Bolo čosi pred treťou hodinou popoludní a na severoírske mesto Derry padal ľahký dážď. 30. januára 1972 sa na sídlisku Creggan zhromaždilo približne 15-tisíc katolíckych demonštrantov odhodlaných protestovať proti zákonom schváleným v auguste 1971. Tie umožňovali britskej armáde bez súdu väzniť ľudí podozrivých z členstva v Írskej republikánskej armáde (IRA).

V skutočnosti tak ale bolo v mene zmierňovania násilností možné zadržiavať nielen militantov, ale aj bežných aktivistov a zástancov republiky. Namiesto deeskalácie násilia priniesli zákony pravý opak. V lete 1971 britská armáda zastrelila v Belfaste 11 civilistov počas takzvaného Ballymurphského masakra. IRA do konca roka odpovedala zabitím siedmich vojakov.

KAMENE PROTI NÁBOJOM
Väčšie zhromaždenia severoírsky premiér Brian Faulkner pár dní predtým zakázal. Napriek tomu sa v Derry jedno konalo a tisíce protestujúcich sa pohli smerom k centru mesta. Britskí vojaci mali dohliadať na pokojný priebeh demonštrácie. Zablokovali však ulicu William street a presmerovali pochod po inej trase. A zatiaľ čo väčšina demonštrantov poslúchla, niektorí ostali pozadu a konfrontovali vojakov na barikáde. Napätie sa stupňovalo, Íri hádzali po ozbrojencoch kamene, tehly či fľaše. Muži z 1. práporu výsadkového pluku, zhodou okolností tej istej jednotky, ktorá sa zúčastnila Ballymurphského masakru, odpovedali gumenými projektilmi a slzným plynom asi päť minút pred štvrtou popoludní. Vojaci sa pohli vpred pešo i v obrnených vozidlách v snahe zatýkať protestujúcich, ktorí sa medzitým začali sťahovať do štvrte Bogside.

ARMÁDA NEBOLA BEZ VINY
V priebehu pol hodiny vystrelilo 21 vojakov na demonštrantov dovedna 108-krát. Aspoň tak to uvádzajú oficiálne armádne zdroje. Smršť olova zabila 13 ľudí. Sedem z nich bolo maloletých. Ďalších 15 bolo vážne zranených, jeden z nich zomrel o štyri mesiace neskôr v nemocnici. Fotografie z brutálneho zásahu obleteli svet. Zrejme najznámejšou je snímka, ktorá zachytáva katolíckeho kňaza Edwarda Dalyho, ako máva skrvavenou bielou vreckovkou. Snažil sa dostať smrteľne raneného Johna Duddyho do bezpečia. Duddy bol prvou obeťou Krvavej nedele, vojaci ho zasiahli do chrbta. Mal len 17 rokov.

Po Krvavej nedeli zastával britský minister vnútra Reginald Maulding názor, že vojaci len opätovali paľbu členov IRA. Ministerstvo obrany zasa vydalo svoju verziu udalostí, podľa ktorej vojaci útočili len na jasné ciele: strelcov a bombových atentátnikov. Údajne sa riadili bežnými rozkazmi a konali v sebaobrane či na obranu ohrozených ľudí.

Foto: Profimedia.sk

TVRDENIA SVEDKOV
Tieto vyhlásenia však boli v príkrom rozpore s tvrdeniami očitých svedkov, medzi ktorých patril aj Edward Daly. 1. februára tak premiér Edward Heath nariadil vyšetrenie celej udalosti. Deň nato sa konal pohreb 11 obetí streľby. Takmer všetci robotníci v Dubline odmietli pracovať, aby im vzdali hold. V ten istý deň demonštranti vypálili britské veľvyslanectvo v írskom hlavnom meste. Oficiálne vyšetrovanie trvalo desať týždňov. Tribunál vypočul 114 očitých svedkov udalosti a vo svojej záverečnej správe, ktorú vydal 18. apríla, konštatoval, že britské jednotky konali „na hranici s nerozvážnosťou“. Celkovo ich ale zbavoval viny, čo len podnietilo ďalšie nepokoje. Britský major vo výslužbe Hubert O´Neill, ktorý v tom čase slúžil ako koroner v Derry, nesúhlasil. Neskôr povedal: „Krvavá nedeľa bola v podstate zbytočná. Vojakov popadol amok a strieľali bez rozmyslu. Strieľali do nevinných ľudí. Bez váhania poviem, že to bolo čisté a nefalšované vraždenie. Bolo to vraždenie.“

 

Foto: Profimedia.sk

SKUTOČNÉ VYŠETROVANIE
Až po 36 rokoch rôznych kampaní na podporu smútiacich rodín sa podarilo dosiahnuť spustenie druhého vyšetrovania, ktoré nariadil Tony Blair. Trvalo 12 rokov a záverečná správa mala päťtisíc strán. Išlo o najdlhšie vyšetrovanie takéhoto druhu v dejinách Británie a stálo takmer 200 miliónov libier. Tribunál v tomto prípade konštatoval, že mŕtvi boli neozbrojení a neurobili nič, pre čo by ich mohli vojaci považovať za vážnu hrozbu. Ich zabitie sa nedalo ospravedlniť. Navyše nepadli žiadne varovné výstrely. Nenašli sa však žiadne dôkazy o tom, že by k streľbe došlo s podporou britskej či írskej unionistickej vlády.

Veliteľovi ozbrojených síl tribunál vinu nepripisoval, no oveľa kritickejší bol k samotným vojakom. Jeden z nich, ktorého verejnosti predstavili ako Vojaka F, zabil štyroch až šiestich ľudí. „Došlo k závažnému a rozsiahlemu porušeniu disciplíny“,  píše sa v správe. Na základe nej sa David Cameron v roku 2010 oficiálne ospravedlnil občanom Severného Írska. Za smrť 13 ľudí však Briti nikdy nikoho neodsúdili. Iba Vojak F čelí obnovenému obvineniu a súdnemu procesu, ktorý by mohol rodinám obetí priniesť aspoň štipku zadosťučinenia. Po viac ako 50 rokoch…

Sunday Bloody Sunday: Skladba kapely U2, k torá sa v roku 1983 objavila na albume War, rozšírila povedomie o Krvavej nedeli po celom svete. Kritici ju radia k najlepším protestným piesňam v dejinách.

Mohlo by vás zaujať:

Beloch medzi Arabmi, ktorý pomohol poraziť Osmanov
Organizované vraždenie ľudí hladom: Holodomor
Skutočné dejiny legendárnych agentov: Nindžovia