Anízovky majú skutočne dlhú históriu, ich hlavná chuťová ingrediencia ešte dlhšiu.
Bulharsko: mastika
Fajnovú domácu anízovku si môžete dopriať aj v Bulharsku, kde jej hovoria mastika. Je však pravda, že Macedónci sa budú až do krvi hádať, že mastika je ich vynález a jediná pravá je tá z regiónu Strumica. Bulharská mastika je však podstatne silnejšia, podľa zákona musí mať minimálne štyridsaťsedem percent alkoholu. Aj mastika sa môže piť zriedená s vodou, domáci ju však nezriedka pijú samotnú, musí však byť dobre zamrazená – až tak, že vo fľaši budú žiariť strieborné kryštáliky. Obľúbený je aj miešaný nápoj z mastiky a mentolového likéru. Hovorí sa mu „obláčik“, asi preto, lebo sa po jeho konzumácií vznášate nad zemou ako v príjemnom opare…
Egypt: zibib
Aj v obľúbenom Egypte (a vo viacerých krajinách pri Červenom mori) majú svoju anízovku s dlhoročnou tradíciou. Zibib mávajú v ponuke lokálnych drinkov aj luxusné hotely, preto netreba váhať a namiesto svetových značiek vyskúšať niečo domáce. Nielenže spoznáte niečo nové, ale u barmana budete mať isto „očko“. Zibib je špeciálny v tom, že okrem hrozna sa na destiláciu používajú aj datle. Takisto sa podáva s ľadom a vodou, v tomto prípade by sme však odporúčali z hygienických a zdravotných dôvodov dať si čistého panáka.
Česko: Kontušovka
Každý z nás minimálne raz videl filmy o dobrom vojakovi Švejkovi a mnohým určite neušlo, že jedným z najobľúbenejších nápojov z čias končiacej sa rakúsko-uhorskej monarchie bola kontušovka. Tento nápoj má pôvod v Poľsku a medzi surovinami, ktoré používa, sú okrem anízu aj fenikel, koriander a rasca. V susednom Česku sa pred niekoľkými rokmi kontušovka opäť objavila na trhu, výrobcovia pridali ďalších päť bylín a ich zmes macerovali v destiláte z trojročnej medoviny. Výsledkom pálenia je destilát s medovou farbou a so skutočne jemnou a lahodnou chuťou, najviac v ňom cítiť aníz, ale má krásny bylinkový „dojazd“.