Nasledujúce falošné správy si vyslúžili doslova legendárny status
10. Obor z Cardiffu
V knihe Genezis sa píše, že na zemi kedysi žili obri. Ateista George Hull sa v roku 1868 rozhodol, že vďaka tomu zarobí a stal sa tak autorom jedného z najslávnejších hoaxov v dejinách USA. Najal kamenárov, ktorí mu pre zábavu vyrobili trojmetrovú sochu. Tvrdil im, že dielo poslúži pri stavbe pamätníka Abrahama Lincolna. Následne nechal sochu zakopať na farme svojho bratranca Williama Newella v Cardiffe. O rok neskôr dal Hullov príbuzný vyhĺbiť studňu presne na mieste, kde ležal „obor“. Kopáči, samozrejme, na sochu narazili a prakticky okamžite sa z nej stala atrakcia. Newell vyberal vstupné vo výške 50 centov a o pár týždňov ju videli desiatky tisíc ľudí. Nepomáhali ani tvrdenia vedcov, že ide o podvod.
9. Turek
Stroj, ktorý vie hrať šach! Úžasný vynález Prešporčana Wolfganga von Kempelena očaril v roku 1771 Máriu Teréziu a po nej ľudí v desiatkach iných krajín. Figurína v tureckom odeve
a turbane bola pripojená k pomerne veľkej debne a vedela hrať šach s ľudským súperom. Pomer víťazstiev k prehrám hovoril v prospech Turka a majitelia s ním cestovali po celom
svete. Stroj dal dokonca mat Napoleonovi a Benjaminovi Franklinovi. Malo to však háčik. Vnútri mechanicky mimoriadne prepracovaného zariadenia sedel profesionálny šachista.
Trvalo takmer sto rokov, kým podvod odhalili redaktori šachového časopisu The Chess Monthly.
https://youtu.be/0DbJUTsUwZE
8. Hitlerove denníky
Dňa 23. apríla 1983 vydal nemecký časopis Stern zásadné vyhlásenie o objavení 62 zväzkov denníkov, ktorých autorom nebol nik iný než Adolf Hitler. Svet bol vo vytržení, milióny ľudí chceli nazrieť do mysle diktátora. O dva týždne neskôr už majitelia magazínu zažívali trpké sklamanie. Ukázalo sa, že denníky, na ktoré zaplatili takmer desať miliónov mariek, sú podvrh. Vyrobil ich pomerne nešikovný falšovateľ Konrad Kujau z vecí, ktoré kúpil v papiernictve. Dokázal však oklamať aj renomovaných historikov a odborníkov na starožitnosti, ktorí sa za pravosť denníkov zaručili. Ich povesť pochopiteľne po škandále utrpela, rovnako ako reputácia časopisu Stern. No a Kujau? Ten putoval na 4,5 roka za mreže.
7. Chirurgova fotografia
Zrejme najslávnejšiu fotku lochnesskej príšery zhotovil v apríli 1934 britský chirurg Robert Wilson. Vraj prechádzal autom okolo jazera, keď si vo vode všimol niečo zvláštne. Zastavil a odfotil to. V nasledujúcich desaťročiach sa práve jeho fotografia stala pre mnohých nespochybniteľným dôkazom existencie príšery v jazere Loch Ness. V roku 1994 však vtedy 90-ročný Christian Spurling priznal, že bol do celého podvodu zapletený a príšera bola v skutočnosti hračkou, ktorú vyrobil na žiadosť svojho nevlastného otca. Ten sa chcel pomstiť médiám za to, že si z neho robili žarty, keď ich informoval o stopách hrocha na pobreží jazera. Robert Wilson mu potom poslúžil ako rešpektovaný muž, od ktorého noviny bez problémov fotografiu „lochnessky“ preberali.
6. Žena, ktorá porodila králiky
V septembri 1726 sa Mary Toftová stala anglickou senzáciou. Keď lekára Johna Howarda zavolali k pôrodu, nestačil sa čudovať. Pod Mary so široko rozkročenými nohami sa váľali časti deviatich králikov. Howard zburcoval aj ďalších odborníkov a všetci boli rovnako zaskočení. Králiky boli síce mŕtve, to však nič nemenilo na fakte, že Mary ich rodila doslova na počkanie. Zvesti o nevídanom jave sa dostali aj na kráľovský dvor a v novembri už žena bývala v Londýne, kde mala svoju schopnosť predviesť kráľovi Jurajovi I. Rýchlo sa však ukázalo, že keď k Mary prestali púšťať jej komplicov, zrazu z nej už zvieratá nevychádzali. A keď kráľov lekár žene pohrozil, že bude musieť chirurgicky preskúmať jej lono, zľakla sa a priznala, že do seba vkladala mŕtve králiky, lebo túžila po pozornosti.
5. Pitva mimozemšťana z Roswellu
Desať miliónov Američanov si 28. augusta 1995 pustilo televízor, aby sledovalo zrnitý čiernobiely film. Zobrazoval pitvu mimozemšťana, ktorý havaroval počas roswellského incidentu v roku 1947. Vláda, samozrejme, pravosť filmu poprela, tým však len priliala olej do konšpiračného ohňa . O snímke sa búrlivo diskutovalo, mnohí ľudia boli presvedčení, že pitva sa skutočne odohrala. V roku 2006 však vyšiel film, ktorý dokumentoval výrobu záberov z roku 1995. Vystupoval v ňom okrem iných aj sochár John Humphreys, ktorý priznal, že snímka nevznikla v Novom Mexiku v roku 1947, ale v Londýne v roku 1995. On sám si zahral hlavného chirurga, vyrobil model mimozemšťana a naplnil ho vnútornosťami zvierat. Odhaduje sa, že „pitvu“ mohla do dnešného dňa vidieť až miliarda ľudí.
