Vedia zdecimovať posádku obrovských námorných lodí i trajektov a zburcovať tak stovky vojakov z najlepších špeciálnych síl sveta.
Takto sa vo filme podľa skutočných udalostí prihováral k posádke kapitán Phillips s tvárou Toma Hanksa počas útoku somálskych pirátov na jeho nákladnú loď. Nie všetky udalosti boli síce zaznamenané verne, no dokázali nás vtiahnuť do reality po zuby ozbrojených hrdlorezov, ktorí sa pre vidinu bohatstva neštítia ničoho. Indický oceán bol pred desiatimi rokmi bojiskom, a platí to aj dnes. Piráti hladomorom postihnutého somálskeho polostrova si osvojili samopaly AK-47 i naloďovanie na obrovské tankery, výletné lode i jachty. Jednoducho si to zvolili za ich spôsob obživy a neštítili sa kvôli lukratívnej koristi aj zabíjať. Koridor smrti, tak sa nazývalo pobrežie Somálska. Neuspeli by tu žiadne pobrežné stráže, žiadne polovojenské organizácie. Do boja sa pustilo rovno 26 štátov pod kódovým označením Operácia Atalanta s tým najlepším, čo medzi vojenskou elitou majú.
Posádka plná hrdinov
Pred deviatimi rokmi pri pobreží Somálska oslobodili dánske špeciálne jednotky 25 ľudí z nákladnej lode Ariola, ktorú uniesli piráti. Posádku zachránilo to, že sa zamkli na mostíku. Podobnú taktiku musela praktizovať aj posádka tankera MV Faina. S bezpečnostným tímom sa z Mozambiku do Tanzánie plavil aj Wayne Harrison. „Počas skorého rána dôstojník pre pozorovanie (OOW) zbadal kontakt 3,5 námorných míľ od nás. Išlo o rýchlo približujúce sa plavidlo a bolo nám hneď jasné, že sú to piráti. Čas sa krátil, tak sme spustili alarm a posádka sa podľa nacvičeného scenára uzamkla strojovni. Bezpečnostný tím (spolu so mnou) okamžite zabezpečil všetky vstupné body na lodi. Použili sme dosky, železné tyče, proste všetko, čo sme mali poruke. Zrazu sme začuli výstrely. Piráti sa snažili prestrieľať cez dvere na mostík. Skúšali to dve hodiny, ale napokon to vzdali a odišli,“ podelil sa o svoj strhujúci zážitok Wayne pre portál ifsecglobal. com.
Technológie s cenou života
Posádka je často niekoľko hodín odrezaná od najbližšej pomoci špeciálnych síl, preto musí podobné situácie zvládnuť sama. Často tomu pomáha aj moderná technológia. Väčšina plavidiel už začala používať akustickú techniku LRAD (Long Range Audio Device) aj magnetické zariadenie MAD (Magnetic Acoustic Device). Sú to moderné nesmrtiace zbrane, ktoré útočníkov veľmi hlasným zvukom ochromia a ohlušia „Ak má kapitán obavy o svoje plavidlo, aktivuje sirénu na svojom MAD zariadení. Pirátom dá na vedomie, že o ich prítomnosti vedia, nemôžu tak využiť moment prekvapenia. Ak sa budú votrelci naďalej približovať, kapitán lode môže zapnúť prenikavý tón, ktorý nepriateľa doslova ochromí a dezorientuje,“ povedal pre agentúru Reuters Vahan Simidian zo spoločnosti HPV Technologies, ktorá tento systém vyvinula. Zariadenie sa veľmi rýchlo osvedčilo a vo veľkom ho začala využívať aj Organizácia protipirátskych námorných bezpečnostných riešení. „Náš tím identifikoval tri člny blížiace sa veľkou rýchlosťou. Keď sa dostali na vzdialenosť jednej míle, aktivovalo sa poplašné zariadenie. Loď zvýšila rýchlosť a vysokofrekvenčným vysielačom privolala koaličné sily. Súčasne aktivovali LRAD a posádka vyšla na palubu. Piráti so zbraňami v rukách sa medzitým dostali až na vzdialenosť štyristo metrov, my sme ale vysielali varovné tóny pomocou LRAD a piráti sa nakoniec stiahli,“ povedal bývalý šéf organizácie Nick Davis. Ďalšie protipirátske zariadenia navrhujú. rôzni výrobcovia aj z Európy. Napríklad jedna holandská firma navrhla plot, na ktorom sú napnuté drôty s napätím až 9-tisíc voltov. Zabraňujú tak nežiadanému nalodeniu. Nie vždy to však zaberie. Piráti sú často dobre ozbrojení a zorganizovaní. Aj preto bolo v Indickom oceáne nasadených toľko špeciálnych síl.
Najlepší z najlepších
Ešte nikdy v histórii sa na jednom území nevyskytovalo toľko príslušníkov špeciálnych jednotiek z rôznych krajín. Najviac nasadených vojakov mala Čína, nechýbali tu ani americké „tulene“ NAVY SEALS či indické špeciálne jednotky cvičené presne na zásahy na palubách lodí, alebo zo streľby z bojových lodí, ako to bolo pri záchrane kapitána Phillipsa a jeho posádky. „Počas tejto oslobodzujúcej akcie zlikvidovali „tulene“ troch somálskych pirátov zo vzdialenosti 70 metrov. Všetci traja ostreľovači vystrelili v noci súčasne, takže žiaden zo somálskych pirátov sa nemohol ukryť. Táto kooperácia sa nepodarí vždy, no nebola to nijaká náhoda, len výsledok tvrdého výcviku,“ povedal pre americké médiá bývalý generál Stanley McChrystal. Do boja proti stále narastajúcemu počtu pirátov sa zapojili aj koaličné vzdušné sily. Pozorovacie lietadlá P3-Orion hlásili hliadkam nepriateľský pohyb alebo zámer napadnúť tankery a iné civilné plavidlá. Až po nasadení toľkých ozbrojených síl sa postupne podarilo pirátsku agresiu potlačiť, nie však úplne zničiť. Proti najlepšiemu výcviku a modernej technike tu stojí nevyspytateľnosť a agresivita moderných krvilačných korzárov.
