Fenomén s názvom escape room zažíva boom už aj na Slovensku. Čoraz viac ľudí ochotne platí za to, aby sa ocitli v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Stačí však zapojiť mozog, vyriešiť hádanky a cesta na slobodu je voľná. Úlohy sa rôznia a každý sa môže na pár minút stať pre zvyšok skupiny hrdinom. Dôležité je spolupracovať. Z lídrov sa rýchlo stávajú nasledovníci, a naopak.
Zaži svoj Crimson
Prvé escape roomy začali vznikať v Japonsku v roku 2007. Ich zakladatelia sa inšpirovali počítačovou hrou Crimson Room a preniesli ju do reality. K nám sa tento fenomén dostal z Maďarska a prvé miestnosti, z ktorých sa ľudia snažili uniknúť, sú na scéne tri roky. „Presný počet escape roomov na Slovensku ťažko získať, pretože niektoré zanikajú, prerábajú sa a zároveň vznikajú nové,“ tvrdí Bohuš Zach, majiteľ bratislavského escape roomu Divný dom.
Hádanky nie sú všetko
K úniku z miestnosti sa zvyčajne viaže aj príbeh a s ním spojené prostredie. Vo svete existujú priestory, ktoré pripomínajú strašidelnú jadrovú elektráreň či egyptskú hrobku. Majitelia jedného z nich dokonca zašli tak ďaleko, že na „väzňov“ nechávajú útočiť chlapa zamaskovaného ako zombie. V escape roomoch na Slovensku stavajú skôr na tajomnej atmosfére, ktorá sprevádza únik. Podľa Borisa Zacha výnimkou nie je ani Divný dom: „Náš escape room nepatrí k prvoplánovým hororovým izbám. No sú v ňom miesta, kde sa predsa len hráme s ľudskou psychikou a hlavne so strachom. Vždy je tam však personál, ktorý hráčov v dome sleduje kamerami a môže s nimi hovoriť.“
Rovnováha zložitosti a zábavy
Šance na úspešný útek sa rôznia nielen v jednotlivých escape roomoch, ale svoje špecifiká majú aj krajiny. Japonci sa chvália tým, že ich zložité hádanky zvládne vyriešiť len zhruba desať percent zákazníkov. Na západe ide, naopak, najmä o zábavu. Prevádzkovatelia sa snažia vyhnúť tomu, aby sa „väzni“ pri riešení úloh zasekávali. Frustrácia totiž v konečnom výsledku vedie k nude. V Divnom dome sa snažia každý tím navigovať tak, aby napokon uspel. Bez akejkoľvek nápovedy je tu asi dvadsaťpercentná šanca na úspech. V Divnom dome by ste márne hľadali napríklad matematické hádanky. „Snažili sme sa vymyslieť netradičné logické a zábavné úlohy. Klasikou v escape roomoch je puzzle alebo roztrhaná fotografia, Braillovo písmo, odkazy smerujúce k hľadaniu kódov v knihách,“ vraví Boris Zach. Snaha uspieť v riešení logických hádaniek láka všetky vekové kategórie, escape roomy však vábia skôr mladších. Najstarší účastníci majú podľa Borisa Zacha okolo šesťdesiatky, prekvapením preňho bola mamička, ktorá celý útek absolvovala s bábätkom v babyšatke.
Ľudia, ktorí excape roomom prešli, zhodne tvrdia, že ide o celkom nový zážitok O človeku prezradí, ako sa správa v stresových situáciách. Aj muži, ktorí sa na úteku zúčastnili v rámci teambuildingu, vedia svoje. Ani zlatá kreditka v peňaženke totiž nevzbudí záujem atraktívnych kolegýň tak rýchlo ako fakt, že ste v poslednej chvíli vyriešili zdanlivo nesplniteľnú úlohu.
– Prvý escape room založila japonská firma SCRAP Entertainment v roku 2007 v meste Kjóto.
– Najviac escape roomov sa nachádza v Pekingu, je ich tam vyše 180.
– Prvých osem priečok v rebríčku miest s najväčším počtom escape roomov obsadili čínske mestá.
– Nasleduje Budapešť s počtom 63 escape roomov a potom opäť Čína.
– Napríklad v Londýne ich je „iba“ 36, v New Yorku dokonca len 21.
– Priemerná celosvetová úspešnosť v útekoch je 41 percent.
– Dvadsaťdva percent prevádzkovateľov priznáva, že dvere escape roomov nezamyká naozaj.
www.divnydom.sk