Urobili však chybu a príliš zmocneli. Počas „noci dlhých nožov“ za to mnohí z nich zaplatili životmi.
Po prvej svetovej vojne bolo Nemecko krajinou plnou zúfalstva a odporu. Reparácie uvalené Versaillskou mierovou zmluvou drvili ekonomiku a armáda, ktorá bola kedysi pýchou cisárstva, mohla mať maximálne 100-tisíc vojakov. Zo stavu spoločnosti sa snažili najviac vyťažiť krajná ľavica i pravica. Komunistov inšpirovala revolúcia v Rusku, nacistov zasa fascinoval vzostup Mussoliniho. Ideologické rozpory medzi týmito dvomi extrémami rýchlo prerástli v reálne násilnosti. Krajnú pravicu reprezentovala Nemecká robotnícka strana (DAP), do ktorej v roku 1919 vstúpil 30-ročný Adolf Hitler. Nadaný rečník a propagandista si medzi spolustraníkmi rýchlo získal popularitu a necelý rok po vstupe do strany, ktorá sa medzitým stihla premenovať na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP), sa stal jej predsedom. Už v tomto čase začal okolo seba zhromažďovať chuligánov a násilníkov, ktorí ho mali chrániť počas verejných vystúpení. Tie sa snažili narúšať najmä komunisti.
Agresívne hnedé košele
Hitler tušil, že polovojenská organizácia slúžiaca ako ochranka by mohla strane spôsobiť problémy, a tak ju oficiálne pomenoval ako Telovýchovný a športový zbor. Neformálne sa jej však vravelo Sturmabteilung, úderné oddiely. Názov vznikol ešte počas vojny, keď Nemci organizovali vojakov do menších skupín schopných samostatne operovať. Členovia Sturmabteilungu (SA) nosili hnedé košele a veľkú časť z nich spočiatku tvorili bitkári, násilníci a bývalí vojaci, ktorí pre Versaillskú mierovú dohodu nemali miesto v oklieštenej nemeckej armáde. Neváhali útočiť na tých, ktorí ohrozovali vedúcich členov strany. Po neúspešnom pivnom puči v roku 1923, keď sa nacisti pokúsili o štátny prevrat, však SA i samotnú NSDAP rozpustili. Hitler sa ocitol za mrežami, no v uliciach mal stále dosť prívržencov. Vďačil za to okrem iných Ernstovi Röhmovi. Pravoverný nacista vstúpil do strany ešte pred Hitlerom a kým bol budúci ríšsky kancelár za mrežami, udržal väzby medzi členmi SA. Organizáciu potom spolu s Hitlerom v roku 1925 obnovili, keď jej vypršal zákaz činnosti. Bolo teda trochu prekvapením, keď Röhm rezignoval na všetky funkcie a stiahol sa z politického života. Zvláštne rozhodnutie človeka, ktorý ako jeden z mála oslovoval Hitlera krstným menom.
Druhá polovica 20. rokov sa pre Sturmabteilung niesla v znamení boja s členmi komunistickej strany. Sila NSDAP medzitým postupne rástla. Keď koncom roka 1929 vypukla Veľká hospodárska kríza, znamenalo to ranu pre ekonomiku Nemecka i jeho obyvateľov, no zároveň veľkú príležitosť pre stranu. Hitler s Nemcami obratne manipuloval, zvaľoval vinu za situáciu v krajine na víťazné mocnosti prvej svetovej vojny a sľuboval blahobyt. NSDAP i SA sa rozrastali raketovým tempom. Dokonca až takým, že Hitler opäť povolal Röhma do služby. Spoľahlivý muž sa v januári 1931 postavil priamo do čela Sturmabteilungu. O rok neskôr už mali úderné oddiely asi 400-tisíc členov a v januári 1933 dokonca až dva milióny členov. Hitler mal súkromnú armádu 20-krát väčšiu než nemecké oficiálne vojsko Reichswehr.
