Japonsko je dnes tretí najväčší výrobca whisky na svete, lenže, ako to pri fajnových veciach býva, nejde ani tak o kvantitu, ako o kvalitu. A tá v posledných rokov naozaj šokuje – japonské whisky sa pravidelne objavujú na čelných pozíciách rôznych rebríčkov, ktoré skladajú odborníci i fanúšikovia.
Najskôr lekárne
Keď americký komodor Matthew Perry pri svojej návšteve krajiny vychádzajúceho slnka daroval sud americkej whisky šogunovi Tokugawovi, ktorý vtedy vládol Japonsku, určite netušil, ako sa tento nápoj na ostrovoch uchytí. Perry sa v roku 1854 vylodil v Japonsku a otvoril túto krajinu po dvestoročnej izolácii svetu. Domáci najskôr tento vpád príliš pozitívne nevnímali, možno aj preto si samotný vládca zo súdka ani neglgol. Lenže po otvorení prístavov doplávalo do krajiny mnoho ďalších sudov ohnivej vody a o „jošu“ ako niečo exotické, teda zahraničné alkoholické drinky, bol nesmierny záujem.
Japonci sa snažili tento nápoj napodobniť a objavilo sa množstvo lokálnych napodobnenín. Síce sa volali whisky, no boli to len pokusné zmesi destilátov s cukrom, korením či s rôznymi arómami. Vtipné je, že ich vyrábali predovšetkým lekárnici, ktorí mali k dispozícii aspoň aké-také laboratória. Neskôr sa mnohí začali tomuto „lieku“ venovať viac ako ostatným a z viacerých sa stali prví ozajstní producenti alkoholických nápojov. A neboli to všetko len šarlatáni, našli sa medzi nimi aj takí, ktorí do alkoholu vniesli serióznosť. Dve mená však pri histórii japonskej whisky stoja nad všetkými – Šinžiro Torii a Masataka Taketsuru.
Na skusy v Škótsku
V roku 1918 vysiela spoločnosť Settsu Shuzo z Osaky do Škótska mladého, vtedy len dvadsaťtriročného Masataku Taketsura, aby pričuchol k výrobe whisky rovno tam, kde sa vyrába hádam v každej dedine. Masataka pochádzal z rodiny, ktorá sa venovala výrobe saké už od polovice osemnásteho storočia a, ako sa hovorí, gény neoklameš. Mal v sebe japonskú vytrvalosť, perfekcionizmus, ale aj takmer dokonalé chuťové poháriky. Dodnes sa označuje za veľkého vizionára. Svoju škótsku púť začal štúdiom chémie na univerzite v Glasgowe, no ťahalo ho to najmä na sever, do oblasti Speyside, kde v blízkosti rieky Spey vyrábali Škóti tú najlepšiu single malt whisky. Prihlásil sa na kurz v liehovare Longmorn a poctivo zaznamenával všetko, čo s výrobou whisky priamo, ale aj nepriamo súviselo, dokonca ho zaujímalo aj kŕmenie oviec zvyškami fermentácie. Neskôr stážoval v destilérii Bo’ness a zamestnal sa v ďalšej pálenici Hazelburn. So špionážou sa netajil, nadšene vstrebával informácie, ktoré plánoval využiť po návrate domov, popritom prekladal do japončiny aj dôležitú knihu J. A. Nettletona o výrobe alkoholu v britských páleniciach The Manufacture of Spirit As Conducted in the Distilleries of the United Kingdom.
Mimochodom, táto kniha z roku 1893 alebo jej ďalšie vydanie s názvom The Manufacture of Whisky and Plain Spirit z roku 1919 je v ponuke Amazonu dodnes, pôvodné kópie sa občas objavia na trhu minimálne za tisícpäťsto eur. Nettleton bol kapacita, detailne opisuje všetky aspekty výroby whisky v Škótsku, Írsku aj v Anglicku, jeho kniha dodnes patrí k základom knižnice každého študenta pálenia. A istým spôsobom, spoločne s Taketsurovými poznámkami a skúsenosťami, aj k základom japonskej výroby whisky.
