„Je o pár rokov starší, bol to ten človek, ktorý zmlátil každého, kto sa mi pokúsil ublížiť. Naučil ma mnohé o hudbe a je takisto spevákom,“ povedal Chris Cornell 22. novembra 2011 v Red Bank na svojom akustickom koncerte. Na pódium prichádza jeho menšia, šedivejšia kópia v tričku Soundgarden – Peter Cornell. So zimomriavkami sledujeme jeho sólové odprezentovanie vlastnej skladby Piper (I’m still loving you). Ľudia ostali v nemom úžase. Podobný prejav, rovnaká farba hlasu – Cornellovci sa narodili so zlatým slávikom v hrdle. Málokto však vie, kde sa tu tento interpret zrazu vzal.
INFLATABLE SOULE
Vráťme sa späť v čase do deväťdesiatych rokov. V prvej polovici 90’s sa Soundgarden etabluje ako priekopník a základný pilier grungeovej vlny. Z piatich súrodencov frontmana s kolosálnym rozsahom sa hudbe venovali ešte jeho brat Peter spoločne s jeho dvomi sestrami Katy a Suzy. V roku 1992 uzrelo svetlo sveta EP pod názvom Grand Canyon. Skladby svojou polo-akustickou, folk-rockovou štruktúrou skôr pripomínajú Fleetwood Mac ako Black Sabbath (podľa ktorého vzoru si šli draví Soundgarden). Zatiaľ čo Soundgarden ťahá turné s Faith No More a Guns’n’Roses, Inflatable Soule ostávajú verní undergroundovej scéne Seattlu. V roku 1994 vydávajú konečne album pod názvom So Sad. Doska nevychádza pod žiadnym konkrétnym labelom. Peter Cornell sa vyjadril, že hype okolo podpisovania zmlúv nie je práve tou mániou, ktorá by ho niekedy mohla posadnúť. O dva roky neskôr vydávajú, rovnako svojpomocne, EP s názvom Sudden Titles. Niekto by to mohol brať ako svätosť a odovzdanie sa láske k hudbe, iní v tom môžu badať neúspech, no nevyliezť z hudobného podzemia bola hlavná pozícia, v ktorej mnohé alternatívne kapely ostali zaseknuté, v časoch, kedy sa priestor medzi alternatívnym rockom a mainstreamom postupne zmazal.
ĎALŠÍ TIP: Ak sa vám táto muzika zapáčila a nostalgicky vás vtiahla do nezávislých duší a súrodeneckej lásky k príjemnému baladickému folkrocku, niečo podobné sa odohrávalo i v Kalifornií. Kapela zosnulého herca Rivera Phoenixa (brat Joaqunina) so svojou sestrou Rain hrávali v semi-akustickej formácií Aleka’s Attic.
BLACK MARKET RADIO
Ako reminiscenica divokých deväťdesiatok perfektne funguje projekt z roku 2003. Peter Cornell sa v New Yorku spojil s basákom Keithom Manninom. Zo spoločných jam sessions vznikol prvotriedny post-grungeový album Suicide Parlour, ktorý sa zo svojej špinavej verzie posunul do ucelenejšej nahrávky Better Than A Killer. Kvalitou, ohlušujúcimi riffmi a speváckym nasadením sa blíži k takým bombám, akými je samotný Superunknown od Soundgardenu. Pre milovníkov a fanúšikov kapely Chrisa Cornella je tento počin prakticky samozrejmosťou. Hlboký ponor do neštandardných ladení, či zaujímavých rytmických signatúr je plnokrvným hardrockom s pravým odtlačkom seattlesoundu. Peter Cornell na nahrávkach pôsobí autonómne a sebaisto. Textársky sa uberá myšlienkami na mnohých rovesníkov, ktorí život rockových kráľov nedokázali zvládnuť. Obzvlášť grungeová vlna trpí množstvom odídených hrdinov a piesne vznikali krátko po smrti Layna Staleyho z Alice In Chains. Melodická a hrozivá spomienka však v súvislosti s nedávnymi udalosťami takisto funguje aj ako desivá vízia a nočná mora. Peter Cornell sa v jednom interview v súvislosti s albumom vyjadril, že sa predovšetkým bál o život vlastného brata, ktorý bol vo svojom vyčerpávajúcom boji s alkoholom a medikamentmi súčasťou tejto rockovej epidémie. V tomto období bol už však jeho brat celkom safe. Aj napriek rozchodu s dlhoročnou partnerkou a menežérkou Susan Silver kráčal konečne v ústrety budúcemu životu bez alkoholu a drog. Podporený kamarátom Bradom Wilkom, ktorého svojho času chcel nasadiť ako bubeníka pre rodiaci sa Pearl Jam (ešte vtedy Mookie Baylock), keďže hrával s Eddiem Vedderom, vytvorili novú epickú supergroup s bývalými členmi Rage Against The Machine – Audioslave. Formácia nemala dlhú životnosť, no napriek tomu nám po sebe zanechala tri neskutočne energické albumy. Akokoľvek sa Chris Cornell posunul k novým projektom, Peter ostal verný svojim koreňom aj s príchodom nového milénia.
CHAMPION (2014)
Pred tromi rokmi Peter Cornell konečne dokončil svoju debutovú sólovku pod názvom Champion. Na albume pracoval s Davom Abruzzem, ex drummerom Pearl Jamu (bubnoval im v časoch najväčšej slávy a na albumoch Versus, Vitalogy). Tento počin oznámil animovaným videom k bluesrockovej skladbe Madman. Práca dvoch výrazných umelcov z pozadia dávnej scény je pretkaná vrcholne zvládnutou melodikou a z každej jednej skladby cítiť vyzretosť oboch muzikantov. Nedávno sa fanúšikovia kapely Pearl Jam jasne zhodli na zneuznaní Davea, keď nefiguroval na zozname ako bývalý člen v nahlasovaní do Hall of Fame (Siene slávy). Dave sa proti tomuto verdiktu taktiež veľmi rozohnene staval. Vie sa, že spevák Eddie Vedder ho skrátka z kapely vyhodil za banálny dôvod – Dave si chcel užiť trochu slávy, zatiaľ, čo frontman sa prepadol do pocitu, že by sa mali ako kapela uberať skôr punkovejším a nezávislejším smerovaním. Vo svojej rétorike citoval Buzzcocks a Bad Brains. Abruzze naivne veril, že Pearl Jam môžu byť druhí Aerosmith. Ak ste teda fanúšikmi i Pearl Jamu v dobách, kedy ešte frontman šplhal po lešeniach a skákal z obrovských výšok smerom na besniaci dav, tak aj práve pre vás je určený Champion. Energetické bubnovanie z Abruzzeho rúk nikdy nevyprchalo a vrátilo sa v takejto nezávislej podobe. Album svojou často akustickou esenciou (vrátane mandolín) sa blíži k poslednej tvorbe Chrisa Cornella, ktorý sa na sklonku svojho života vydal sólovou kariérou folkového speváka. Ak teda nie ste fanúšikmi Soundgardenu, Audioslave, ale skôr bažíte po blues a folku, ktorý sa tiahne naprieč celou poslednou Chrisovou sólovkou Higher Truth, tak Champion je rovnako správna voľba pre vás. Jedinečnosť Chrisa Cornella nám skalným nevráti už nič, ale priblížiť sa k jeho odkazu môžeme aj cez ešte vždy trvajúcu tvorbu jeho staršieho brata.
Zdroj foto: Facebook