Pozrite sa s nami na desať ďalších, v ktorých ľuďom hrozí smrť až príliš často.

KAMIONISTA V BUŠI
Aj v našich končinách je práca kamionistu pomerne nebezpečná. Hustá doprava znamená väčšie riziko zrážky s inými vozidlami. V austrálskom vnútrozemí naopak nič podobné nehrozí, práca kamionistu tu ale patrí k vôbec najnebezpečnejším v krajine. Outback, ako ho miestni nazývajú, je naozaj nehostinným prostredím, ktoré pokrýva asi 70 percent Austrálie, no žije tu menej než päť percent Austrálčanov. Doprava je mimoriadne riedka, cesty rovné, dlhé a nudné. Kamionistov tak najčastejšia zabíja únava a nepozornosť. Navyše sa nemôžu spoliehať na to, že sa po zranení dočkajú rýchlej pomoci. Na tú môžu čakať aj dni. Vážnejšie zranenia, ktoré si vyžadujú ošetrenie do niekoľkých hodín, končia v outbacku smrťou. (Foto: iStock)

ŠERPA NA MOUNT EVERESTE
Výstup na Mount Everest síce nie je najnebezpečnejší, no lemuje ho najviac mŕtvych tiel, z ktorých mnohé slúžia horolezcom ako orientačné body. Na najvyššiu horu sveta sa chcú ročne dostať tisíce ľudí a drvivá väčšina z nich potrebuje vysoko v horách pomoc a je ochotná zaplatiť niekomu, kto im pomôže dostať sa na vrchol. Šerpa môže počas sezóny zarobiť aj 6500 eur. Len na porovnanie čašník v Káthmandu zarobí za celý rok len polovicu tejto sumy. Práca šerpu tak láka aj nie práve najskúsenejších. Lavíny však zabíjajú ostrieľaných i amatérov bez rozdielu a práve ony sú najčastejšou príčinou úmrtí šerpov. Napríklad v roku 2014 jediná lavína zabila 16 Nepálčanov. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí sú, ako inak, pády. (Foto: iStock)

KOVBOJ NA HELIKOPTÉRE
Práca v poľnohospodárstve sa v Európskej únii radí medzi najrizikovejšie. A pritom tu nik nemusí zháňať dobytok v malých helikoptérach. V USA vrtuľníky využívajú na zhromažďovanie divokých koní, ktorých populácia sa následne reguluje. Austrálčania si zasa helikoptéry vybrali ako z núdze cnosť. Farmy u protinožcov sú totiž obrovské, prinajmenšom 19 z nich má viac než desaťtisíc kilometrov štvorcových a tá najväčšia má rozlohu polovice Slovenska. Zháňať hovädzí dobytok je na inom dopravnom prostriedku jednoducho nemožné. Kovboji a piloti v jednom lietajú nízko a pomaly, takže ak dôjde k poruche motora, nemajú šancu včas reagovať a odvrátiť nehodu. Ročne takto zomrie asi desať ľudí. (Foto: iStock)

ROZOBERAČ LODÍ
Aj tie najnebezpečnejšie zamestnania v EÚ sú v dôsledku zákonov a nariadení pomerne bezpečné. V takom Bangladéši však predpisy a školenia o BOZP radia do žánru sci-fi. Chudoba spôsobuje, že ľudia prijímajú aj tie najnebezpečnejšie práce, v ktorých je zamestnávateľom jedno, či ktosi zomrie. Jedným z takýchto zamestnaní je rozoberanie obrovských lodí. Tie sú stavané na to, aby odolali sile oceánov, a tak je ich demontáž skutočne náročná. A keďže v našich končinách sa rozoberanie starých plavidiel riadi prísnymi bezpečnostnými predpismi, firmy ich v rámci šetrenia posielajú do Bangladéša či Pakistanu. Outsourcing v tomto smere funguje pre spokojnosť spoločností a fakt, že ročne zomierajú desiatky robotníkov pri strašných pracovných nehodách, ich nezaujíma. (Foto: iStock)

PILOT V DIVOČINE
Pre mnohých ľudí je predstava lietania nad divočinou mimoriadne lákavá. Na Aljaške tak o pilotov malých jednomotorových lietadiel nie je núdza. Neodrádza ich ani fakt, že sa môžu zrútiť na naozaj odľahlé miesto, kde ich skôr nájde grizly než pátrači. Zarábajú pritom menej než bežní komerční piloti a pracujú v podstatne nebezpečnejších podmienkach. Väčšina letísk na Aljaške nemá kontrolné veže a sú vzdialené kilometre od najbližších spevnených ciest. Ak dôjde k vážnej nehode, takmer s istotou bude smrteľná. Pokojne sa môže stať, že na pristávaciu dráhu sa pripletie medveď či los práve v momente, keď pristáva lietadlo. Los aljašský váži vyše 600 kilogramov, a tak si asi viete predstaviť, ako jeho kolízia s lietadlom končí.  (Foto: iStock)

