Naša generácia našťastie nezažila žiadnu pandémiu, ktorá by pripravila o život stovky tisíc ľudí v krátkom čase, no nie je tomu tak dávno, čo ľudia museli čeliť takýmto zákerným chorobám. Ešte pred necelými sto rokmi si „obyčajná“ chrípka vzala svoju daň v podobe 75 miliónov obetí. Napriek tomu nešlo o najhoršiu smrtiaci epidémiu v histórii.
COCOLITZLI (1545 – 1548 a 1576)
Obyvatelia dnešného Mexika nezažívali v 16. storočí práve najšťastnejšie obdobie. Museli čeliť epidémii Cocolitzli, čo v jazyku nahuatl znamená škodca. Išlo o druh vírusovej krvácajúcej horúčky, podobný ebole. Zvracanie, hnačky a vnútorné krvácanie pripravili o život 5 až 15 miliónov ľudí a podstatne znížila stav pôvodného obyvateľstva v Mexiku až o 80%.
JUSTINIÁNSKY MOR (541 – 542)
Nákaza, ktorá cestovala z Etiópie cez Egypt až do Konštantínopolu (dnešný Istanbul), pripravila o život až 25 miliónov ľudí, čo je asi 13% celkovej populácie v tých časoch. Išlo o vôbec prvú zdokumentovanú epidémiu moru. Zabila toľko ľudí, že ich nebolo ani kde pochovávať. Morom sa nakazil aj byzantský cisár Justinián, ktorý však na rozdiel od väčšiny svojich poddaných prežil. Mor dostal pomenovanie po ňom.
HIV/AIDS (60-te roky 20. storočia – súčasnosť)
Jedna z najhorších pandémii v dejinách nás trápi už vyše 50 rokov. Vírus HIV sa na človeka po prvýkrát preniesol z primátov, pravdepodobne v západnej alebo strednej Amerike. Medzi ľuďmi sa prenáša nechráneným pohlavným stykom a krvou. Do dnešného dňa zomrelo v dôsledku nákazy vírusom HIV 30 miliónov ľudí, vrátane Freddieho Mercuryho, Ondreja Nepelu či Gia Carangi. Niektorí s chorobou ešte bojujú ako napríklad hviezda seriálu Dva a pol chlapa, Charlie Sheen.
ŠPANIELSKA CHRÍPKA (1918 – 1920)
Písal sa rok 1918, keď sa kuchár Albert Gitchell z Kansasu, sťažoval lekárom na bolesť krku, hlavy a teploty. Vtedy netušil, že sa stane prvou oficiálnou obeťou pandémie, ktorej podľahne 75 miliónov osôb. Názov „španielska chrípka“ nevznikol náhodou, dôvodom bola cenzúra a úmyselné zľahčovanie situácie v Nemecku, VB, Francúzsku a USA, aby nedochádzalo v armádach k poklesu morálky. Preto sa zdalo, že počas 1. svetovej vojny choroba najviac vyčíňa v Španielsku. Vírus bol špecifický tým, že neútočil primárne na slabších jedincov, ale na úplne každého a spôsoboval prehnanú reakciu imunitného systému.
ČIERNY MOR (1346 – 1353)
Volali ju „čierna smrť“, latinsky „mors nigra“. Pandémia v 14. storočí spustošila Euráziu a svoj strašidelný názov si vyslúžila vďaka jednému príznaku ochorenia – nekróze končekov prstov, ktoré sa sfarbovali dočierna. Pôvodom moru bola baktéria Yersinia pestis, ktorá precestovala svet. Odhaduje sa, že mor zabil najmenej tretinu vtedajších Európanov a populácia sa z toho spamätávala 150 rokov. Nezabíjala iba choroba, ktorá mala veľmi rýchly priebeh a zabíjala už do týždňa po nakazení, no aj genocída na Židov, Rómov či malomocných, ktorí mali byť šíriteľmi „čiernej smrti“.
Ak vás článok zaujal a chcete si prečítať o viacerých smrteľných epidémiách v našej histórii, kúpte si aktuálne číslo magazínu Break.