Ako vravia obchodníci, najlepšie víno je predané víno. Dá sa povedať, že práve takéto videnie výsledkov úmornej práce vinárov pomohlo k vzniku jednej z najznámejších vinárskych tradícií na celej planéte – vítaniu nového vína Beaujolais Nouveau najskôr vo Francúzsku, dnes už v každej vyspelejšej krajine. U nás sme slovíčko „Božolé“ dlho poznali len z legendárneho citátu Jula Satinského: „Božolé nemám rád, sú mastné.“
Vo svete však už od päťdesiatych rokov minulého storočia bolo symbolom koštovania, popíjania a veselej zábavy. Burgundskí vinári vtedy premýšľali, ako odolať veľkej hospodárskej kríze, a pokúsili sa preraziť na trh s mladým vínom. Odroda Gamay sa ukázala ako správna voľba, kombinácia odroda – terroir – metóda vinifikácie sa podpísala pod víno plné ovocných chutí a silných vôní a ujala sa.
Nie jednorazovo, postupne vznikla krásna tradícia, ktorá preslávila Beaujolais Nouveau po celom svete. Každý rok v tretí novembrový štvrtok, hneď minútu po polnoci sa otvárajú prvé fľaše tohto moku a vypijú sa ich milióny. Heslo Beaujolais Nouveau est arrivé – Beaujolais Nouveau prichádza, ktoré niekoľko desaťročí sprevádzalo tento novembrový pijácky sviatok, sa v roku 2005 zmenilo na anglický slogan It’s Beaujolais Nouveau time! – Je čas na Beaujolais Nouveau! Aj to svedčí o tom, ako sa z nápadu niekoľkých regionálnych vinárov stala globálna udalosť. Tretí novembrový štvrtok tak môžete okúsiť nové beaujolais nielen vo Francúzsku, ale aj v New Yorku, Tokiu, Sydney a posledné roky aj v Bratislave.
Na svätého Martina
Tradícia mladých vín je pritom omnoho staršia. Korene má vo feudalizme, keď vinice patrili zámožnej vrstve alebo cirkvi. Tí si vždy na rok najímali správcov, ktorí sa starali o vinice a výrobu vína. Práve okolo sviatku svätého Martina sa víno koštovalo a podľa neho sa vyplácali aj správcovia. Dokonca záležalo na tom, či im predĺžia alebo nepredĺžia zmluvu. Aj preto je názov svätomartinské dodnes rozšírený vo viacerých krajinách.
Podľa dátumu sa niektorým vínam hovorí aj svätokatarínske, no boli i ročníky, keď bolo prvé mladé vínko na svete už v septembri a nazvali ho svätováclavské. Po úspechu Burgunďanov začali v oveľa väčšej miere produkovať mladé víno aj ďalšie francúzske regióny, napríklad Gaillac neďaleko Toulouse, na módnu vlnu naskočili aj Španieli, ktorí mu hovoria Joven – niekde aj cosechero alebo consecha, a, samozrejme, pozadu nemohla zostať ani ďalšia európska vinárska veľmoc – Taliansko.
Tam volajú mladé vínko Novello. A napokon sa tradícia rozšírila aj za more a aj americké vinice sú už dnes známe svojím „nouveau wine“. Aj na južnej pologuli, vo vinárskych krajinách ako Argentína, Čile, Austrália či Nový Zéland, sa mladé víno už popíja v oveľa väčších množstvách než kedysi. S jednoduchým a jasne opisným názvom „úplne čerstvé a ovocné“.
Ako mladé dievča
V každom vinárskom regióne je to na jeseň rovnaké – skutoční vinári, výrobcovia, spotrebitelia sú napätí a nedočkaví. Vína sa v tomto období práve formujú a pre vinára sú to dni, keď sa s ním láska a rozmaznáva ho. Pretože mladé víno je akýsi predvoj toho ozajstného, už podľa neho sa dá odhadnúť, či bude ročník chutný a úspešný.
Mladé víno je produkt primárnej fermentácie hroznového muštu. Je to vlastne koniec prvej fázy tvorby vína, aj preto v ňom ešte cítiť istú nezrelosť, no na druhej strane omamnú vôňu a rôzne chute. Nečudo, že vinári radi prirovnávajú mladé víno k mladému dievčaťu – je síce ešte nezrelé, ale dokáže človeka úžasne omámiť. Nezrelosť sa prejavuje sviežosťou a iskrou, ktorá vzrušuje nielen chuťové bunky, hoci ešte stále cítiť, že do dokonalosti a plnej chuti mu niečo chýba.
Omamnosť je v neopakovateľnom zážitku, spojenom s veselosťou a rozšafnosťou. Aj keď pre mnohých je synonymom mladého vína práve beaujolais, poznáme viaceré odrody, z ktorých sa mladé víno vyrába. Čo región, to odroda, ktorú vinári uprednostňujú a, jasná vec, vychvaľujú nadovšetko. A tak môžeme ochutnať mladé vínka z odrôd Veltlín, Rizling, Müller Thurgau, Sauvignon, Chardonnay, Iršai Oliver, Moravský muškát, ale aj Zweigeltrebe, Merlot, Modrý Portugal či Syrah a mnohé iné.
Táto rôznorodosť sa prejavuje aj vo farbe či chuti vína, takisto v obsahu kyselín. V každom prípade je mladé víno vždy bohaté na zdravé antioxidanty. Farby bieleho vína sú lákavé odtiene zelenej a žltej, červené sa líši širokou paletou od jemne červenej až po tmavofialovú. Každé víno chutí inak, platí to aj o tom mladom, no typická je ovocná príchuť, či už tropických alebo kôstkových plodov, alebo hutná chuť bobuľových plodov lesa.
Hlavne radostne
Rozšafnosť je akýmsi hlavným motívom vítania mladého vína. To je určené na čo najskoriu konzumáciu a nie je vhodné na archiváciu. Preto ho treba vypiť najneskôr do Veľkej noci. Najlepšie ihneď. S rodinou či s kamarátmi pri stole plnom gastronomických lahôdok. Mladé víno má totiž jednu jedinečnú vlastnosť. Je svieže a hodí sa takmer ku každému jedlu. Nielen k tradičnej husi, sladkým dezertom, ale aj k šalátom. Stačí sa len pohrať s jeho teplotou.
Pamätám sa na niekoľko novembrových dní strávených v Paríži. V každej malej brasserii, bare či krčmičke svietil na bare menší či väčší drevený súdok alebo štós fľašiek s nápisom Beaujolais Nouveau. Nedať si minimálne niekoľko decilitrových pohárikov s voňavou tekutinou fialovej farby by bol hriech. A nezdvorilosť. Tu sa v tieto dni nos neohŕňa. Ako mi vtedy povedal kamarát, miestny znalec, „je to mladé vínko, zázraky nečakaj. Vychutnávaj a teš sa. Dôležitá je radosť. Zo života“.