Vo svojej knihe Los campos de concentración de Franco (Frankove koncentračné tábory) autor píše, že cez ne prešlo takmer milión ľudí. Tábory vznikali od roku 1936 po vypuknutí občianskej vojny na športových štadiónoch alebo býčích arénach, kde tisíce ľudí trpelo hladom, mučením, znásilňovaním či nevyhovujúcimi hygienickými a zdravotnými podmienkami. Presné čísla zastrelených a zbedačených obetí nie sú dodnes známe.
Španielska občianska vojna (17. júl 1936 – 1. apríl 1939) vypukla po puči dôstojníkov. K nim patril aj mladý Francisco Franco, ktorý sa neskôr dostal do čela štátu. Väčšina táborov, do ktorých Frankov režim zatváral svojich odporcov zanikla ku koncu 40. rokov minulého storočia. Iba tábor na ostrove Fuerteventura pretrval do roku 1966. Väzni tvrdo pracovali a podrobovali sa prevýchove na frankistickú ideológiu, napríklad spievaním ich hymny Cara al sol a fašistickým pozdravom. Pri zháňaní materiálu na svoju knihu Hernández oslovil desiatky svedkov a väzňov z koncentračných táborov. Nik z nich sa ale vydania knihy nedožil.
Po Frankovej smrti nastal v krajine stav podobný totálnej straty pamäte, kedy sa ľudia neodvážili alebo hanbili hovoriť o ťaživej histórii národa. Až v roku 2007 španielsky parlament prijal zákon, ktorý Frankov režim verejne odsúdil a okrem iného prikázal odstrániť symboly jeho vlády zo všetkých verejných miest. Napriek známym temným udalostiam má Franco stále v Španielsku svojich priaznivcov.
Foto: amazon.es, lacuevaboreal.blogspot.com
Mohlo by vás zaujať:
6 najbrutálnejších tajných polícií 20. storočia
Najslávnejšie atentáty