Menej ako futbal, ale stále dosť. Bol som tam, keď v roku 2007 v Edinburghu hrali s Novým Zélandom. Mali pocit, že sa zlepšujú, že to celé niekam smeruje. Týždne predtým boli toho plné noviny. Novinári analyzovali, hráči sa nevzdávali, tréner im veril, spolu si mysleli, že nič nie je stratené. Diváci im na to skočili, šesťdesiattisícový štadión bol vypredaný týždne dopredu.
Problém bol v tom, že nikto presne nepovedal, čo si predstavuje pod dobrým výsledkom. Problém bol i v tom, že za súpera si vybrali práve Nový Zéland. Hlavný problém bol v tom, že prehrali 0:40. Doma. 0:40. Nie v tenise. V ragby. A viete, čo urobili potom? Písali, že to bol úspech. Dobrý výsledok. Ideme hore. To mnoho vypovedá o Škótoch, ale aj o princípoch, ktorými sa ragby riadi.
Doniesť loptu čo najrýchlejšie čo najďalej
Začalo sa to jednoducho, ragby vzniklo ako väčšina športov – niekto sa niekam rozbehol a dostal sa tam rýchlejšie než všetci ostatní. V tomto prípade si niekedy okolo roku 1830 k tomu pribral loptu. Takmer o tridsať rokov sa v Škótsku odohral prvý ragbyový zápas. V súboji medzi Edinburgh University a Edinburgh Academicals zvíťazil Edinburgh. Vtedy však už bolo ragby populárne po celých Britských ostrovoch a expandovalo za more. V roku 1861 vznikol prvý klub v Montevideu, ako väčšinu dobrých vecí ho založili prisťahovalci. A potom sa udiala veľká schizma – rovnako ako pri každej veľkej schizme, išlo o detaily. Tu konkrétne o to, či sa lopta prihráva len nohou alebo aj rukou, či len do strán a dozadu, alebo aj dopredu. Tak v roku 1863 vznikol futbal a to bolo dobré: Ak je možné mať dva športy namiesto jedného, treba mať dva športy namiesto jedného.
Šport stvorený pre dnešnú dobu
Prešlo stopäťdesiat rokov. Ragby počas nich okrem futbalu zrodilo aj americký futbal, ktorý s futbalom nemá spoločné vôbec nič a s ragby len základy. Šport sa objavil na olympijských hrách, ale v roku 1924 z nich zase zmizol a opäť sa vynoril až v Riu. Stále ho hrá minimum krajín – za zmienku stojí okrem krajín Commonwealthu ešte Argentína a Francúzsko. Dalo by sa diskutovať o tom, čo je to za šport, ak v ňom Fidži nájdete na jedenástom, Samou na dvanástom, Tongu na trinástom mieste a Slovensko v ňom nenájdete vôbec. Svetový rebríček sa ráta na sedemdesiatdva miest, a tak sme sa nezmestili. Napriek tomu je ragby čoraz populárnejší šport. Posledný svetový pohár prekonal všetky rekordy, novozélandský tanec haka videli milióny práve takých ľudí, ktorí by si samotný zápas vôbec nepozreli. Zdá sa, že ragby je stvorené pre dnešnú dobu. Kým si však povieme, prečo to tak je, pozrime sa na to, o čo v ňom vlastne ide.
Ako vyhrať?
Možno vás prekvapí, že aj v ragby ide o to, aby ste nahrali viac bodov ako váš súper. To môžete dosiahnuť dvoma spôsobmi: tak, že šišatú loptu donesiete za súperovu čiaru, alebo tak, že ju kopnete do súperovej brány. Kop nasleduje po donesení a brána nie je skutočnou bránou, ale jej opakom. Namiesto horného brvna má dolnú tyč. Dôležité pritom je, že v ragby sú zakázané prihrávky rukou smerom dopredu. Loptu môžete vykopnúť a potom o ňu bojovať, práve preto je ragby veľmi fyzickým športom. Viete, odkiaľ pochádza slovo skrumáž? Práve z ragby, kde označuje naťahovanie o loptu, pri ktorom sa hráči pochytajú za plecia a pretláčajú. Z tohto všetkého vyplýva, že doniesť loptu za čiaru je veľmi náročné a ak sa vám to podarí, zaslúžite si päť bodov. Ak premeníte nasledujúci kop, získate dva body navyše. V takomto tempe sa hrá dvakrát po štyridsať minút s prestávkou uprostred. A nakoniec vždy vyhrajú Novozélanďania.
Prečo ragby stúpa?
Ragby je fyzicky veľmi náročný šport. Ihrisko je väčšie než futbalové, behá sa veľa, rýchlo, s častými zmenami smeru, aby ste sa vyhli súperom, ktorí sa vám vrhajú pod nohy. V podstate sa celý čas šprintuje. Je to aj šport náročný psychicky. Hráči sú väčšinou dobre fyzicky stavaní a ak hovoríme dobre fyzicky stavaní, máme na mysli skôr Hulka Hogana ako Cristiana Ronalda. Inak povedané, v tmavej uličke by ste im peňaženku odovzdali bez rečí. Postaviť sa takýmto súperom vyžaduje psychickú odolnosť. Okrem toho hovoríme aj o extrémne kontaktnom športe. Zlomené nosy nikoho neodradia, otrasy mozgu sú bežné. Napriek tomu alebo, naopak, práve preto sa o ragby hovorí ako o športe pre džentlmenov a je to pravda: S rozhodcom sa nediskutuje, na ihrisku sa nesimuluje, medzi súpermi panuje rešpekt a úcta. Ragby je tvrdý, nie však zákerný šport. Môže to znieť zvláštne, ale napriek tomu, že hráči po ňom končia dobití, spotení a špinaví, je to noblesný šport. Víťazí v ňom zručnosť, sila a rýchlosť, dominuje vzájomná úcta. Zaváňa návratom ku koreňom športu. A práve tam niekde treba začať hľadať dôvody, prečo je ragby dnes na prudkom vzostupe.
Foto: pixabay.com