Dôkazom je 19. storočie, USA. Verejné domy patrili k najdominantnejším biznisom tej doby.
História Spojených štátov amerických ponúka množstvo rôznych bizarných kapitol, ktoré pomáhali krajinu formovať. Medzi tie menej známe a skôr bizarnejšie rozhodne patrí zlatá éra nevestincov počas 19. a začiatkom 20. storočia. Ilegálny biznis s láskou za peniaze rozhodne nebol len o zábave. Mal až neuveriteľný vplyv a dosah.
Lepšie postavenie žien
Ženy živiace sa najstarším remeslom sveta automaticky vnímame ako ľudí z okraja spoločnosti, ako neschopné, závislé od drog alebo ako obete obchodu s bielym mäsom. Ak sa nájde taká, ktorá vyhlási, že to robí, lebo ju to baví, zinkasuje spŕšku hanlivých urážok a je vnímaná ako nie normálna. Keď sa však vrátime v čase do 19. storočia do USA, mnohé prostitútky by sa len schuti smiali. V tomto období ženy nemali zákonné právo na majetok a možnosti na zamestnanie boli mizivé. Na výber bola ťažká práca v továrni alebo pozícia chyžnej pre bohatú rodinu. Postup v spoločnosti nepripadal do úvahy, plat bol doslova mizerný a práca v továrni sa spravidla podpísala na zdraví. Bola situácia naozaj taká zlá, že sa ženy mali dobrovoľne zriecť svojej dôstojnosti a zaklopať na dvere verejného domu? Vždy je na výber, no situácia bola asi takáto. Zaručené bývanie zdarma, za večer či noc zárobok rovný tomu týždennému v továrni a nezávislosť, o akej iné ženy ani len nesnívali. Situácia sa dostala až tak ďaleko, že prostitútky vlastnili pozemky, financovali výstavbu priemyselných budov či zavlažovacích zariadení. V skratke, v 19. storočí v USA patrili prostitútky k najvýznamnejším a najvplyvnejším ľuďom v krajine.
Uvoľnenie rasového napätia
Neboli to však len biele ženy, ktoré si vďaka prostitúcii vylepšili postavenie v spoločnosti, aj keď v prípade černochov išlo naozaj len o mikrokrôčik ku slobodnejšiemu stavu. V New Orleans bola striktne presadzovaná rasová segregácia. Avšak v malej mestskej štvrti s názvom Storyville, kde boli dekriminalizované verejné domy a prostitúcia, si černosi žili vzhľadom na situáciu na úrovni. V zábavno-sexuálnom priemysle mohli pracovať, boli platení rovnako ako belosi a do istej miery si vedeli získať aj lepšie spoločenské postavenie. To dokazuje napríklad aj to, že zákazníkmi verejných domov v Storyville neboli len belosi. Jedno podstatné rasistické obmedzenie tu ale bolo. Černoch si nemohol zaplatiť bielu prostitútku, aj keď na to mal peniaze.
Vitaj, jazz
Biznis so sexuálnymi službami však musel ponúkať omnoho viac ako len koitus na súkromnej izbe. Verejné domy často pripomínali dnešné párty. Bol potrebný alkohol, hazardné hry a v neposlednom rade aj hudba. A tu je ďalší prínos zlatej éry nevestincov, tentokrát celosvetový. Keby sa jazz nedostal do „bordelov“, možno by dnes patril medzi undergroundové žánre a zrejme by ani zďaleka nebol taký rozvinutý. Žáner s černošskými koreňmi, prirodzene, v segregácii belosi odmietali, ignorovali a len preto jeho pôvod zatracovali. Ibaže keď ste niekde stálym návštevníkom a tam niekde vám stále hrá nejaký hudobný žáner, zvyknete si naň, zapáči sa vám a zrejme ho aj pochopíte. A presne takýto bol proces prijatia jazzu belochmi. Z tohto obdobia vzišlo veľa zásadných a celosvetovo uznávaných jazzových hudobníkov. Zrejme najslávnejším z nich je Louis Armstrong, ktorý v Storyville ako malý chlapec rozvážal uhlie.
Rástla aj kultúra
Nebol to však len jazz, ktorý vďaka verejným domom prerazil. Vo veľkej miere sa vo všeobecnosti vďaka prostitúcii rozvíjala kultúra. Obľúbené divadlá a salóny by bez podpory „bordelov“ prežili zrejme len ťažko. Ak by ste sa vrátili v čase, stopercentne by ste v každom väčšom meste našli neďaleko divadla nevestinec. V niektorých prípadoch to bolo doslova len na skok. Pomerne rýchlo sa táto podpora rozšírila na celý kultúrno – zábavný priemysel. Nedáva vám to zmysel? Koncept podpory funguje dodnes. Ak je súčasťou koloritu zábavy gastronómia, nájdete rýchle jedlo všade. V zoo, na automobilových pretekoch či na dni otvorených dverí akejkoľvek organizácie. Podpora kultúry verejnými domami nabrala tak na sile, že mnohí podnikavci tej doby si nedokázali predstaviť, že by v blízkosti ich podniku nebol „bordel“. A aj keď išlo stále o ilegálnu činnosť, všetci kompetentní pri ignorancii zákonov neprižmurovali jedno očko, oni doslova zatvárali oči. Sexbiznis mal právom prívlastok miliónový a mal zásadný vplyv na ekonomiku. Situácia sa dostala tak ďaleko, že vyšiel oficiálny sprievodca verejnými domami Gentleman’s Handbook s podrobným popisom ponúkaných služieb a predstavením zamestnankýň. Bedeker tiež upozorňoval na potrebu ochrany a ponúkal zoznam miest, kde sa dal kúpiť. V tomto období sa ako kondóm stále používali nepohodlné ovčie črevá.
Lekár pre každého
Dôkazom, že sexuálne služby boli vnímané ako seriózny biznis, ktorý prenikol do všetkých spoločenských vrstiev, bola nepretržitá prítomnosť lekára v luxusnejších podnikoch. Lekár dohliadal, aby sa zbytočne neroznášali choroby. Slúžil prostitútkam i klientom. Aj napriek tomu, kde sa biznis s verejnými domami dostal, nikdy z neho nevymizli špinavé praktiky, nezlegalizoval sa a nepodnikali v ňom ľudia s čistou povesťou. Lekári si prišli na poriadne peniaze vďaka vydieraniu ženatých a dobre situovaných návštevníkov verejných domov.
Bez sexu by to nebolo ono:
Mestá hriechu
Vzrušujúca dovolenka: Najobľúbenejšie miesta pre sexuálnu turistiku