Okrem tekutej lásky však našiel mladý Ázijčan v Škótsku aj lásku pevného skupenstva – Jessie Robertu Cowanovú. Stretli sa na hodinách karate, ktorými si ako tréner finančne vypomáhal. Ritu, ako ju všetci prezývali, si aj napriek nevôli oboch rodín vzal za manželku a bol ochotný zostať v Británii. Lenže práve ona bola motorom, ktorý ho od začiatku posúval k splneniu svojho sna – vlastnej destilérie. A tak sa Masataka vrátil do Japonska.
Osudové stretnutie
Samozrejme, v tom čase sa už o výrobu whisky v Japonsku snažili aj iné značky.Olive Checklandová, autorka knihy Japanese Whisky, Scotch Blend, prirovnáva chuť prvých pokusov k lepidlu, no postupne sa kvalita zlepšovala. Dobová reklama z roku 1919 propaguje Finest Liqueur Old Scotch Whisky od Torys Distillery, za ktorou stál „Nos z Osaky“. Takú prezývku dostal za svoje chuťové a čuchové schopnosti Šinžiro Torii, mladík, ktorý vyrastal v strýkovom obchode s alkoholom. Jeho vlastný vychýrený obchod Kotobukiya s alkoholom a najmä úspešné pokusy s miešaním alkoholu ho priviedli k myšlienke vybudovať vlastný liehovar a v roku 1923 si sen splnil. Vznikla prvá skutočná japonská destiléria, špecializujúca sa na výrobu whisky – Yamazaki. A kto sa stal jej šéfom? No predsa Masataku Taketsura, o ktorého materská spoločnosť Settsu nemala záujem. A tak sa spojili dvaja mladí muži, o ktorých sa dnes hovorí ako o otcoch japonskej whisky.
Suntory a Nikka
Dvojica spolupracovala desať rokov a z Yamazaki sa stal pojem. Ale názory dvoch blízkych spolupracovníkov na smerovanie firmy a výrobu whisky sa začali odlišovať, a tak Taketsuru v roku 1934 odišiel a založil vlastnú firmu Dai Nippon Kaju K. K. Prvú vlastnú whisky pustil do obehu v roku 1940, mala dymovú a drsnejšiu chuť, podľa Taketsurovej inšpirácie v Škótsku. Aj miesto pre svoju destilériu vyberal do detailov, klíma v okolí Joiči na najsevernejšom japonskom ostrove Hokkaido je porovnateľná so Škótskou vysočinou, v oblasti sú úžasné zdroje podzemnej vody, ktorá sa čerpá cez silné vrstvy rašeliny. A aby autenticita whisky bola dokonalá, pod kotlami sa dodnes kúri uhlím…
A súčasnosť? Firma Kotobukiya sa premenovala na Suntory a patrí k najväčším výrobcom alkoholických nápojov na svete, jej single malt whisky Yamazaki boli prvé, ktoré sa dokázali presadiť vo svete nielen komerčným úspechom, ale aj oceneniami na prestížnych prehliadkach. Yamazaki Single Malt 12 Years Old sa dnes už považuje za klasiku. Rovnako úspešná jej aj značka Nikka, tak sa zase dnes volá bývalá spoločnosť Dai Nippon Kaju K. K., jej whisky vyhrávajú svetové súťaže a typ Nikka Whisky From The Barrel je asi najpoužívanejšia japonská whisky na miešané nápoje.
Lexus a Maserati
Po vojne vznikli v Japonsku ďalšie destilérie a mnohým sa naozaj darí. A nové značky vznikajú aj dnes, veď napríklad Chichibu Distillery vznikla v roku 2004 a ich značka Ichiro’s Malt patrí medzi tie exkluzívnejšie. Rodina Ichira Akutu, majiteľa firmy, takmer štyristo rokov vyrábala saké, no keďže spotreba tohto tradičného japonského nápoja stále klesá, preorientoval sa na whisky. Jeho firma má síce len niekoľko zamestnancov, no dokáže vyrábať whisky, za fľašu ktorej zaplatíte aj tisíc eur. Keď už hovoríme o cenách, kvalitné single malt stoja približne toľko ako tie zo Škótska či z Írska. No vlani sa na dražbe v Hongkongu predala fľaša päťdesiatročnej Yamazaki takmer za dvadsaťšesťtisíc eur!
