Územia chceli obsadiť, podrobiť si obyvateľstvo a majetok a zahrnúť tieto oblasti pod správu svojich kráľovstiev. Aj napriek masívnemu vyvražďovaniu Indiánov európskymi dobyvateľmi sa mnohým kmeňom a komunitám podarilo prežiť až do dnešných čias. V súčasnosti predstavujú jednu z najväčších atrakcií pri putovaní naprieč týmto kontinentom. Keďže ich zostalo málo, ľudia ich začali rešpektovať a chrániť, aby si udržiavali svoje vlastné kultúry a tradície a aby nedošlo k vymretiu nejakého indiánskeho kmeňa.
Ak hovoríme o indiánskom obyvateľstve, ani stredoamerický štát Panama nie je výnimkou. Dodnes tam žije niekoľko indiánskych kmeňov, z ktorých najznámejšie sú Kuna, Emberá-Wounaan a Ngöbe-Buglé. Prví menovaní sa postarali o najväčší rozruchu v histórii Panamy, lebo sa zaslúžili o mnohé konflikty s panamskou vládou a snažili sa vydobyť si nielen svoju autonómiu v rámci krajiny, ale aj možné odtrhnutie sa od Panamy a dosiahnutie vytúženej nezávislosti, čo sa im však nakoniec nepodarilo.
Panama získala svoju nezávislosť v novembri 1903. Kunovia sa podstatne odlišovali od zvyšku Panamčanov. Ich politické zriadenie bolo diametrálne odlišné od centrálnej panamskej vlády, ktorá sa neustále pokúšala vykoreniť ich kultúru a tradície a snažila sa im nanútiť hispánsku kultúru. Kunovia tento postup vlády horlivo odmietali a rozhodli sa im to dať najavo prostredníctvom snahy odtrhnúť ich provinciu Kuna Yala od Panamy, vytvoriť ich vlastnú Kunskú republiku Tule a následne implementovať ich vlastnú politickú správu. Vláda sa pochopiteľne iniciatíve Kunov bránila, z čoho vznikalo množstvo politických škandálov a vojenských konfrontácií medzi oboma tábormi.
Krvavá revolúcia
Jednania medzi vládou a Indiánmi však začali veľmi nešťastne a vzišiel z toho najväčší, najznámejší, najostrejší a najvyhrotenejší konflikt medzi Panamou a Kunami (označovaný ako Kunská revolúcia), odohrávajúci sa na ostrovoch San Blas. Kunovia začali revolúciu proti panamskej vláde 21. februára 1925 počas ceremónie národného karnevalu. Ozbrojených Kunov viedli Nele Kantule (nazývaný aj Iguaibilikinya) a jeho starý otec Olotebilikinya, ktorí so svojou kunskou armádou zaútočili na miestnych príslušníkov národnej polície vo viacerých pobrežných mestách. Výsledkom boli desiatky mŕtvych a obvinenie Kunov zo zneužitia moci na území Panamy. Nakoniec bola v marci podpísaná dohoda o prímerí medzi Panamou a Kunami za prítomnosti USA. Kunovia uznali panamskú zvrchovanosť nad ich provinciou Kuna Yala, panamská vláda im priznala právo na samosprávu ich teritória a dovolila prinavrátiť ich kultúru, ktorú ešte pred pár mesiacmi chceli totálne zničiť. Kunovia a ich provincia Kuna Yala teda v súčasnosti jestvuje ako jedna z desiatich provincií Panamy a rešpektujú štátne zákony schválené panamskou vládou. Na druhej strane sa vo vnútri provincie riadia svojimi vlastnými zákonmi, predpismi a nariadeniami, akoby človek po prekročení provinčnej hranice Kuna Yala už bol na území iného štátu.