BOJOVÁ ZÓNA
Operácie proti pirátom pri pobreží v Somálsku môžeme nadnesene označiť ako exhibíciu svetových námorných síl. Pre niektoré z nich išlo o najväčšie námorné nasadenie v modernej histórii. Austrálske kráľovské námorníctvo napríklad povolalo 250 námorníkov, teda jednu fregatu a dve prieskumné lietadlá. Naproti tomu Čína poskytla až 800 vycvičených vojakov a Japonsko až 400 námorníkov a viac ako tri desiatky plavidiel. Išlo najmä o nasadenie v operáciách Atalanta a Ocean Shield. Prvýkrát sa v dlhšom bojovom režime predstavili najmodernejšie plavidlá. Kraľovali im predovšetkým holandské fregaty triedy De Zeven Provincien. Je to šesťtonová pýcha námorníctva so 127-milimetrovým kanónom, dvomi štvorhlavňovými raketometmi pre projektily Harpoon a dvomi torpédovými strieľňami. A to je len časť arzenálu tohto bojového superstroja.
ÚNOS ALABAMY
Hrdinstvo kapitána Phillipsa sme okrajovo spomínali, zaslúži si však väčšiu pozornosť. V čom bol tento príbeh pravdivý a kde si filmári trošku pustili fantáziu na „špacír“? Prepadnutie nákladnej lode Maersk Alabama, smerujúcej z Ománu do Kene, bola hra nervov. Mnohé zo zaujímavých scén vo filme sa skutočne stali. Kapitán napríklad aj v skutočnosti predstieral komunikáciu s námorníctvom, aby útočníkov odplašil. Rovnako sa pokúšal presvedčiť štyroch pirátov, aby mu uverili, že je loď poškodená a nemôžu sa ďalej pohnúť. Pravdivá je aj scéna, v ktorej členovia posádky ponúkali pirátom 30-tisíc dolárov, aby z lode odišli. Hrdinské zásahy posádky už boli vo filme trochu nadsadené. Napríklad pasca s rozbitým sklom a následným zranením piráta sa nikdy nestala, avšak scéna zajatia jedného z pirátov šéfinžinierom Mikeom Perrym áno. Použil pritom aj vreckový nožík. Filmári si pri úlohe postavy kapitána Phillipsa, ktorého zobrazili ako hrdinu, vymýšľali. V skutočnosti sa kapitán nechcel obetovať na úkor posádky a ani sa nechcel sám vzdať pirátom. Posádka vraj často po incidente kapitána kritizovala za to, že si pre plavbu vybral taký nebezpečný kurz.
CHUDOBA I PREPYCH
Somálsky polostrov je zmietaný chudobou. Obyvatelia čelili za posledné desaťročia mnohým ozbrojeným konfliktom. Práce tu mnoho nie je a ak si ju nájdu, musia si vystačiť maximálne s jedným dolárom na deň. Slúžiť pirátom je však pre mnohých mladých Somálčanov šancou na iný život. Keď zbadáte obrovské pirátske základne v Eyle alebo v oblasti zvanej Xarardheere, pochopíte, prečo tu chce mnoho regrútov zostarnúť. Všetko majú pod palcom militantné syndikáty, ktoré verbujú chudobou zmietaných ľudí, no len čo sa stanú pirátmi, dostanú časť koristi a majetok, o ktorom sa im ani nesnívalo. „Syndikáty prevádzkujú materské lode ďaleko na otvorenom oceáne, ktoré slúžia ako diaľkové základne pre rýchle člny útočiace na obchodné plavidlá; vlastnia tiež sklady na pobreží, kde si piráti doplňujú zásoby pred dopravením zajatých lodí na ich hlavné základne. Koordinujú i siete, ktoré podporujú operácie pirátov na súši,“ písal na svojom blogu politik a odborník na medzinárodné vzťahy František Šebej. Nebolo to tak dávno, čo bývalý generálny tajomník OSN Ban Ki-mun priznal, že tieto skupiny teraz konkurujú uznaným somálskym autoritám vo vojenských možnostiach aj v zdrojoch. Puntland sa stal rajom pirátov. Aj vďaka tomu, že úrady v tejto oblasti neexistujú alebo sú skorumpované, si piráti pokojne môžu využívať prístav tak, ako chcú. „Tam piráti držia zajaté lode aj rukojemníkov. Rôzni svedkovia uviedli, že početní lídri pirátskych gangov si tam žijú na veľmi vysokej nohe, stavajú si drahé obydlia a bývajú obklopení drahými prostitútkami, čo vytvára „inšpiratívny“ model pre ďalšiu generáciu mladých mužov bez práce a bez perspektívy. Vďaka nakradnutému bohatstvu a márnivému životnému štýlu sa somálski piráti stali príslušníkmi miestnej sociálnej a ekonomickej elity,“ dodal František Šebej.
https://youtu.be/1NKdAxN5jJI
Mohlo by vás zaujať:
Hon na pirátsku legendu Čiernu bradu
Najväčšie neobjavené poklady
Destinácie, do ktorých necestujte