Európe a prečo ho bádatelia do Európy priviezli a spopularizovali, je nejasná. Existuje niekoľko historiek, v ktorých hrá, samozrejme, hlavnú úlohu malária a vysoké horúčky. Zásadné je však 19. storočie, kedy európsky lekárnik izoloval chinín z kôry chinínovníka. Látka sa začala vo veľkom používať ako liek. Prášok sa rozpustil vo vode. Veľmi horká chuť sa miernila pridaním cukru.
Osudové stretnutie
Hrdinovia príbehu sa stretávajú v Indii. Po tom, čo britská koruna roku 1857 kolonizovala tento kontinent, sa množstvo britských civilistov rozhodlo presťahovať sa do exotickej krajiny. Chinín preventívne užívali už britskí vojaci a tento zvyk, zo strachu pred neznámymi chorobami, si osvojili všetci prichádzajúci Briti. Nakoľko sa stále bojovalo s nepríjemne horkou chuťou chinínu, bolo len otázkou času, kedy sa v jednom pohári gin a tonik ocitnú spoločne. Ako už vieme, jedno aj druhé bolo považované za medikament. Chýba už len posledná ingrediencia, a to citrus. V pomerne jasnej a bohatej histórii ginu s tonikom je prítomnosť tejto chute trochu záhadou. Niektoré pramene hovoria, že sa citrusová šťava pridávala do toniku ako konzervant na prepravu z Anglicka do Indie. Inde sa zasa spomína, že lekári britskej armády potrebovali vymyslieť, ako zvýšiť prísun vitamínu C pre vojakov, a tak citrusovú šťavu začali ordinovať spolu s už používaným ginom a tonikom. Objavili sa tiež teórie, že gin, tonik a citrusovú šťavu niekto zmiešal len preto, že mu to prišlo ako dobrý nápad. To sa už zrejme nedozvieme.
Vycestujte!
Tak ako? Použili ste dobrý barový ľad? Stále váš gin s tonikom chutí ako na začiatku, však? Vidíte, aby ste si dopriali naozaj prvotriedny gin tonic, netreba na sebe šetriť. A vlastne ste urobili aj prvé preventívne opatrenia pred cestou do Afriky či Indie. Stačí už len kúpiť letenky.
Gin Tonic ako majster
Ingrediencie:
– 2 odmerky ginu,
– 5 odmeriek toniku,
– pár kociek ľadu,
– limetka
Postup: Do vysokého pohára vložte ľad. Prilejte tonik, gin a zastreknite limetkou. Premiešajte dlhou kokteilovou lyžičkou a na ozdobu pridajte plátok limetky. Je to naozaj také jednoduché!
Titulná foto: reprofoto YouTube / The Bar México
O silných nápojoch sa dozviete viac:
Pre rum je kráľ trstinový džús
Škót Andy Bell: Whisky je jednoduchá!