Podarilo sa mu to, o čom mnohí iní pôvodní Američania len snívali, uzavrieť mier.
Cochise sa narodil začiatkom 19. storočia na severe dnešného Nového Mexika. Jeho kmeň Čirikavov, jednej z podskupín Apačov, žil na tomto území už dávno predtým, ako Ameriku začali kolonizovať Európania. Niet divu, že Čirikavovia bojovali o každý kúsok zeme, ktorý im chceli prisťahovalci zabrať. Najprv súperili so Španielmi. Tým sa nepodarilo Čirikavov poraziť silou, a tak to skúsili hospodársky. Začali s Indiánmi obchodovať a vytvorili u nich závislosť na niektorých komoditách, ako boli strelné zbrane a alkohol. Potom však Mexičania vyhlásili nezávislosť, odtrhli sa od Španielov a stali sa bezprostrednými susedmi Čirikavov. Padlo rozhodnutie o ukončení obchodovania a u Indiánov sa začali prejavovať abstinenčné príznaky. Netrvalo dlho a rozbehli sa lúpežné výpravy, ktorých cieľom boli mexické dediny. V reakcii na to Mexičania povolali do akcie armádu a práve v jednej z potýčok medzi Čirikavmi a vojakmi zomrel Cochisov otec. V mladom mužovi to len posilnilo nenávisť voči prisťahovalcom. V polovici storočia došlo k mocenskému obratu. Územie, kde žili Čirikavovia, ovládli po víťazstve v mexicko – americkej vojne Američania. Nasledovalo obdobie pokoja, kedy domorodci a prisťahovalci žili v mieri. V roku 1861 ale vypuklo peklo.
Impulz pre vojnu
Ranč írskeho prisťahovalca Johna Warda prepadli bojovníci jedného zo vzdialených apačských kmeňov. Odvliekli dobytok, zranili niekoľko ľudí a uniesli Wardovho adoptovaného syna Felixa Tellesa. Farmár obvinil zo zločinu Cochisa, hoci sa počas prepadu na farme nenachádzal a nemohol podať očité svedectvo. Požiadal armádu, aby Felixa našla a priviedla ho späť. Vec dostal na starosť poručík George Bascom, ktorý pozval Cochisa do svojho tábora a chcel ho vypočuť. Náčelník dorazil s niekoľkými bojovníkmi, medzi ktorými mal aj príbuzných. Rozprával o svojej nevine a dokonca sa ponúkol, že celú záležitosť prešetrí aj medzi ostatnými kmeňmi Apačov. Bascom mu ale neveril a pokúsil sa ho zatknúť. Cochise však tasil nôž, prerezal plátno stanu, kde rokoval s poručíkom a ušiel. Jeho prekvapených spolubojovníkov však zajali. Netrvalo dlho a Cochise si zohnal rukojemníkov, ktorých plánoval využiť pri vyjednávaní o prepustení Čirikavov. K rokovaniam ale nikdy nedošlo. Americkej armáde začali prichádzať posily a Indiáni rukojemníkov zabili. Američania v honbe za pomstou zasa zabili domorodcov. Rozpútal sa tak 11-ročný konflikt medzi Čirikavmi a belochmi. Iróniou osudu je, že Felix Telles, ktorého únos poslúžil ako zámienka na konflikt, ostal dobrovoľne žiť u Apačov až do svojej smrti.
Umučený svokor
Spočiatku mali navrch domorodci, ktorých viedol Cochise a jeho svokor Mangas Coloradas. Americká občianska vojna odčerpávala sily armáde a na strane Čirikavov bolo podnebie aj terén, na ktoré boli zvyknutí. Tam, kde sa po neúspechu sily rozhodli Španieli využiť obchod, zvolili napokon Američania lesť. Generál J. R. West, ktorý s Čirikavmi celé mesiace neúspešne bojoval, pozval v januári 1863 Mangasa rokovať o mieri. Išlo ale iba o zámienku. V momente, ako Cochisov svokor zosadol v tábore armády z koňa, zadržali ho. Nevyhol sa ani mučeniu. Nakoniec ho nechali ležať bezvládneho na zemi a telo mu pálili rozžeravenými bajonetmi, aby sa pohol. Keď sa Mangas pokúsil dostať z dosahu vojakov, zastrelili ho. Vraj sa pokúsil o útek.
Víťazstvo si dlho neužil
Cochise zúril, no jediné, čo mohol urobiť, bolo pokračovať v lúpežných výpravách a prepadávaní dedín belochov. Konflikt pokračoval ešte deväť rokov. Rokovania o mieri, tentoraz skutočné, sa podarilo sprostredkovať až Tomovi Jeffordsovi. Tento muž bol jediným Cochisovým bielym priateľom a pokojne by sa dal považovať za predlohu pre Old Shatterhanda.Výsledkom podpísania mierovej zmluvy bol vznik rezervácie, ktorá však existovala len štyri roky. Cochise sa ale nedožil ani jej zániku. Zomrel už v júni 1874, pravdepodobne na rakovinu. Bojovníci pochovali jeho telo v Dragúnskych vrchoch v dnešnej Arizone a iba oni a Tom Jeffords vedeli, kde presne. Tajomstvo si vzali so sebou do hrobu.
Apačské vojny
Išlo o sériu konfliktov, ktoré v menšej miere trvali až do roku 1924. Práve počas nich sa preslávil Geronimo. Vojny, ktoré si vyžiadali tisíce životov aj na strane civilistov, sa skončili prakticky úplnou porážkou domorodcov. Tí sa museli vysťahovať do rezervácií a uvoľniť miesto belochom.
Mohlo by vás zaujať:
Generál, princ a miliardový podvod
Posledný vojak druhej svetovej vojny