Panenské ostrovy
Provincia Kuna Yala sa rozprestiera na severovýchode krajiny pozdĺž karibského pobrežia, hraničí s provinciami Colón, Panamá a Darién a s indiánskymi kmeňmi Emberá- Wounaan, Wargandí a Madugandí. Dostal som sa tam autom z Panama City a bola to pomerne dobrodružná cesta. Provincia navyše zahŕňa 365 ostrovov s názvom San Blas, ktoré sa považujú za jedny z najkrajších panenských ostrovov nielen Panamy, ale aj celého Karibiku. Nie je to mýtus, osobne potvrdzujem, že tieto zvesti neklamali. Väčší raj na zemi som zatiaľ nikde nevidel. Kuna Yala zahŕňa 51 komunít, politicky je rozčlenená do štyroch dištriktov: Nargana, Agligandi, Dubwala, Puerto Obaldía a jej populácia presahuje 30-tisíc obyvateľov. Väčšina z Kunov žije v spomínanej provincii Kuna Yala, menšina žije v dažďovom pralese na brehoch riek Chucunaque, Bayano a Tuira v provincii Darién a takisto som ich často nachádzal po skupinkách aj v hlavnom meste Panama City, kde na uliciach a trhoch predávajú svoje výrobky. Hlavným mestom provincie Kuna Yala je malý ostrov El Porvenir.
Indiánsky parlament
Kunovia ako jediní z indiánskych skupín v Paname majú dobre rozvinutý tradičný politický systém. V roku 1930 im bola udelená comarca (španielsky názov pre oblasť obývanú indiánskym kmeňom) Kuna Yala. Generálny Kongres (parlament Kunov, nazývaný Onmaket Nega), zložený z hlavných predstaviteľov všetkých komunít a zástupcov panamskej vlády, je ich najvyššia politická autorita a schádza sa dvakrát ročne. Na týchto stretnutiach sa demokraticky rokuje o politických, hospodárskych, náboženských, vzdelávacích a zdravotných otázkach, ktoré majú vplyv na ich región. Cesty ma zaviedli až pred tento parlament. Keby mi miestny Indián nepovedal, že je to ich parlament, bral by som to ako priestranný indiánsky domček bohatšej rodiny. Na usmerňovanie záležitostí Kongresu existujú traja lídri: Sáhila, Arkar a Sualipet. Sáhila je politicko-náboženský vodca danej komunity, ktorý má mocensky najvyššie postavenie. Arkar je akoby zástupca Sáhilu a jeho hlavný poradný orgán vo všetkých veciach a problémoch, ktoré sa v komunite naskytnú. Nakoniec je v každej komunite od 5 do 15 Sualipet, teda domácich policajtov, ktorých hlavnou funkciou je oznamovať občanom, kedy sa schádza Kongres a následne v ňom udržiavajú poriadok, aby rokovania prebiehali bez problémov. Každá komunita v rámci ich provincie má aj svojho sekretára zvaného Siqui, ktorý slúži hlavne ako tlmočník na preklad španielskeho jazyka do ich indiánskeho jazyka a naopak. Okrem Sáhilas majú Kunovia aj svojich ďalších vodcov volených pre celú comarcu Kuna Yala. Títo Caciques Generales majú skôr symbolickú, rituálnu a reprezentačnú funkciu a väčšinou predsedajú veľkému zhromaždeniu Generálneho Kongresu raz za šesť mesiacov.
Nedostupní
Kunovia sú v rámci Panamy veľmi špecifickou jednotkou spoločnosti a symbolizujú zachovanie starých kultúr pôvodných indiánskych obyvateľov Latinskej Ameriky. Ich forma správania je takisto veľmi špecifická, čo súvisí aj s vyššie uvedenými faktami z histórie a politiky. Kunovia sú nedostupní, nekomunikatívni, nie veľmi priateľskí, miestami s výbušnou povahou. To všetko hlavne voči cudzincom, turistom a ľuďom, ktorých nepoznajú. V rámci svojej úzkej komunity vychádzajú spolu bez problémov. Paradoxne, Kunovia získavajú najväčší podiel peňazí práve z turizmu, či už hovoríme o návšteve ich územia alebo o predaji ručne vyrobených výrobkov. S cenami sa vôbec nemaznajú a za svoje služby si nechávajú kráľovsky zaplatiť, veď ostrovy San Blas sú najdrahšou turistickou atrakciou v krajine a ich výrobky stoja nemalé peniaze. O fotografiách nechcú ani počuť. Je veľmi náročné zachytiť príslušníka ich kmeňa na dobrej fotografii bez toho, aby z toho on sám nespravil pouličný škandál alebo vám nepodaroval nahnevaný pohľad. Keďže som fotograf snažiaci sa zachytiť najlepšie autentické momenty, neraz som sa dostal do nelichotivej situácie. Sem-tam na mňa zakričali, raz ma dokonca začali naháňať. Podľa môjho názoru by sa mali Kunovia správať príjemnejšie voči ľuďom z iných krajín, ktorí by radi spoznali ich kultúru a tradície a ktorí sú za to ochotní zaplatiť veľké peniaze. Veď príslušníci tohto kmeňa naozaj majú svetu čo ponúknuť a ukázať. Všade na svete platí pravidlo: Náš zákazník, náš pán – avšak u Kunov to príliš neplatí.
