Platilo to aj v prípade Škótska. Veď na kolonizáciu územia v zámorí stačí len pár lodí, zásoby a dostatok osadníkov, no nie? Aké ťažké to môže byť?

Darién leží na hraniciach dnešnej Panamy a Kolumbie. Ide o kombináciu hustej džungle a močiarov, ktorá v dĺžke asi 150 kilometrov vypĺňa celý priestor od pobrežia Atlantiku až k Pacifiku. Prekonať ho pešo či terénnym autom je mimoriadne náročné, členitý terén, horúčavy a všadeprítomný hmyz robia z Dariénu vlhké peklo. Dokonca ani cesta Panamericana, ktorá sa inak vinie od Aljašky po Ohňovú zem, tadiaľto neprenikla. Škóti si povedali, že práve tu bude vhodné miesto na vybudovanie kolónie. Koncom 17. storočia sa ich domovina zmietala v kríze. Dlhé obdobie neutíchajúcich vojen v kombinácii so sedemročným hladomorom vyhnalo ľudí z vidieka do miest, kde hľadali obživu. Ulice sa plnili žobrákmi, rástla kriminalita i obavy, že Škótsko pohltia Angličania.

Ambiciózne plány
S riešením prišiel William Paterson, jeden zo spoluzakladateľov Bank of England. V Londýne stretol námorníka, ktorý mu rozprával doslova o raji na zemi. Na Panamskej šiji sa vraj rozprestiera kraj s názvom Darién, ktorý má úrodnú pôdu, krytý prirodzený prístav a obývajú ho priateľskí domorodci. Na základe jeho tvrdení chcel Paterson urobiť zo Škótska silného hráča na poli zámorského obchodu. Nešlo o zlú myšlienku. Panamská šija má v týchto miestach šírku len niekoľko desiatok kilometrov. Obe pobrežia sa mohli spojiť cestou a de facto tak prepojiť Európu s Ďalekým východom. Tak by sa podstatne skrátila trasa, ktorá inak viedla okolo Afriky. A poplatky za využívanie cesty by išli do škótskej pokladnice.

Vznikla Škótska dariénska spoločnosť, ktorá mala celú akciu zastrešovať. Už na začiatku sa však vyskytol problém v podobe financovania. Do ambiciózneho projektu sa chceli investične zapojiť dokonca aj Angličania, zakročila však Východoindická spoločnosť, ktorá sa bála, že príde o obchodný monopol na Ďalekom východe. Proti bolo aj Španielsko, ktoré považovalo Darién za svoje územie. Škóti však napokon od investorov vyzbierali obrovskú sumu: asi pol milióna libier, čo bola približne polovica vtedajšieho škótskeho HDP. Prispela v podstate každá domácnosť. V júli 1698 bolo päť lodí a 1300 osadníkov pripravených vyplávať. Na základe rozprávania námorníka o priateľských domorodcoch viezli Škóti tisíce hrebeňov a zrkadiel, ktoré chceli s kmeňmi vymeniť. V nákladných priestoroch mali aj obrovské množstvo ďalších zbytočností, o ktorých si mysleli, že ich budú potrebovať. Neboli absolútne pripravení na to, čo ich malo čakať v Dariéne.

Stret s krutou realitou
Dňa 2. novembra napokon po plavbe, ktorá bola pre preťažené plavidlá mimoriadne náročná, pristáli v Dariéne. Okamžite sa pustili do budovania pevnosti nad prirodzeným prístavom, ktorej obranu poistili 50 delami. Územie nazvali Kaledónia, osadu, ktorú tu vybudovali, zasa neveľmi kreatívne pokrstili ako Nový Edinburgh. Spočiatku šlo všetko dobre, osadníci stavali domy a pripravovali pôdu na siatie užitočných plodín. Potom prišlo leto a s ním komáre prenášajúce maláriu a žltú zimnicu. Tropické horúčavy zlikvidovali prakticky všetky zásoby jedla. Škóti jeden po druhom umierali. Žiadna z okolitých kolónií európskych mocností im nepomohla, aby nerozhnevala Angličanov či Španielov. Aspoň domorodci sa ukázali ako priateľskí. Ľutovali osadníkov a nosili im jedlo, to sa však málokedy dostalo do úst trpiacich. Väčšinou si ho ponechali skorumpovaní vodcovia Kaledónie v obavách o svoje životy.

Druhá expedícia
Rok po tom, ako vyplávali z domoviny, napokon Škóti opustili Nový Edinburgh a vydali sa domov. Z pôvodných 1300 ich ostalo len 300, medzi mŕtvymi bola aj Patersonova manželka a syn. V Škótsku preživších privítali nepekne, väčšina ľudí ich považovala za hanbu svojej krajiny. Príbeh sa však nekončí. Ešte predtým, ako sa prvá výprava stihla neúspešne vrátiť do Škótska a porozprávať o fiasku, vyplávala smerom do Nového Edinburghu druhá expedícia. Štyri lode a 1300 osadníkov prekonali Atlantik, aby skončili v opustenej kolónii. Snaha o obnovenie chodu osady sa skončila neúspechom. Do hry opäť vstúpila malária, žltá zimnica a teplo. Aby toho nebolo málo, dorazilo španielske námorníctvo a vyhnalo Škótov z Kaledónie. Najprv obliehalo pevnosť, ale keď Španielov začali kváriť rovnaké problémy ako obrancov, došlo k vyjednávaniu a osadníci mohli slobodne odísť domov. Podarilo sa to však len pár desiatkam z nich. Sen o Škótsku ako koloniálnej mocnosti zomrel spolu s približne dvomi tisíckami dobrovoľníkov. Obrovská vyzbieraná suma vyšla nazmar a zruinovala ekonomiku krajiny. Škóti napokon pochopili, že jediná cesta, ako sa dostať k ziskom zo zámorského obchodu, vedie cez Angličanov. V roku 1707 podpísali Zákony o únii a vzniklo Kráľovstvo Veľkej Británie.

Foto: Profimedia.sk

Dariénsky národný park
Leží na území Panamy a plynule sa spája s kolumbijským Národným parkom Los Katíos. Ohrozujú ho však snahy o výstavbu cesty, ktorou by sa dokončila sieť Panamericana. Realizácii developerského projektu sa ale zatiaľ darí úspešne zabraňovať. Národný park je domovom nielen obrovského množstva živočíchov, ale aj domorodých kmeňov, ktoré sa na rozdiel od Škótov životu v drsných podmienkach dokonale prispôsobili.


Mohlo by vás zaujať:

Generál, princ a miliardový podvod
Poliak, vďaka ktorému vznikli USA