Až do 60. rokov 20. storočia snahy o výskum veľkých primátov v ich prirodzenom prostredí takmer neexistovali. Všetko zmenil Louis Leakey, paleoantropológ, ktorý si povedal, že jedným zo spôsobov, ako objasniť sociálne väzby u predkov homo sapiens, by mohlo byť skúmanie našich najbližších príbuzných Vyslal preto do sveta troch svojich študentov. Jeden šiel na Borneo pozorovať orangutany, druhý do Rwandy za gorilami a vtedy ešte neznáma Jane Goodallová putovala do národného parku Gombe v Tanzánii. Predmetom jej výskumu mali byť šimpanzy.

Politické štruktúry
S odstupom času sa dá povedať, že išlo o jeden z najpozoruhodnejších a najdlhších výskumov v dejinách vedy. Jane Goodallová odhalila o šimpanzoch viac než ktokoľvek iný a zistila, že naši najbližší genetickí príbuzní sa na nás vo viacerých aspektoch až zlovestne podobajú. Tvoria úzko previazané sociálne skupiny a existujú u nich priam politické štruktúry založené na spojenectvách a partnerstvách. Šimpanzy tiež majú povedomie o prostredí, v ktorom žijú, a vedia ho využívať vo svoj prospech, poznajú napríklad liečivé účinky niektorých rastlín. Vedia používať primitívne nástroje, dokonca lovia oštepmi malé primáty a opice, a to v organizovaných skupinách.

Jane Goodallová a jej kolegovia ale čelili aj kritike. Vykresľovali šimpanzy ako chlpatých malých ľudí, ktorí, na rozdiel od nás, žijú v harmónii s matkou prírodou. Vedkyňu obviňovali, že do svojich zistení vnáša priveľa emócií, ktoré zatieňujú jej odborný úsudok. Jej vytriezvenie prišlo v roku 1974. Už tri roky predtým zomrel v Gombe alfasamec, ktorého Goodallová pomenovala Leakey. Vtedy to ešte netušila, no spätným skúmaním jej zápiskov sa zistilo, že už vtedy pozorovala vznik spoločenskej trhliny, ktorá vyústila v smrť mnohých šimpanzov. Skupiny šimpanzov sú hierarchicky usporiadané. Na čele stojí alfasamec, ktorý sa môže páriť s ostatnými samicami a rozhoduje prakticky o všetkom: kedy sa skupina bude presúvať, kŕmiť a spať či ako bude reagovať na iné skupiny vo svojom okolí. Nevládne však sám. Jeho pozícia závisí na komplexnej sieti spojenectiev a vzťahov s ostatnými samcami v skupine. Dá sa povedať, že vládne najsilnejšia aliancia a tie zvyšné kujú pikle a čakajú na vhodný čas a príležitosť, ako sa dostať k moci. Leakey bol silným alfasamcom s dobrou podporou svojich „poručíkov“ a dokázal držať skupiny s približne 15 samcami a rovnakým počtom samíc pohromade. Keď v roku 1971 zomrel, velenie po ňom prevzal Humphrey, ktorému však chýbala rozsiahla sieť spojenectiev. Netrvalo dlho a dočkal sa opozície v podobe bratov Charlieho a Hugha.

Kasakela proti Kahame
Skupina sa postupne rozdelila na dve; „separatisti“, ktorí sa rozhodli nasledovať bratov, sa časom celkom oddelili od humphreyovcov. Najprv spoločensky, a potom aj fyzicky, našla si nové pôsobisko južne od svojho pôvodného domova. Sedem samcov a tri samice pod vedením Charlieho a Hugha sa stalo známymi ako skupina Kahama, zatiaľ čo Humphreyho skupinu pomenovala Goodallová Kasakela. Kasakela bola väčšia, tvorilo ju osem samcov a 12 samíc. Jane Goodallová a jej kolegovia sa následne nestíhali čudovať. Stali sa svedkami toho, čo mohli pomenovať len ako vojnu. Kasakela spustila proti Kahame doslova násilné ťaženie. Skupiny samcov sa potajomky dostávali na územie svojich južných susedov a očividne po niečom pátrali. V januári 1974 už bolo jasné, o čo im išlo.

Šesť samcov z Kasakely obkľúčilo mladého samca z Kahamy menom Godi. Godi sa práve na strome kŕmil ovocím. Bol sám. Stiahli šimpanza zo stromu na zem, a zatiaľ čo ho časť útočníkov držala, zvyšní ho bili a hrýzli, viackrát dostal ranu veľkým kameňom. Nezabili ho, zvládol sa odplaziť mimo dohľad výskumníkov, a už ho viac nevideli. Zrejme zomrel na následky zranení. Zdalo sa, že Kasakelovia využívali taktiku založenú na znalosti správania šimpanzov. Hoci ide o spoločenské tvory, jednu vec zväčša nerobia: nedelia sa o jedlo. A keďže veľká skupina primátov by jednu oblasť pomerne rýchlo vyjedla, platí úzus, že jedince sa ráno vydajú do lesa na vlastnú päsť a do sídla skupiny sa neskoro popoludní vracajú. Kasakelovia očividne úmyselne vstupovali na územie Kahamov a týchto osamelých jedincov vyhľadávali v čase kŕmenia, keď boli najzraniteľnejší. Bola to partizánska vojna.

Foto: iStock

Brutálny konflikt
V priebehu nasledujúcich štyroch rokov Kasakelovia prepadávali samcov z konkurenčného kmeňa. Samica zo skupina Kahama menom Passion medzitým zasa zabíjala a jedla mláďatá zo svojej vlastnej skupiny, zrejme v dôsledku dlhodobého stresu. V roku 1977 boli zabití poslední dvaja samci: Charlie a Sniff. Vojna ale neskončila. Kasakelovia sa zamerali na samice. Tri samice násilím odvliekli na svoje územie, ďalšiu dobili a dohrýzli na smrť. Zvyšok zmizol, zrejme ich tiež zabili, rovnako ako všetky mláďatá. V roku 1978 skupina Kahama prestala existovať. Goodallovú toto vytriezvenie silno poznačilo.

Neskôr napísala: „Niekoľko rokov som sa s týmito novými poznatkami nevedela vyrovnať. Často som sa v noci budila, v mysli sa mi objavovali náhodné obrazy. Najmä jeden. Mladý samec, ktorému som dala meno Satan, si robil z dlaní misku, zachytával do nej krv z tváre umierajúceho šimpanza a pil ju.“ Vedeckú komunitu vojna šimpanzov v Gombe do veľkej miery rozdelila. Jedna časť odborníkov ju považovala za jasný dôkaz toho, že medzikmeňová rivalita a bojovnosť je u primátov geneticky podmienená. Druhá časť zasa hovorila o odchýlke, o výnimočnom stave, ktorý spôsobila samotná prítomnosť Goodallovej. Debaty s nejasným víťazom trvajú dodnes. Mimochodom, skupina Kasakela existuje dodnes a stále je predmetom skúmania.

Foto: profimedia.sk

Jane Goodallová: Londýnčanka je poprednou odborníčkou na šimpanzy. Narodila sa v roku 1934 a veľkú časť života strávila v Afrike výskumom primátov. Zrejme aj v dôsledku vojny šimpanzov v Gombe ale tvrdí , že jej obľúbeným zvieraťom  e pes.

Mohlo by vás zaujať:

Top 10 najsmrtiacejších zvierat na svete
Škorpióny klamú telom: Ktorých sa treba najviac báť?
14 zvierat, ktoré prišli od veterinára o dosť veselšie