4. Človek piltdownský
V roku 1912 mnohí experti z oblasti antropológie i paleontológie uverili, že sa našli ostatky dovtedy neznámeho predka človeka. Objav zo štrkovne v anglickom mestečku Piltdown ich nadchol. Netrvalo dlho a úlomky dokázali poskladať tak, že vznikla lebka s dolnou čeľusťou a vďaka nej neskôr aj nový druh človeka. Dostal pomenovanie Eoanthropus dawsoni po svojom objaviteľovi Charlesovi Dawsonovi. Podľa mnohých išlo o najdôležitejší archeologický nález v dejinách. Až o 40 rokov neskôr sa zistilo, že žiadny človek piltdownský neexistuje. Dawson bol autorom možno najväčšieho vedeckého podvodu 20. storočia. Ostatky „chýbajúceho článku medzi opicou a človekom“ vyrobil z 500-ročnej čeľuste orangutana, lebky muža zo stredoveku a zuba šimpanza.
3. Múdry Hans
Kôň, ktorý vie počítať, čítať, hláskovať, určovať čas a dokonca rozumie zložitým vetným konštrukciám? Taký bol začiatkom 20. storočia Hans, o ktorom sa šírili zvesti po celej Európe. Alebo sa takým aspoň zdal byť. Udivoval publikum odpoveďami na otázky, ktoré mu dával jeho pán. Samozrejme, že nerozprával, no o svojich rozhodnutiach informoval dupaním. Keď napríklad dostal otázku, koľko je dva plus deväť, jedenásťkrát dupol nohou. Úžasné, no nie? Až na to, že Hans bol síce múdry, no nie až tak, ako by sa zdalo. V roku 1907 podstúpil oficiálnu skúšku, počas ktorej sa ukázalo, že kôň len reagoval na cvičiteľa. Keď sa blížil k správnej odpovedi, cvičiteľ zmenil svoj postoj a Hans prestal dupať. Dlhé roky sa však verilo, že kôň je skutočne múdry ako priemerný človek.
2. Vojna svetov
Keď stanica CBS uviedla v októbri 1938 rozhlasovú hru Vojna svetov, milión Američanov vraj podľahlo panike. Mysleli si, že nejde o fikciu a mimozemšťania naozaj napadli USA. Hovorilo sa o desiatkach hospitalizovaných, ktorí po počúvaní rádia potrebovali ošetrenie v nemocnici. Ľudia údajne húfne nasadali do áut len s majetkom, ktorý narýchlo zbalili, a čakali, ako sa bude invázia vyvíjať. Aj vám sa to zdá pritiahnuté za vlasy? Vaše tušenie je správne. Nič podobné sa v USA neudialo. Neboli žiadni hospitalizovaní ani davová hystéria. CBS aj počas samotnej hry vysielala upozornenie, že nejde o skutočnosť, ale iba o fikciu. Aj číselný odhad o počte panikáriacich je úplne scestný. Vojnu svetov nepočúvalo milión ľudí ani zďaleka. Napriek tomu aj vyše 80 rokov po premiére tejto rozhlasovej hry hoax medzi ľuďmi úspešne koluje.
1. Operácia Mincemeat
Druhá svetová vojna bola plná falošných správ, ktorých úlohou bolo zmiasť nepriateľa. Najúspešnejším hoaxom bola v tomto smere Operácia Mincemeat. Spojencom sa podarilo presvedčiť mocnosti Osi, že plánované vylodenie v Stredomorí sa uskutoční na Sardínii, hoci skutočným cieľom bola Sicília. Britská tajná služba za týmto účelom vytvorila majora Williama Martina, ktorého plánovala „utopiť“. Vznikli falošné tajné dokumenty, mŕtvola istého muža z Walesu sa obliekla do uniformy a naložila na ponorku HMS Seraph. Z plavidla potom 30. apríla 1943 zhodili telo do vôd Atlantiku pri pobreží Španielska. Všetko nasvedčovalo tomu, že major Martin bol reálny, vo vrecku mal dokonca aj fotografiu svojej snúbenice. V skutočnosti išlo o pracovníčku britskej MI5. Telo s brašňou plnou tajných dokumentov o plánovanom vylodení na Sardínii našli Španieli, ktorí o listinách neskôr informovali Nemcov. Tí všetky informácie najprv skopírovali, a potom dokumenty odovzdali Britom. Tvrdili, že obálky, v ktorých sa papiere nachádzali, nik neotvoril, analýza tajnej služby však ukázala opak. Churchillov tak mohli oznámiť: „Mincemeat zožrali aj s navijakom.“ Skutočne došlo k výraznému oslabeniu posádok Sicílie na úkor Grécka a Sardínie, čo Spojenci dokonale využili. Za úspech vďačilo vylodenie do veľkej miery najmä majorovi, ktorý nikdy neexistoval. A mocnosti Osi dokázali, že hoaxom sa neoplatí veriť.
Mohlo by vás zaujať: