Páni, povedzme si na rovinu, že napriek neporovnateľnej praktickosti menších nožov vždy túžime mať aj nejaký poriadny odkusávač konárov. Takú variáciu na nôž Johnna Ramba, len drsnejšiu. Najväčší nož – ak to má byť ešte nôž, a nie tesák – je legenda z Divokého západu, bowie.
Od čias koloniálnej Ameriky platilo, že lovci a trapperi potrebovali čo najpraktickejšie nástroje, ktoré by zastali väčšinu prác. Bolo výhodnejšie nosiť so sebou jeden univerzálny nôž a jeden rezervný. Musel zastať nielen loveckú, mäsiarsku a zálesácku prácu, ale každý majiteľ od neho očakával aj bojovú pohotovosť. Niektorí to riešili tomahawkom a menším nožom, ale to znamenalo mať zase ťažký batoh (molle väzbu ešte pekných pár desaťročí nikto nevymyslí). Jeden z chlapíkov, ktorý hľadali univerzálnu podobu noža, bol istý Jim Bowie.
Legenda z duelu
O pôvode Bowieho noža existuje niekoľko navzájom si odporujúcich historiek. Jim bol známy bojovník s nožom, ktorý sa stal známy vďaka bitke známej ako Sandbarský duel. Počas neho Bowie premenil svojim nožom nenávideného šerifa Norrisa Wrighta na jemne narezaný biftek. S Wrightovým mečom v hrudníku. A to zďaleka nebolo jediné Jimov zranenie. Lekár, ktorý ho odtiahol z hromadnej bitky, ktorú dvaja ľudia zaplatili životmi, o Bowieho zraneniach vyhlásil, že ešte nikdy nevidel, aby také čosi niekto prežil. Jim to dokázal. Počas svojho života vytvoril ešte niekoľko variant svojho noža, jeden lepší od druhého. Rozvoj modelovej rady ukončila až jeho hrdinská smrť v bitke o Alamo. O jeho povahe vypovedá aj výrok, ktorý po Jimovej smrti povedala jeho matka: „Stavím sa, že ani jedno jeho zranenie nebolo na chrbte“. Epitaf skutočného chlapa.
Prvý model budúceho svetoznámeho noža Bowiemu daroval jeho brat Rezin. Jim ho neskôr vylepšil a vystrúhal drevený model, ktorý premenil na skutočnosť kováč James Black. Tento nôž už údajne spĺňal definíciu, ktorú o tomto noži vyslovil historik Russell Johnson: Musí byť dlhý tak, aby sa dal použiť ako meč; ostrý tak, aby s ním dalo holiť ako britvou; široký tak, aby poslúžil ako lopatka a ťažký tak, aby sa dal použiť ako sekera. Platí to dodnes.
Od kovbojov po súčasnosť
Typ veľkého, univerzálneho noža, sa po Sandbarskom dueli stal známy po celej Amerike. Spôsobovala to kombinácia jeho bojovej využiteľnosti a možnosti skrytého nosenia. Tento veľký žabykláč sa totiž dal zastrčiť do tenkého púzdra, zavesiť na remeň tesne pod pazuchu a tak ukryť pod vtedajšími oblekmi. V mnohých mestách na amerických hraniciach šerifovia odoberali cudzincom zbrane, obzvlášť kolty zavesené prekliato nízko. Ale nôž, ten sa dal ukryť, a mnohí to tak aj robili. Chodiť na Divokom západe neozbrojený, to si človek poriadne koledoval o problém. Z tohto obdobia sa zachovalo množstvo nádherných, umelecky hodnotných exemplárov. Mať svoj bowie sa stávalo módou a nôž sa časom nosil celkom verejne k obleku. Jeho použiteľnosť však časom klesala. Trapperi už netrávili v divočine celé mesiace a brániť sa dalo lepšie revolverom a pištoľou (nie, to nie sú synonymá).
Nôž bowie by možno ostal zabudnutým nástrojom, ale rozvoj zálesáckych hnutí v 20. storočí a opäť v poslednom desaťročí ho priviedli späť na scénu. Už československí trampi vo svojom slangu začali každému poriadnemu nožu hovoriť “boviják”. Známe nožiarske firmy chrlia jeden model za druhým, stačí si iba vybrať. Ak hľadáte osvedčený univerzálny nôž, pri bowie nemôžete pochybiť. Len pozor, ak ho zavesíte na opasok. Jeho váha má zlozvyk sťahovať nohavice.