Obdobie studenej vojny svojho času prinieslo niekoľko horúčok. Horúčku sobotňajšej noci, horúčku v zbrojení, kozmickú horúčku. Tá posledná prepukla v USA po tom, čo Sovieti v roku 1961 vyslali do kozmu prvého človeka, Jurija Gagarina. Už nešlo len o vojenský výskum. Kozmické lety mali najmä politický podtón.
NASA dostala amerických kozmonautov do kozmu v rámci programu Mercury ešte v tom istom roku. Programom Gemini predbehla sovietsku kozmickú pilotáž a Apollo malo dopraviť prvého človeka na Mesiac už začiatkom roka 1968. To mala byť šou, ktorú chcel prezident Lyndon Johnson ponúknuť voličom namiesto neúspešnej vojny vo Vietname. Apollo 1 malo byť prvou dávkou, ktorá by pomohla horúčku vyliečiť.
Za každú cenu
Virgil „Gus“ Grissom si sadol do sedačky a chvíľu zatínal zuby. Bol veliteľom posádky Apolla 1 a mlčky pozoroval, ako si jeho dvaja kolegovia Ed White a Roger Chaffee zapínajú upínacie pásy. Sedeli v cvičnom simulátore, ktorý mal byť postavený ako replika skutočného Apolla 1 výrobcu North American Aviation. Mal byť, ale nebol.
Gus, aby nevyletel z kože, tresol rukami o sedadlo a nasupený sa bleskovo vytiahol zo simulátora. Vonku urobil výstup. Simulátor vôbec nezodpovedal veliteľskému modulu a od skutočnej lode sa líšil v zásadných detailoch. Odpoveďou mu bolo konštatovanie technikov, že na zmeny v simulátore podľa ustavičných úprav modulu, ktoré vznikali za pochodu, jednoducho nezostáva čas. Tlačí Biely dom, tlačí rozpočet. Gus sa v rozčúlení pýtal sám seba, či v takýchto podmienkach náhodou nenacvičujú let k nejakej babke voľakam do Kansasu…
Aj napriek tisíckam nahlásených a opravených porúch v prvý januárový týždeň roku 1967 premiestnili kozmickú loď Apollo 1 s nosnou raketou Saturn 1B na odpaľovaciu rampu číslo LC 34 v Kennedyho vesmírnom stredisku na myse Canaveral. Tu ju čakala séria testov, ktorá dopadla s vyhovujúcim výsledkom. Posledný komplexný test prišiel na rad v piatok 27. januára 1967. Nikto z prítomných naň do smrti nezabudol.
Varovanie
Poobede trojica kozmonautov vystúpila z výťahu a po mostíku na lešení štartovacej rampy sa blížila k veliteľskému modulu. Pred ostrým štartom mali absolvovať generálku v skafandroch a s rutinným natlakovaním kabíny stopercentným kyslíkom kvôli vylúčeniu kontaminácie. Príklopy prielezu kabíny sa mali hermeticky uzatvoriť, akoby išlo o skutočný štart. Okrem naplnenia palivom a vlastného štartu.
Tesne pred tým, než Gus Grissom vkĺzol do kabíny Apolla, zadržal ho veliteľ záložných posádok Wally Schirra. Vyzeral tak, akoby ho niečo ťažilo. Schirra sa poškrabal za uchom a povedal, že vstupný príklop sa mu nepáči. Loď mala dvojitý plášť, teda aj vstupné dvere mali rovnakú konštrukciu. Vnútorný diel sa otváral do kabíny, druhý von. Navyše, bolo treba otvoriť poklop v aerodynamickom kryte, ktorý bol na lodi nasadený počas štartu. Ak by sa čokoľvek stalo, bude trvať minimálne deväťdesiat sekúnd, než posádka otvorí všetky príklopy. Wally stisol Gusovi plece a potichu nástojil na tom, aby pri akomkoľvek probléme okamžite vyliezli z kabíny. Gus sa nakrátko zahľadel kamarátovi do očí a varovanie si uložil niekam dozadu do hlavy.
Odpočítavanie
Na oceľovej veži obklopujúcej Saturn 1B a Apollo 1 spustili odpočítavanie. Začala sa skúška nazývaná „plugs-out“, pri ktorej sa odpájali všetky externé zdroje, aby sa preverilo, či moduly rakety môžu napájať interné zdroje.
Posádka sa pripútala k sedadlám kabíny. Grissom naľavo, White uprostred a Chaffee napravo. Technici hermeticky uzavreli príklop. Do kabíny potom začal pod tlakom stodesať percent vonkajšej atmosféry prúdiť stopercentný kyslík.
Objavili sa prvé problémy. Grissom hlásil, že v kabíne cíti kyslý zápach. Po odvetraní zasa v prilbách praskala statická elektrina. Niekedy tak, že posádka ničomu nerozumela. Kozmonautov mátala myšlienka, ako budú s letovým centrom na budúci rok komunikovať z Mesiaca, keď na Zemi nerozumejú ani slovo. Gus si na chvíľu spomenul aj na slová Wallyho Schirru…
Odpočítavanie poznačili pretrvávajúce poruchy. Vedúci testov Skip Chauvin pri návrhoch úplne zrušiť test podráždene poukazoval na permanentný tlak z Bieleho domu a z NASA. A tak v čase T-mínus desať minút odpočítavanie aspoň pozastavil, aby technici odstránili chyby. Od tejto chvíle čas prestal byť relevantnou veličinou.
Ako tento zápas o holý život dopadol sa dozviete v najnovšom decembrovom BREAKu alebo v druhej časti článku Apollo 1: Smrť v ohnivom pekle.