Každý, kto prišiel do pracovného styku s Hansom Zimmerom, nevie si tohto génia vynachváliť. Kto videl kultovky ako Rivali, Interstellar, Leví kráľ či Rain Man, pozná jeho prácu. Vdychuje filmom život a emócie svojimi nevídanými skladbami.
Hans začal so svojim štýlom kompozície na pomery hudobného skladateľa neskoro. Pustil sa do toho priamo digitálne. Ako sám tvrdí, k tomu pravému skladateľskému umeniu sa dostal, až keď boli počítače dostatočne schopné na to, aby mu umožnili dosiahnuť očakávanú ,,veľkoleposť“ skladby, ktorú počul v hlave. Podľa Zimmera sú počítače hudobným nástrojom našej doby, rovnako ako boli husle v dobe Mozarta.
zdroj: Facebook
V štúdiu má po ruke všetky možné hudobné programy, stovky tisícov zvukových vzoriek a vizuálne texturálne presahy, ktoré môžu byť prevedené na zvuk. A, samozrejme, aj živých hudobníkov, ktorých uprednostňuje.
Nové zvuky sú viac organické, odlišné a jedinečné. To, že niet nad živú hudbu, komentoval slovami: ,,Ak by všetko malo byť počítačové, zjednocujúci emocionálny zážitok, ktorý získame počúvaním a pozorovaním orchestra, by sa stratil.’’
Štúdio Hansa Zimmera v Santa Monice.
foto: Trey Ratcliff
Hans Zimmer hudbou doslova žije. Či o nej aj sníva? Pre hollywoodreporter.com prezradil, ako vznikla skladba Bane z filmu Dark Knight Rises: ,,Niekedy, málokedy, väčšinou si to nepamätám. Ale raz sa mi prisnil celý šialený Bane opus. Tak som to teda zapísal a vzal do Warner Brothers a povedal som, ‚viete, mám takú ideu, ale neviem, či bude fungovať.‘ Zaslúžil som si už to právo, ísť len tak do Londýna a prenajať si tam orchester na pár dní? A ak to nebude fungovať, a bude to podľa mňa príšerné, môžeme to proste zmiesť zo stola, vyhodiť do koša, a vy mi nepoviete, že som práve minul polovicu hudobného rozpočtu? Na sekundu sa zamysleli, a potom mi povedali, ‚choď do toho.‚ A ono sa to vážne ukázalo byť skvelé. Bolo to skôr o tom, ako objaviť súlad s orchestrom. Pretože zvyčajne je to tak, že stojíte pred nimi, hovoríte na nich, a dávate im presné inštrukcie. Ale v tomto prípade to bolo viac kolegiálne. Sadol som si pred nich, pozerali sme sa navzájom do očí. Potom som im to všetko napísal a hovorím, ‚tu máte noty, teraz sa ich naučte a uvidíme, čo s nimi dokážeme urobiť.‚ A tak sme začali experimentovať. Pýtate sa, ako dokážete jamovať so sto ľuďmi v miestnosti? Ukázalo sa, že proste fajn.“
Toto je príbeh za zdrodom skladby Bane z Temného rytiera, ktorý zase posunul hranice. Zimmer chcel vytvoriť niečo provokatívne, čo by určité publikum mohlo dokonca neznášať. V tomto soundtracku je cítiť závan punku. Sem-tam to pripomína skôr škrípanie kriedy o tabuľu, než hudbu.
Hans sám o sebe tvrdí, že je veľmi vizuálny, čo je nepostrádateľná vlastnosť skladateľa filmovej hudby. Pri tzv. ,,spotovaní’’ (spotting) sa skladateľ spolu s režisérom dohadujú na hudbe k jednotlivým scénam. Zimmer je údajne najlepší ,,spotter” vôbec. Má mimoriadny zmysel pre to, čo na diváka vo filme zafunguje. Má napríklad problém s mp3 prehrávačmi. Ľudia vraj potrebujú viac zmyslov, aby ,,vzbĺkli’’, aby pocítili ten strhujúci zážitok, zimomriavky. Skrátka ten pocit, na ktorý len tak nezabudnú. A to je dôvod, prečo sa rozhodol robiť soundtracky k filmom. Dávať ľuďom tento pocit. ,,Prvá vec, na ktorú myslím, je hudba, a posledná vec, na ktorú myslím, je hudba. Som ako nejaký Monk. Nevidím veľa denného svetla. Chodím von s muzikantmi a režisérmi. A snažím sa investovať do hudby čo najväčšiu časť svojho života.’’
Minulý rok v máji sme mali v Bratislave tú česť vypočuť si Hansove diela naživo. Pricestoval s vyše 70 hudobníkmi vrátane orchestra, 20-člennou štúdiovou kapelou a zborom. ,,Vždy som chcel spraviť takéto turné. Som nesmierne vzrušený z toho, že ten čas konečne nastal. Som nadšený, že so sebou beriem pár veľmi talentovaných priateľov, aby sme venovali nášmu publiku zážitok, ktorý doteraz nemohli zažiť nikde inde.’’
Po obrovskom úspechu minuloročnej show sa Zimmer vráti aj tento rok – 2. júna do štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave a ty by si ju rozhodne nemal premeškať.