Startup je módny termín, zväčša sa ním označujú novovznikajúce spoločnosti prichádzajúce s nejakým inovatívnym riešením alebo s produktom, ktorý by mal byť taký, že umožní spoločnosti rýchlo rásť a expandovať. Tí, čo tomu veria, do nich vkladajú obrovské peniaze a očakávajú, že sa im v relatívne krátkom čase vrátia. V mnohých prípadoch sa rozhodne nehrá o fazuľky, ale ide o stovky miliónov dolárov. V niektorých prípadoch o miliardy.
Od nervozity k panike
Niekde to vyzerá tak, že investícia sa vôbec nemusí vrátiť. Preto začínajú byť investori nervózni. A nervozita vyvoláva paniku, ktorá občas vedie k dramatickým rozhodnutiam. Startupová bublina môže skutočne prasknúť. V hre sú nielen stovky miliárd, ale aj obrovská kríza, ktorá môže burzou, bankami a investičnými fondmi otriasť rovnako ako hypotekárna pred niekoľkými rokmi. Alebo dotcom bublina spojená s internetovými spoločnosťami ešte pred ňou. Finančné krízy totiž prichádzajú vo vlnách. Tá startupová sa už blíži k brehu, aj keď ju mnohí, najmä v Európe, odmietajú vidieť. Mám super nápad, dajte mi peniaze!
Banky a investičné fondy žijú z toho, že vložené peniaze im zarobia ďalšie peniaze. Potrebujú ich, skrátka, do niečoho investovať. Po hypotekárnej kríze, recesii, s ktorou sa potýkala väčšina silných ekonomík, a po ropnej kríze však zrazu nebolo kam. A vtom sa objaví niekto, kto povie: Mám super nápad, ale na realizáciu nemám peniaze. Dotuj ma a mnohonásobne sa ti to vráti! A zrodil sa startup. A keďže spočiatku vyzeral ako vynikajúca cesta k zhodnoteniu peňazí, tie sa začali v obrovskom množstve doň nalievať. Vznikli špecializované fondy, pre ktoré sa vžila skratka VC, čiže Venture Capital. A keď takéto fondy našli zo svojho pohľadu perspektívny startup, boli schopné doň naliať aj miliardu.
IT hystéria
To isté robili formou akvizícií aj IT giganti ako Facebook, Apple alebo Google, čím zvyšovali investičný ošiaľ týkajúci sa startupov. Chcete príklady? Akvizícia startupu Waze Googlom za 1,3 miliardy a Nest Labs za 3,2 miliardy, PrimeSense, ktorý technologicky stojí za Kinectom, kúpil Apple za 345 miliónov a Beats Electronics za tri miliardy. Facebook investoval do akvizície WhatsUp neuveriteľných dvadsať miliárd a startup Oculus, vyvíjajúci rozhranie pre virtuálnu realitu, kúpil za dve miliardy. Microsoft prebral Mojang za 2,5 miliardy. Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
Startupy jednoducho vyzerali ako zlatá baňa aj napriek tomu, že mnohé reálne ešte nič nevyprodukovali. Problémom sú najmä tie najväčšie, ktoré zatiaľ nenašli strategického investora. V jednej z najdôležitejších analýz startupovej bubliny ich autor pomenoval „unicorns“, teda jednorožci, a toto pomenovanie sa rýchlo vžilo.
Startupoví headhunteri
Čo urobil prefinancovaný startup, ktorý má obrovské zdroje? Potreboval najlepších odborníkov, špičkový vývoj, kvalitný marketing. A začal k sebe preťahovať kvalitných ľudí, ako inak, než tým, že im ponúkol obrovské platy.
Náklady na vývoj a pôvodne dobrý nápad sa tak razom vyšplhali do astronomických výšok. Prekapitálovaný startup zatiaľ stále nič nepredával, negeneroval žiadny zisk, iba náklady. Rozbuška sa roztikala, ekonomika sa ďalej prehrievala.
Objavili sa prvé zásadné neúspechy a krachy. Najnovšie ide napríklad o jeden z najväčších európskych startupov menom Jolla. Ten založili odídenci z Nokie s cieľom vytvoriť nové mobilné zariadenia s novým operačným systémom, ktoré by postavili na základe legendárnych Nokií. Ale neuspeli a teraz majú problém dodať tablety aj tým, ktorí si ich objednali a zaplatili.
Virtuálne miliardy
V tejto situácii sa zákonite objavili otázky, či startupy, do ktorých fondy investovali miliardy, majú skutočne takú hodnotu. Ak áno, mali by to dokázať. Inak ide iba o virtuálne, umelo vytvorené číslo, ktoré v praxi nič neznamená. Jednou z možností, ako by sa startup mohol dostať k obrovskej hotovosti a upokojiť prvotných investorov, je predať svoje akcie veľkému množstvu ľudí. Ide v podstate o vstup na burzu cenných papierov, označovaný ako IPO (Initial Public Offering). Zdanlivo jednoduché riešenie. Ibaže…
Akciový výpredaj
Ekonomická situácia sa medzičasom zmenila. Prišla ropná kríza, spomalil sa rast čínskej ekonomiky a americká centrálna banka FED začala zvyšovať úrokové sadzby v snahe predísť inflácii – inak povedané, začala sťahovať peniaze z obehu. Je to celkom jednoduché. Ak máte dobré úroky, kúpite si napríklad dlhopisy s niekoľkoročnou viazanosťou a použijete na to peniaze, ktoré by vám inak vytvárali zisk prostredníctvom obchodovania na akciovej burze. To sa však v tejto situácii už tak nevyplatí a je to aj pomerne rizikové.
Ako zareaguje burza? Rovnako ako obchodník, ktorý zistí, že má veľa tovaru, ktorý sa zrazu prestal predávať. Zlacní ho. V prípade burzy to znamená, že akcie výrazne stratia na hodnote. Vy zrazu chcete v tejto situácii uviesť na burzu startup, o ktorom tvrdíte, že má hodnotu šesťdesiat miliárd dolárov. Urobíte prvú verejnú ponuku akcií (IPO) a príde k situácii, že akcie predáte za tretinovú alebo štvrtinovú hodnotu.
Zo šesťdesiatmiliardového startupu bude razom pätnásťmiliardový, portfólio vášho fondu sa výrazne znehodnotí. Investori, prevažne banky, sa začnú báť o peniaze. Vypukne panika. Prílev investícií do startupov sa zákonite zastaví. Tie najväčšie, ktoré si najali obrovský počet preplatených ľudí, ich zrazu nebudú mať z čoho platiť. Padne prvý jednorožec. Vzápätí po ňom padne ďalší miliardový „unicorn“. Koleso sa nezastaviteľne roztočí. Bublina praskne, straty sa môžu vyšplhať na stovky miliárd a o prácu začnú prichádzať nadštandardne platení zamestnanci, ktorí navyše budú mať so svojimi životnými nárokmi problém nájsť alternatívu. Startupový sen o miliardových ziskoch sa premení na nočnú moru investorov.