Šaty a masky
Kunovia praktizujú udržateľné poľnohospodárstvo na pevnine. Keďže ide o pôvodný indiánsky kmeň, sú vynikajúcimi ochrancami prírody, ktorí sa starajú o životné prostredie. Rybolov u nich zaujíma popredné miesto, keďže žijú prevažne na ostrovoch a ryby majú v sebe veľa potrebných bielkovín. Predstavuje teda základ stravovania aj obchodovania. Kunovia na pevnine pestujú hlavne banány, platany, kukuricu, yucu, sladké zemiaky a kolumbijský kokosový orech. To im umožnilo vstúpiť do peňažnej ekonomiky aj s inou krajinou, čím sa stávajú silnejšími a sebestačnejšími. Kunovia žijúci v oblasti Darién sa venujú hlavne poľnohospodárstvu a činnostiam, ktoré vykonávajú najmä muži. Rovnako sa zaoberajú lovom a angažujú sa v riečnom rybolove, na ktorom sa zúčastňujú muži aj ženy. Dôležitým prvkom kultúry Kunov je výroba tzv. molas, teda oblečenia, ktoré používajú kunské ženy. Skladá sa z geometrických, antropomorfných, mytologických, zoomorfných a každodenných životných vzorov, takže typov, veľkostí a farieb je naozaj neúrekom. Sú jedným z najvyhľadávanejších suvenírov pre turistov prichádzajúcich do Panamy, preto sa dajú kúpiť v oficiálnych turistických obchodoch, na pouličných trhoch, ale aj od samotných kunských žien, ktoré ich vyrábajú priamo pred vašimi očami. Spoznáte ich už z diaľky, pretože celý ich indiánsky outfit sa skladá len z molas, doplnené o náramky a ženské príslušenstvo doslova po celom tele.
Okrem molas sa môžu pochváliť naozaj širokou škálou ručne vyrábaných suvenírov, ktoré poznáme pod španielskym názvom artesanía. Hlavy zvierat a masky z prírodných tráv, náramky, náušnice, prívesky, tradičné oblečenie, drevené predmety a mnoho ďalšieho sa dá vidieť na ich trhoch. Muži vyrábajú rozličné koše, na výrobu ktorých používajú rastliny rôzneho druhu. Ženy touto výrobou, predajom molas a ďalších vecí pomáhajú zvyšovať svoj rodinný príjem. Keďže som zberateľom masiek, nedalo mi nepodporiť kunskú ekonomiku a odvtedy mi moju izbu zdobí nádherná maska tukana, ktorá je vyrobená z farebných tráv. Skrátka umelecké dielo.
Pod jednou strechou
Základnou jednotkou spoločenskej štruktúry Kunov je rozšírená rodina, ktorú tvoria viac ako dve rodiny žijúce pod jednou strechou. Rozsiahla rodina sa skladá z manželov, ich nezosobášených detí a ich dcér, ktoré sa zosobášili so svojimi manželmi. Rodinná štruktúra Kunov je teda založená na monogamnom manželstve medzi mužom a ženou, v ktorom vládne koncepcia patriarchálnej spoločnosti, teda muž. Rodiny si stavajú domčeky z kmeňov a vetví stromu, na ktorých je poukladaná slama a tŕstie. Sú postavené na rovnom teréne na piesočnej pôde. Niektoré však stavajú v určitej výške nad povrchom, aby sa uchránili pred tropickou vlhkosťou. Tieto domčeky zvané bohíos majú veľkú izbu na spanie, ktorá sa nazýva nega tumat, a miestnosť určenú na domáce práce a prípravu jedál, ktorá je známa ako soenga. Nábytok nájdete v kunských príbytkoch len zriedkavo, majú len potrebné veci, podobne ako vo všetkých indiánskych kmeňoch.
