Skladby z ich ostatného štvrtého albumu Ornamental or Mental, zazneli i v éteri kultového seattleského rádia KEXP. Kapela sa môže pochváliť bohatou zbierkou odohraných koncertov a najmä festivalov. Medzi najvýznamnejšie patria vystúpenia na prestížnom Eurosonic Noorderslag v Groningene, Iceland Airwaves v Reykjaviku či na festivale Ment v slovinskej Ľubľane. Nechýbali koncerty na Pohode v Trenčíne a Colours of Ostrava. Break sa o nedávnom európskom turné rozprával s ich zakladajúcim členom, bubeníkom Ľubošom Hodásom.
Bol to krásny zážitok. Náročný, únavný, občas aj bolestivý, ale napriek tomu veľmi výživný a zábavný. V podstate to ešte stále len spracovávam, lebo toho bolo veľa v jednej kope. Trošku ma mrzí menej času na návštevu samotných krajín a miest, ale tak podstatné je sústrediť sa na koncerty.
Kde všade ste hrali?
Naša tour viedla cez Prahu a Lipsko do Berlína, odtiaľ aj s pomocou trajektu do Kodane. Z Kodane sme pokračovali cez krásny most ponad more až do švédskeho Borasu. Potom sme sa vrátili späť do Dánska, do mesta Kolding. No a odtiaľ smer Rotterdam, Amsterdam, „krátke“ odskočenie do Belgicka, do malého mestečka Opwijk, a potom späť do Holandska – Groningen a Breda. Nasledovala nekonečná cesta domov, kde sme mali pár dní voľna, aby sme potom všetko ukončili vo viedenskej Arene a na domácej pôde v bratislavskej Fuge.
Kde vás prijali najvrelejšie a čo bola najkrajšia reakcia publika?
Ako sa hovorí- všade dobre, doma najlepšie. V Bratislave sme hrali pred vypredaným klubom a bola to akcia ako víno! Ale úžasné to bolo aj v Berlíne, kde bol tiež plný klub. Mňa veľmi milo prekvapil Amsterdam, či už to bola reakcia publika alebo úžasný prístup organizátorov. Vyborný bol Groningen a už klasicky Praha. Vo Viedni bola perfektná odozva od zvyčajne celkom chladných Rakúšanov. Najkrajšia reakcia publika však bola pre mňa vo Švédsku. Hrali sme v klube s reštauráciou a začínali sme celkom skoro, čiže tam sedeli hlavne páriky od 40 rokov vyššie. Keď sme začali hrať, tak sedeli a jedli, ale už po prvej pesničke sa začali trúsiť k pódiu. A nakoniec si nás natáčali a kričali. A bolo naozaj zábavné potom stretávať švédskych takmer dôchodcov v našich tričkách, ktorí nás pri každom stretnutí potľapkávali po pleci. Úplne ako vo švédskom filme.
Ako by si charakterizoval momentálne smerovanie The Ills?
The Ills momentálne smerujú k nahratiu ďalšieho albumu. Čo sa hrania týka, tak nás čakajú letné festivaly a potom možno na jeseň znova turné po Európe, poprípade nejaké slovenské kluby. Teraz sa vytešujeme z ukončeného turné a z toho, že máme možnosť viac hrať vonku, ale nemáme prehnané očakávania. Uvidíme ako to celé dopadne.
Slovenským kapelám sa nikdy príliš nedarilo preraziť za hranicami. Čím si myslíš, že je to spôsobené?
Tak v prvom rade, západné krajiny podporujú export svojej kultúry. A to nielen folklóru. Čo je veľmi dôležitá vec, lebo inak je pre väčšinu kapiel hranie v zahraničí stratová záležitosť. Ďalšou dôležitou vecou je byť vytrvalý. Na začiatku človek prerába a hrá pre poloprázdne kluby, ale treba vydržať, hrať a časom sa to zlomí. Netreba si myslieť, že keď má človek na Slovensku úspech, bude ho mať automaticky všade.
Čo vlastne takéto hranie mimo hranice republiky znamená pre kapelu? Zmení sa vám po tomto nejakým spôsobom život?
Život sa nám po jednom takomto turné určite radikálne nezmení. Stále budeme mať aj svoje stále zamestnania, budeme platiť nájom a dane, budeme si sami nosiť aparáty a robiť zvukovky. Ale zmení sa to, že na niektorých miestach budeme mať viac otvorené dvere.