Ultimátum pre Hitlera
Ešte koncom mesiaca sa predseda NSDAP stal ríšskym kancelárom. Prezident Paul von Hindenburg dúfal, že tak vláda bude môcť Hitlera a jeho davy združené do SA lepšie kontrolovať. Na kancelára zatiaľ tlačil nielen Röhm, ale aj ďalší radikálni vysokopostavení členovia Sturmabteilungu. Situácia sa podľa nich nevyvíjala dostatočne a chceli, aby Hitler čo najskôr získal totálnu moc. Hindenburg, konzervatívni politici i vedenie armády si tento tlak uvedomovali. A keďže považovali SA za hrozbu pre stabilitu krajiny, dali kancelárovi ultimátum: buď naučí Sturmabteilung poslušnosti, alebo zorganizujú štátny prevrat a odstavia ho od moci. Hitler veci racionálne zhodnotil. Vedel, že bez armády nikdy plne neupevní svoju moc nad Nemeckom. Na druhej strane si uvedomoval rastúcu zbytočnosť SA. Hlavnou funkciou Sturmabteilungu totiž bolo zastrašovanie, pomaly sa však míňali ľudia, ktorých bolo potrebné vyľakať. Rozhodol sa teda zradiť svojich fanatických nasledovníkov a ísť nemilosrdne za svojím cieľom. Ostatní vysokopostavení členovia NSDAP ako Goebbels, Göring, Himmler, Hess či Heydrich mali v hľadáčiku najmä svoj kariérny rast a na Röhmovi im nezáležalo. Presviedčali Hitlera, že jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, ktorým Röhm bezpochyby bol, spriada komplot s cieľom nahradiť ho na mieste kancelára s podporou miliónov členov SA.
Noc dlhých nožov
Dňa 30. júna nariadil Hitler neslávne známej SS, ktorá ešte aj vtedy oficiálne podliehala SA, aby medzi členmi Sturmabteilungu vykonala krvavú čistku. Zatýkanie sa do dejín zapísalo ako „noc dlhých nožov“. Vodcov SA namiesto zábavy v bavorskom mestečku Bad Wiessee, kde sa zhromaždili kvôli banketu, čakala smrť. Členovia SS vytiahli mužov z postelí. Časť z nich zastrelili priamo v Bad Wiessee, iní putovali pred popravnú čatu v mníchovskej väznici. Do prvej skupiny sa radil napríklad plukovník Edmund Heines, ktorého našli v posteli s 18-ročným šoférom. Röhma, ktorý sa netajil homosexualitou a tiež trávil noc s mužom, odvliekli do Mníchova. Hitler sa dva dni rozhodoval, čo urobí s človekom, ktorého mohol s trochou zveličenia nazvať priateľom. Dňa 2. júla napokon rozhodol o Röhmovej smrti. Do cely mu nechal priniesť revolver s jedným nábojom, odsúdenec však odmietol spáchať samovraždu. Chcel, aby ho zabil sám Hitler, prianie sa mu však nesplnilo. Keď aj po desiatich minútach od chvíle, keď mu priniesli pištoľ, stále žil, vytiahli dvaja členovia SS zbrane a zastrelili ho. Oficiálne počas noci dlhých nožov zomrelo 85 ľudí, neoficiálne odhady hovoria o stovkách. Nedá sa to presne určiť, Göring dal všetky dokumenty súvisiace s čistkami spáliť. Sturmabteilung sa zo straty vedenia nikdy nespamätali. Existovali síce až do konca vojny, boli však na okraji záujmu NSDAP i samotného Hitlera. Vodca na organizáciu, ktorá mu pomohla uchopiť moc, prakticky zabudol.
Krištáľová noc
Ide o prezývku pre židovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938. Mali v ňom prsty členovia SS i SA a zabili najmenej 91 Židov, desaťtisíce ich nechali zavrieť do koncentračných táborov a zničili vyše sedemtisíc židovských obchodov. Hlavnou a bezprostrednou príčinou pogromu bol atentát na Ernsta vom Ratha, pracovníka na nemeckom veľvyslanectve v Paríži, ktorý vykonal židovský mladík.
Mohlo by vás zaujať:
Čo vás v škole nenaučili o Hitlerovi: Mal dostať Nobelovu cenu za mier!
Tajomná smrť Hitlera: Záhadný dvojník a útek do Argentíny