Thomas Edward Lawrence sa narodil v auguste 1888 vo Walese a už od mladosti prejavoval záujem o architektúru, pamiatky a starožitnosti. Od 15-ročného chlapca by ste asi čakali, že sa bude zaujímať najmä o šport a opačné pohlavie. Thomas ale v tomto veku monitoroval stavby, ktoré pokračovali v Oxforde a staral sa o to, aby sa dôležité vykopávky dostávali do správnych rúk. Niet divu, že ho rodičia poslali študovať históriu na univerzitu. V rámci dizertačnej práce napríklad absolvoval viac než 1 500 kilometrovú trasu po území dnešnej Sýrie a navštevoval križiacke hrady. Následne sa stal archeológom a pracoval v Palestíne i Sýrii, ktoré boli v časoch pred prvou svetovou vojnou súčasťou Osmanskej ríše.

Historik v konflikte
Keď vypukol dovtedy najväčší konflikt v dejinách ľudstva, Thomas vstúpil do britskej armády. Keďže o Osmanskej ríši, ako o jednej z nepriateľských strán, mal informácie, takpovediac, z prvej ruky, pridelili ho k výzvednej službe a v roku 1916 sa stal styčným dôstojníkom Britov v dnešnej Saudskej Arábii. Tu sa začala rásť jeho legendárna povesť. Briti sa snažili podnietiť arabské kmene, aby povstali proti vládnucim Osmanom. Situácia na Strednom východe bola totiž v tom čase, takpovediac, patová a rovnakú úlohu ako Lawrence mali aj mnohí ďalší dôstojníci. Iba on sa ale stal všeobecne známym a uznávaným. Dokázal si totiž vybudovať pomerne blízky vzťah s emirom a významným vojvodcom Husajnom ibn Alí al-Hášimím. A bol to práve tento moslim, ktorý v roku 1916 vyhlásil v Mekke povstanie proti Osmanom.

Foto: profimedia.sk

Sila prispôsobenia sa
Thomas sa v rámci efektívneho uplatňovania svojho (a tým aj britského) vplyvu v povstaleckom vojsku musel prispôsobiť okolnostiam. Našťastie už vedel po arabsky, a tak nemal problém dorozumievať sa tunajším najrozšírenejším jazykom. Ako neskôr uviedol vo svojich pamätiach, nosil aj odev ako miestny, takže ho vojaci i dôstojníci považovali prakticky za jedného z nich. Čo sa týka oblečenia, nezabudol ani na fakt, že bolo podstatne pohodlnejšie a vhodnejšie do horúcich podmienok než štandardná britská uniforma. Mimoriadne dobré vzťahy mal Lawrence aj s al Hášimímiho synom Fajsalom I., ktorého v roku 1916 vyhlásili za kráľa Arabov. Bol to práve Fajsal, kto sa stal najúspešnejším vojvodcom arabského povstania a Thomas mal na tom nemalú zásluhu Staral sa totiž o prísun značnej britskej vojenskej pomoci pre kráľovu armádu, vďaka čomu bola schopná viesť úspešnú kampaň proti Osmanom. Počas dvoch rokov sa armáda prebojovala z regiónu Hidžáz na pobreží Červeného mora až na územie dnešnej Sýrie.

Dvadsaťsedem článkov
Lawrence ale zároveň organizoval aj partizánsky boj Arabov v Hidžáze. Záškodníci útočili na telekomunikačné linky aj železnicu, ktorá spájala región s Palestínou a bola najdôležitejšou zásobovacou líniou Osmanov v regióne. Osmani museli na jej ochranu vyčleniť tisíce vojakov, ktorí potom chýbali pri obrane pred britskou ofenzívou v Palestíne. Thomas bol jednoznačne najkvalitnejším styčným dôstojníkom v oblasti, o svoje znalosti a schopnosti sa ale chcel podeliť aj s kolegami. Preto zverejnil dokument s názvom „Dvadsaťsedem článkov“, v ktorom uvádzal praktické rady na dosiahnutie úspechu.

V publikácii napríklad stálo: „Nesnažte sa robiť priveľa na vlastnú päsť. Je lepšie, ak to urobia Arabi uspokojivo, než keby ste to mali vy spraviť dokonale. Je to ich vojna a vy ste tu, aby ste im pomohli, a nie aby ste im ju vyhrali. Navyše, v špecifických podmienkach Arábie nebude váš výkon taký dobrý, ako si možno myslíte.“

1. októbra 1918 napokon Briti a Arabi dobyli Damask a vstúpili do mesta. Lawrence tak urobil po boku svojich arabských spolubojovníkov i generála Edmunda Allenbyho, ktorý velil Egyptskému expedičnému zboru a bol Thomasovým priamym nadriadeným. O styčnom dôstojníkovi neskôr povedal: „Dal som mu voľnú ruku. Jeho spoluprácu poznačila neochvejná lojalita a jeho prácu som mohol len chváliť. Počas celej kampane bola neoceniteľná, stal sa spúšťačom arabského hnutia odporu, poznal ich jazyk, zvyky i mentalitu.“

Foto: profimedia.sk

Sklamanie z vlastnej vlády
Navzdory svojim snahám ale Lawrence nebol úspešný v snahe o právo Arabov na sebaurčenie. Spolu s Fajsalom I. dokonca reprezentoval Arabov na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919 a za ich vlastný štát, s Damaskom ako hlavným mestom, loboval aj o dva roky neskôr na konferencii v Káhire, ale márne. Briti a Francúzi si už v tajnosti rozporcovali Stredný východ medzi sebou v rámci Sykesovej-Picotovej dohody. Pre Lawrenca to bola tvrdá rana. Hoci si ho v roku 1921 vybral za svojho poradcu pre Stredný východ samotný Winston Churchill, o rok neskôr Thomas rezignoval na svoj post, vrátil všetky vyznamenania a stiahol sa z verejného života. Fakt, že Západ Arabom neumožnil ustanoviť si vlastný štát, ho hlboko ranil a považoval to za zradu. Neskôr sa síce opäť pripojil k britskej armáde, ale už pod pseudonymom. Zomrel v roku 1935 po motocyklovej nehode.

Lawrence z Arábie: V takmer štvorhodinovom filme z roku 1962 stvárnil Lawrenca dnes už zosnulý herec Peter O´Toole. Snímka získala dovedna sedem Oscarov, vrátane ocenenia za najlepší film. Lawrence z Arábie zarobil v kinách na tú dobu slušných 70 miliónov dolárov.

Od autora ďalej vyberáme:

Maximilián I.: Mexický cisár z Rakúska
Ivar Bezkostný: Vikingský postrach Anglicka
Giacomo Casanova: Skutočný príbeh najznámejšieho milovníka žien