Rituály
Každý indiánsky kmeň má svoje vlastné zvyky a tradície. Nikde však nesmie chýbať hudba, spev a tanec. Pozoruhodným tancom Kunov je Goga Gope, pričom raz ročne organizujú súťaž o najlepšiu tancujúcu skupinu. Aby tanec nebol len vizuálnou atrakciou, Kunovia používajú hudobné nástroje, prostredníctvom ktorých sprevádzajú svoje obrady a zábavy. Sami si vedia vyrobiť rumbagule, flauty a špeciálny hudobný nástroj cammu burwi zo suchých vetví bambusa. Na oslavách nosia muži slamené nepodklobúky s vtáčími pierkami rôznych farieb. Zvyčajne nosia jednofarebné košele s dlhými rukávmi vyrobené ich manželkami a dlhé čierne nohavice. Ženy majú na sebe svoje molas a rovnomerne sa pohybujú v rytme hudby. Kunovia organizujú slávnosti, ako napríklad Ico-Inna (Sviatok ihly), kde sa oslavuje perforácia nosnej dierky dievčatka v kruhu rodiny; Inna-Suit (Sviatok strihu vlasov), kde dievčatko dostane svoje meno; Inna-Muustiki (Sviatok začiatku puberty), kedy oslavujú prvú menštruáciu dievčaťa, pretože sa z nej už stáva žena a je vhodná na materstvo. Kunovia majú ceremóniu aj pre mužskú pubertu prevádzanú množstvom alkoholu, na ktorej sa ženy nezúčastňujú. Starší muži, naopak, vykonávajú rituálne kúpele v mori.
Záver
Provincia Kuna Yala a najmä ostrovy San Blas poskytujú návštevníkom originálnu ekoturistiku a množstvo aktivít, napríklad výlety na kanoe alebo na člnoch na okolité ostrovy. Či už budete šnorchlovať, alebo sa budete potápať v rôznych hĺbkach, objavíte nádherné koralové útesy, ktoré sa tiahnu pod hladinou mora, s pestrofarebnými rybami a inými úžasnými morskými živočíchmi. Zážitok! Dobrodružstvo v tejto časti Latinskej Ameriky môže mať podobu pobytu na neobývanom ostrove alebo priamo medzi príslušníkmi tohto pozoruhodného indiánskeho kmeňa, kde nielen nazbierate poznatky o ich bežnom živote, ale zažijete aj poriadnu dávku zábavy a adrenalínu. Nakoniec si budete v pokoji užívať pohľad na krištáľovo priezračnú vodu z hojdacej siete s jemným tropickým vánkom. Čo viac si človek môže priať, ako sa aspoň na chvíľu zastaviť, nechať za sebou všetky každodenné problémy moderného sveta a naplno si užiť tento panenský raj na zemi.
SVADBA U KUNOV
Ženích sa najskôr presunie do domu svojej budúcej ženy, pričom ho sprevádza skupina mladých ľudí spievajúcich piesne, v ktorých poukazujú na jeho budúci manželský status. V dome nevesty sedí ženích na hojdacej sieti v spoločnosti nevesty. Počas trvania rituálu, čo môže byť aj päť dní, ženíchov svokor podriadi ženícha rôznym testom, aby zistil jeho schopnosť čeliť výzvam manželstva. Musí absolvovať rúbanie dreva, aby dokázal aj svoju fyzickú výkonnosť. Nakoniec ženích berie do rúk nápoj nazývaný chucula (vyrobený z platanov), vracia sa do domu svojej rodiny, aby si zobral svoje nástroje a konečne sa usádza vo svojom novom domove aj s manželkou.
Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.
Ostatné články od autora:
Koloniálny klenot Uruguaja má za sebou divokú minulosť
V paraguajskom pašeráckom útočisku
Všetky chute Ekvádoru: Exotické ovocie aj opražené mravce