Samozrejme, v rastúcej popularite whisky z krajiny vychádzajúceho slnka je aj kus módy, trendu odlišovať sa a skúšať niečo nové. Ak sa v bare spýtate, či majú Yamazuki alebo Nikku, vyzeráte ako znalec, znie to exotickejšie, ako keď si ob
jednáte Glenfiddich, Talisker alebo Macallan, bežné škótske „singlovky“. Tamojšie whisky majú širokú škálu chutí, ale celkovo platí, že sú jemné, sladkasté, s ovocným nádychom. Podľa odborníkov by však bola chyba, keby sa zavrhovala tradičná škótska, kvalitou sú obe značky podobné. „To máte ako s autom, môžete si vybrať Lexus alebo Maserati – obe sú špičkové a luxusné vozidlá, ale každé je iné,“ hovorí degustátor Ron Taylor. „Japonská whisky je ako Lexus, krásne vydestilovaná, bez vibrácií, je konzistentná a príjemná. A škótska je zase ako Maserati, drsná, chlapská, dá vám ranu päsťou, aby sa vám príjemne zatočila hlava.“
Top 5
1.
Nikka Whisky From The Barrel
Cena: 30 eur (0,5 litra)
Ide o zmes sladovej a obilnej whisky, dozrievajúcej v sudoch, ktoré sa použili na bourbony. Vonia po rezaných kvetoch, ovocí a korení, má plnú a silnú chuť zimných korenín s jemným nádychom karamelu. Okrem delikátnej chute má aj svoju silu – až 51,4 percenta. Ak zvážite pomer ceny a výkonu, nie je o čom. Vek sa pri tejto značke neuvádza, no už niekoľko rokov boduje na popredných priečkach medzi whisky do dvanásť rokov. Hoci alkohol sa nemá hodnotiť podľa fľašky, aj v tomto smere Nikka ulahodí. Minimalistický, no o to krajší dizajn!
2.
Yamazaki Single Malt 12 Years Old
Cena: 60 eur
Prvá japonská whisky, ktorá prerazila na svetových trhoch, sa začala predávať už v roku 1984 a dodnes patrí k najpredávanejším aj najvychvaľovanejším. Hladká a mierne pikantná, s jemnou vôňou orieškov a chuťou tropického ovocia. Ak chcete začať zbierať japonskú whisky, toto je dobrý štart.
3.
Nikka Taketsuru Pure Malt 17 Years Old
Cena: 65 eur
Najmä v posledných rokoch sa táto whisky pomenovaná po zakladateľovi značky radí medzi to najlepšie medzi svetovými sladovými whisky. Jej charakteristikou je svetlá farba, svieža vôňa ovocia, vanilky a medu a bohatá korenistá chuť s nádychom vanilky a červených pomarančov. Je to nápoj, ktorý si treba pomaly vychutnávať v pohodlnom kresle.
4.
Hakushu Single Malt Distiller’s Reserve
Cena: 60 eur
Táto whisky sa rodí v destilérii Hakushu pod horou Fudži, ktorá je známa dymovým a rašelinovým charakterom sladu. Whisky nemá označenie veku, ide o mladý nápoj a aj to cítiť – má svetlú farbu a na jazyku ostrú trávnatú chuť. Napriek tomu sa pije nesmierne ľahučko!
5.
Suntory Whisky Hibiki 17 Years Old
Cena: 160 eur
V rôznych on-line hodnoteniach dostáva táto whisky takmer vždy plný počet bodov a niet sa čomu čudovať. Silná vôňa medu, vosku a živice ihneď udrie do nosa, a keď zostupuje do krku, exploduje jej bohatá a sladká chuť. Jednoducho potešenie.
Do vesmíru!
Toto môžu vymyslieť naozaj len Japonci. V auguste minulého roku naložili na palubu experimentálneho modulu, ktorý sa pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, päť vzoriek whisky z pálenice Suntory. Kozmonauti však utrú hubu – vzorky odleteli do vesmíru, aby jej výrobca otestoval vplyv nulovej gravitácie na zretie a chuť! Na zem sa časť z nich vráti po roku, zvyšok zostane vo vzduchoprázdne dlhšie. V továrni odložili identické vzorky a po návrate vesmírnych fliaš sa budú porovnávať, analyzovať a hodnotiť. Ak si brúsite zuby na vzorku z kozmu, máte smolu. Japonci vopred vyhlásili, že sa predávať nebude. Škoda…