PODMORSKÝ ZVÁRAČ
Zváranie nie je práve zábavná práca. Vysoké teploty, nebezpečné materiály a škodlivé výpary z neho navyše robia pomerne nebezpečnú činnosť. Pod morskou hladinou ale teplo a výpary nevznikajú, takže by malo byť bezpečnejšie než na súši, no nie? Nuž, opak je pravdou. Podmorskí zvárači pracujú na lodiach, priehradách, potrubiach i ropných plošinách neraz pomerne hlboko pod hladinou. Nemajú spôsob, ako komunikovať s ľuďmi na súši a riziko úmrtia je skutočne vysoké, ktoré dosahuje až 15 percent. Čiastočne to kompenzuje fakt, že potápačovi stačí pár mesiacov, aby zarobil toľko, čo suchozemský zvárač za celý rok. Veľkú časť sumy však investuje do životnej poistky, aby zabezpečil svoju rodinu.  (Foto: iStock)

BANÍK NA SOPKE
Väčšina ľudí sa v blízkosti krátera ocitne dobrovoľne v rámci turizmu. Hľadieť do bublajúcej lávy je zážitok na celý život. Nie však pre každého. Napríklad na indonézskej sopke Ijen sa ťaží síra, aj keď pohľad do krátera plného lávy by ste tu hľadali márne. Najčastejšie sem muži prichádzajú v krátkych tričkách a ich náradím sú koše a tyč, ktorou vylupujú kusy síry. Pracujú v mimoriadne toxickom prostredí, vdychujú jedovaté výpary a dostávajú asi 12 eur denne, podstatne viac, než tamojší farmári. Zvláštne je, že tu zabíja aj voda. Na sopke je totiž jazero, na ktorom sa z neznámych dôvodov občas tvoria vysoké vlny. V roku 2020 jedna zmietla baníka, ktorého telo našli až na ďalší deň.  (Foto: iStock)

PRACOVNÍK NA ROPNEJ PLOŠINE
Práca na ropnej plošine uprostred mora je síce dobre platená, ale mimoriadne náročná. Robotníci neustále prichádzajú do styku s nebezpečnými chemikáliami, ktoré sú nielen jedovaté, ale i horľavé. Ďalej sú tu pády, príčina približne siedmich percent úmrtí na ropných plošinách. Ťažké mechanizmy hrozia človeku rozdrvením. Padajúce náradie je až prekvapivo smrtiace, spôsobuje asi pätinu úmrtí. Dlhé pracovné zmeny riziko smrtiaceho omylu ešte zvyšujú, nehovoriac o extrémoch počasia, ktorým sú ropné plošiny neraz vystavené. K najhoršej katastrofe na ropnej plošine došlo 6. júla 1988 v Severnom mori. Na plošine Piper Alpha nastal výbuch a následne sa potopila. Zomrelo 165 robotníkov, telá 30 z nich sa nikdy nenašli.  (Foto: iStock)

LOVEC KRABOV
V USA pripadajú na 100-tisíc pracovných miest v priemere štyri úmrtia. U lovcov krabov kamčatských je ale riziko smrti až 80-krát vyššie. Vo vodách Aljašky, ale aj v tých ruských a medzinárodných sa od októbra do januára plavia stovky lodí a ich posádky dúfajú v dobrý úlovok. Za štyri mesiace môžu skutočne zarobiť toľko, čo iní rybári za rok, no podstupujú o to väčšie riziko. Až 80 percent všetkých úmrtí spôsobuje utopenie a podchladenie, rybári ale prichádzajú do styku aj s ťažkými mechanizmami, ktoré neraz zabíjajú. Práca na palube je časovo i fyzicky veľmi náročná a vyčerpaný človek je náchylnejší na robenie chýb. A práve preto si lov krabov vyberá svoju nemalú daň. Platí, že v priemere zomiera jeden rybár týždenne.  (Foto: iStock)

DREVORUBAČ
Možno ste už niekedy spílili strom a dokonca sa vám jeho pád podarilo správne nasmerovať. Skúste si ale predstaviť, že sa tejto činnosti venujete každý pracovný deň. Práca drevorubača je fyzicky nesmierne namáhavá, a tak dochádza k chybám, ktoré majú pri manipulácii s motorovou pílou a sekerou neraz fatálne následky. Niekedy je tiež ťažké dosiahnuť, aby strom spadol požadovaným smerom. V tom najhoršom prípade môže trafiť robotníka, ktorý sa práve tesne vyhol stretu s ďalším nebezpečenstvom v podobe lesného traktora. Drevorubači tiež často pracujú v strmom teréne, kde stačí jedno pošmyknutie a tragédia je na svete. K zaujímavému prípadu, avšak s čiastočne šťastným koncom, došlo v auguste 2011 v Colorade. Drevorubačovi Johnovi Huttovi príves spadol na nohu tak nešťastne, že sa muž nemohol vyslobodiť. Uprostred lesov ho nik nepočul, mobil ostal v aute. A tak si Hutt vreckovým nožom odrezal všetky prsty na pravej nohe a následne sa odviezol do nemocnice. Mnohí jeho kolegovia z celého sveta také šťastie nemali.  (Foto: iStock)

Mohlo by vás zaujať:

TOP 10: Najhorší zradcovia
TOP 10: Najslávnejšie úspešné atentáty
Najslávnejšie páry v dejinách