Parašutizmus alebo zoskok s padákom je športová rekreačná činnosť, pri ktorej parašutista vyskakuje z lietadla, helikoptéry alebo balóna v dostatočnej výške nad zemou. K nej sa znesie využitím zemskej gravitácie a padáka. Ide teda o kontrolovaný voľný pád.
História parašutizmu siaha do 18.storočia, kedy bol uskutočnený prvý zaznamenaný a bezpečne vykonaný zoskok Francúzom Louisom-Sebastienom Lenormandom. Práve v roku 1783 L.S. Lenormand úspešne „zdolal“ budovu observatória Montpellier za pomoci pevnej dáždnikovej konštrukcie. O štrnásť rokov neskôr ďalší Francúz, André-Jacques Garnerin, uskutočnil prvý zoskok s hodvábnym padákom z teplovzdušného balóna. Práve od tohto momentu sa začína skutočná história parašutizmu. Svoje uplatnenie našiel počas prvej svetovej vojny, kedy sa Alessandro Tandura stal prvým úspešným parašutistom. V roku 1918 zoskočil zo špeciálne upraveného lietadla počas špionážnej akcie v Taliansku.
Na Slovensku narástli taktiež požiadavky na využitie padáka. V 20. rokoch minulého storočia si nechal patentovať svoj prvý upravený model padáku slovenský vynálezca Štefan Banič. Prvým zoskokom uskutočnenom na slovenskom území bola ukážka záchrany pilota z horiaceho lietadla. Okrem vojenského využitia parašutizmu na začiatku jeho zrodu sa táto činnosť neskôr začala využívať aj v rekreačnej či športovej oblasti. A práve pri rekreácii sa parašutizmus ustálil a stal sa jednou z najvyhľadávanejších adrenalínových zábaviek súčasnosti.
Parašutizmus – ako aj iné adrenalínové športy – sprevádzajú isté bezpečnostné opatrenia, bez ktorých by zoskok nebol možný. Neodmysliteľnou výbavou pre bezpečný zoskok pri parašutizme je padák. Ten je neoddeliteľnou súčasťou parašutistu, resp. ak sa oddelí, skokan má zrejme najväčší problém v živote, hoci možno posledný. Okrem padáka sa výstroj parašutistu skladá z postroja a záložného padáka. Tiež sa odporúča prilba a pevná obuv.
Najvzrušujúcejšou a najdôležitejšou časťou je samotný zoskok. Zoskoky prebiehajú na padákoch s automatickým otváraním. Zoskoky sa uskutočňujú z menších výšok (min. 700 metrov), sú bez voľného pádu a padák sa otvorí okamžite po vyskočení z lietadla alebo z väčších výšok (min. 1000 metrov – 4000 metrov), kedy parašutista môže padať voľným pádom až minútu pred otvorením padáka.
Počas pádu si parašutista vie kontrolovať svoju výšku pomocou výškometra. Voľný pád koriguje zmenou svojej polohy. K úspešnému a bezpečnému zoskoku patrí pristátie. Na pristátie si parašutista vyberá najvhodnejšie miesto – bez prekážok s prehľadným terénom. Ak Vás neodradila, ba práve naopak, oslovila táto športová činnosť, najjednoduchšou cestou k jej vyskúšaniu je tandemový zoskok s inštruktorom. Dá sa robiť na štyroch miestach na Slovensku. Veľa šťastia a pevné nervy, boli ste varovaní.