Velikán píše o velikánoch
Juliana Barnesa môžeme pokojne zaradiť k velikánom súčasnej literatúry a nielen preto, lebo je držiteľom prestížnej Man Bookerovej ceny a vydal dvanásť románov. Jeho knihy sú totiž fascinujúcim svetom a ponoriť sa do jeho hlbín je naozaj lahôdka. Napríklad v románoch, v ktorých sa venuje iným velikánom, nielen zo sveta literatúry, ale aj hudby.
V najnovšej knihe Šum času vzdáva hold ruskému hudobnému skladateľovi Dmitrijovi Šostakovičovi, hudobnému géniovi, o ktorom sa dlhé roky hovorilo ako o hračke v rukách sovietskej moci. Šostakovič bol na jednej strane veľký a neobyčajný skladateľ, na druhej strane človek s obyčajnými obavami, so zlozvykmi a zlyhaniami. Barnes strhujúcim spôsobom opisuje jeho vnútorný boj s totalitnou krutovládou, snaží sa hľadať pravdu nielen o umelcovi, ale aj o spoločnosti a nás samotných.
V knihe Flaubertův papoušek, inšpirovanej poviedkou Prosté srdce od skvelého francúzskeho spisovateľa 19. storočia Gustava Flauberta, sa zase cez postavu rozprávača Geoffreyho Braithwaita venuje tomuto obľúbenému francúzskemu realistovi. Kniha je nielen pátraním po Flaubertových stopách, ale treba sa na ňu pozerať aj ako na poctu literatúre ako takej. „V knihách je človeku všetko vysvetlené, v živote nie. Vôbec sa nečudujem, že niekto im dáva prednosť. Knihy dodávajú životu zmysel,“ hovorí jedna postava románu. V prípade Barnesových kníh je to tak.
JULIAN BARNES: ŠUM ČASU, Artforum 2016/FLAUBERTŮV PAPOUŠEK, Odeon 2016
Rodinná trauma
V marci 1945 grófka Margit Batthyányová-Thyssenová usporiada vo svojom sídle večierok. Okolo polnoci časť jej hostí zámok opustí a zastrelí stoosemdesiat Židov. Čo presne sa vtedy stalo, to je dodnes zahalené rúškom tajomstva. Jej prasynovec, novinár Sacha Batthyany, sa rozhodol zistiť o tomto nacistickom zločine pravdu a odhaliť tak dávnu rodinnú traumu. Na svojej ceste zmení názor na rodinu aj na seba. Zostávajú tu však naďalej otázky, či predchádzajúce generácie určujú náš život, či sme všetci „deťmi vojny“ alebo či je holokaust už „len“ dávnou minulosťou…
SACHA BATTHYANY: A CO TO MÁ CO DĚLAT SE MNOU?, Host 2016
Osud
Kto raz čítal Bariccov román Hodváb, ten nevie odolať a siaha po každej ďalšej jeho knihe. Jeho najnovším dielom je príbeh o rodine v nešpecifikovanom talianskom meste, ktorá, spoločne s Nevestou, čaká na návrat svojho Syna. Baricco nádherným jazykom prezrádza tajomstvá každého člena rodiny, ktorí nemajú mená, ako keby nimi mohol byť hocikto. Píše láskavo, či už ide o vášeň, lásku, priateľstvo, ale aj o zradu, smrť a utrpenie, kniha je plná romantickej fantázie, ale aj pikantnej telesnosti. Aj keď sa v rodine napokon stane to, čo sa má stať, stále nám dáva možnosť snívať a predstavovať si, čo by bolo, keby…
ALESSANDRO BARICCO: MLADÁ NEVESTA, Slovart 2016
Bizarné sny
Mirceu Cărtărescu je aktuálnou hviezdou rumunskej literatúry nielen doma, no úspechy žne po celom vo svete. Kniha Nostalgia, ktorá vyšla v mnohých prekladoch a teraz konečne aj v slovenčine, je vystavaná z piatich snových, miestami až bizarných príbehov z prostredia Ceauşescovej Bukurešti. Okrem miesta ich spája autorova bezbrehá imaginácia, literárne majstrovstvo a organické prepájanie reálnych a surreálnych svetov. Pre našinca dnešnej doby môže byť mementom pohľad dieťaťa na pokrivený komunizmus, ktorý si vychutnal aj našu krajinu a charaktery…
MIRCEA CǍRTǍRESCU: NOSTALGIA, Brak 2016