Do toho sa pridali politické problémy a obavy z bezpečnosti, znečistenie vody ohrozujúce zdravie a nebezpečenstvo nákazy vírusom zika. Pred olympiádou aj počas nej rezonovala aj téma dopingu v ruskom športe. Zdalo sa, že športový svet sa zmieta v najväčšej kríze od 80. rokov, keď západný svet v roku 1980 ignoroval moskovské olympijské hry a, naopak, socialistické krajiny sa nezúčastnili na OH 1984 v Los Angeles. Nakoniec však o účasti ruských športovcov rozhodovali jednotlivé medzinárodné federácie a hrozba ich úplnej neúčasti sa nenaplnila. Boj proti dopingu zostáva jednou z hlavných výziev olympijského hnutia.
Obávané Rio obstálo
Zorganizovať olympiádu v Južnej Amerike, v Brazílii, bol premyslený koncept. Rio de Janeiro sa pokúšalo o kandidatúru viackrát a úspech prišiel vďaka oduševnenej kampani ambiciózneho projektu. Brazílčania milujú šport a túžili zorganizovať výnimočné hry. Na ich prípravu mali sedem rokov. Počas nich zapĺňali články mnohých časopisov fotografie symbolov Ria – sochy Krista Spasiteľa na hore Corcovado, Cukrovej homole, slávnych pláží Copacabana, Leblon či Ipanema, zálivu Botafogo, lagúny Rodriga de Freitas a najslávnejší futbalového štadióna Maracana.
Prezident MOV Thomas Bach po ich skončení skonštatoval, že to boli „nádherné hry v krásnom meste“. Olympiáda pomohla obyvateľom zlepšiť podmienky na život v tomto veľkom jedenásťmiliónovom meste. Vďaka výstavbe infraštruktúry dnes využíva verejnú dopravu z pôvodných osemnásť percent až šesťdesiattri percent obyvateľov mesta. Zrekonštruovali a dobudovali sa viaceré chudobnejšie časti mesta. Časť športovísk sa prebuduje na miestne školy.
Kríza a „maňana“
Zorganizovať olympijské hry iba dva roky po majstrovstvách sveta vo futbale však bolo pre organizátorov, mesto aj štát veľmi náročné. Situáciu sťažovala najväčšia hospodárska recesia od 30. rokov minulého storočia. Množstvo prác meškalo, dobrovoľníci boli nedostatočne vyškolení, kvalita odovzdaných športovísk bola nižšia ako medzinárodný štandard a kopil sa jeden problém za druhým. Problémy športovcom, ale aj členom realizačných tímov a novinárom spôsobovalo komplikované a chaotické dopravné spojenie medzi športoviskami. Športovci sa trápili s kvalitou ubytovania v olympijskej dedine a divákov prekvapili zdĺhavé kontroly pri vstupoch na športoviská. Za mnohé mohli nedostatočné ľudské kapacity, precenenie dôvery v kvalitu dodávaných služieb či miestne pracovné zvyklosti.
Slovenské úspechy (?)
Úspechy slovenského športu na hrách XXXI. olympiády nepreceňujeme. Sú povzbudením do budúcnosti, ale aj upozornením, že s mládežou treba pracovať viac. Naši olympijskí medailisti sú zrelí športovci:
Matej Tóth má 33 rokov, Ladislav Škantár 33 rokov, Peter Škantár 34 rokov, Erik Vlček 34 rokov, Juraj Tarr 37 rokov, Matej Beňuš 29 rokov. Prísľubom do budúcnosti sú 21-roční mladíci so striebornej K4 Tibor Linka a Denis Myšák. Z tých ďalších je blízko olympijskej medaily štvrtá kajakárka Jana Dukátová a strelec Juraj Tužinský obaja 33-roční. Prísľubom je piaty z olympijských súťaží iba 19-ročný vodný slalomár, kanoista Jakub Grigar a 29-ročný atlét, kladivár Marcel Lomnický. K úspešným mladším športovcom môžeme zaradiť aj 23-ročného plavca Richarda Nagya, 23-ročného kanoistu Vincenta Farkasa a 28-ročného traitlonistu Richarda Vargu. Tých, ktorí dokážu držať krok s najlepšími, nie je veľa a tradične sa presadzujeme prevažne v rovnakých športoch: vodný slalom, streľba, rýchlostná kanoistika. Po Riu sa k úspešným športom zaradila atletika. Z predchádzajúcich olympiád sme boli medailovo úspešní v ére samostatnosti aj v plávaní, džude a v zápasení. Náš celosvetovo najznámejší športovec Peter Sagan je slovenským esom do budúcnosti, ale v Riu sa v pretekoch na horskej cyklistike nepresadil. Skvelú sezónu však ukončí ako svetová cyklistická jednotka a dvojnásobný majster sveta. Medailové nádeje sme vkladali aj do strelcov Danky Bartekovej a Erika Vargu, tým však olympijská súťaž nevyšla. Z našich adeptov na medailové umiestnenie zostala doma pre materské povinnosti strelkyňa, trapistka Zuzana Rehák Štefečeková. Dlhodobo sa nedarí kvalifikovať na olympiádu kolektívnym športom. Naposledy v roku 2000 na olympiáde v Sydney reprezentovali Slovensko až tri tímy, z čoho boli dva mužské – futbalové a vodnopólové a jeden ženský – basketbalový.
Foto: unsplash.com