Revolučné princípy velikánov reprezentujúcich tento štýl, ako bol Adolf Loos či Le Corbusier, sa šírili v prvej štvrtine 20. storočia vo väčšine európskych krajín. Nikto si však neprivlastnil jeho tvár a charakter práve tak, ako my.
Dôvodom bolo, že sa objavil presne vo chvíli, keď si prvá Československá republika hľadala vlastnú identitu. Funckionalizmus dokonale stelesnil idealistický nádych mladej, ambicióznej republiky. Bol to jasne zaujatý postoj, škaredo ukazujúc na rakúske baroko či maďarskú secesiu. Československo zrazu našlo svoju tvár.
Väčšina z nás, si nedokáže predstaviť šok, akým bol nástup tohto nového štýlu. Holé primitívne tvary, strohé budovy bez ozdôb. Zmyslom týchto postupov bolo – okrem iného – zbavenie sa histórie, aby ani oko laika v novodobých stavbách skutočne nič povedomé nerozoznalo.
Adolf Loos, vedúca postavička funkcionalizmu v Čechách, prehlásil, že architektúra nepatrí medzi umenie. Čo však neznamená, že nemá spĺňať určité estetické ideály. Prvoradá však bola praktickosť a uspokojenie základných potrieb na bývanie. Tento ušľachtilý cieľ, o ktorý sa predtým zaujímali maximálne utopisti, architektov a projektantov – u nás zväčša ľavicovo orientovaných – provokoval k novým konštrukčným, materiálovým i dispozičným riešeniam. To so sebou prinieslo rýchlejšiu, lacnejšiu, a zároveň kvalitnejšiu výstavbu.
Na Slovensko vzniklo mnoho architektonických skvostov, ktoré obdivujeme dodnes. Diela Emila Belluša v Piešťanoch, sanatóriá a zotavovne vo Vysokých Tatrách, na Sliači a v Trenčianskych Tepliciach, ale aj Behrensovu synagógu v Žiline, Marekov Avion a mnohé ďalšie. Svoje nesporné kvality má však určite aj bratislavský „Manderlák“. Rodina Rudolfa Manderlu patrila k známym bratislavským podnikateľom v mäsiarskom priemysle. V roku 1933 sa Manderla rozhodol postaviť v centre mesta výškový dom a z Manderly sa stala kontrovérzna, ale dodnes veľmi obľúbená budova.
K najznámejším svetovým predstaviteľom patria Adolf Loos, Alvar Aalto, Walter Gropius či Le Corbusier. Medzi predstaviteľov tvoriacich na Slovensku patrili Bohuslav Fuchs, Vladimír Karfík, Alois Balán, Emil Belluš či Fridrich Weinwurm.
Veľa nádherných historických fotografií funkcionalistických stavieb v Česku a na Slovensku nájdete tu.