Prípravné práce na stavbu najdlhšieho železničného tunela sa začali v roku 1996, práce na samotnom tuneli o tri roky neskôr. Jeho celková dĺžka je päťdesiatsedem kilometrov a popod švajčiarsky Gotthardský masív spája oblasti Ertsfeld a Bodio. Dopravu medzi Zürichom a Milánom skráti približne o hodinu.
Ako z Bratislavy do Trnavy
V našich končinách by takýto dlhý tunel dokázal spojiť Bratislavu s Trnavou, respektíve, ak by nekopíroval pozemné cesty, dal by sa potiahnuť až niekam po Hlohovec. Alebo skúsme ešte názornejší príklad ilustrujúci, o aký obrovský projekt ide. Počas jeho razenia sa z neho vyviezlo 28,2 milióna ton hornín. Ak by ste ich chceli naložiť na nákladný vlak, jeho dĺžka by bola sedemtisíc kilometrov. Takýto vlak by teoreticky mohol mať posledný vagón v Bratislave, zatiaľ čo rušeň by bol už v New Yorku. A je tu ešte jeden fakt, v našich končinách absolútne neuveriteľný – aj keď sa tunel staval dvadsať rokov vrátane prípravných prác a v priebehu stavby sa vyskytli mnohé neočakávané prekážky, Švajčiarom sa podarilo dodržať plánovaný rozpočet! Pravda je, že prvé plány na takýto tunel sú podstatne staršie než spomínané dve dekády – vznikli krátko po druhej svetovej vojne, v roku 1947. Autorom návrhu bol Carl Eduard Gruner. V sedemdesiatych rokoch sa pre recesiu od projektu upustilo, no o pár rokov sa opäť oživil, tentoraz si však Švajčiari nechali obrovské náklady pre istotu v roku 1998 odobriť vlastnými občanmi v referende, v ktorom sa výraznou väčšinou vyjadrili v jeho prospech.
Účet na deväť miliárd
A koľko vlastne takýto tunel stál? Takmer deväť miliárd eur. V tejto cene je však zarátaná viac než dvojnásobná vzdialenosť, pretože tunel je dvojrúrový a navyše spojený sériou servisných a únikových chodieb a vetracích šácht. Celková dĺžka chodieb presahuje stopäťdesiat kilometrov. Peniaze na výstavbu do veľkej miery pochádzali z daní uvalených na nákladnú dopravu.
Otvorením tohto tunela sa však práce na železničnej infraštruktúre v tejto oblasti zďaleka nekončia. V spomínanom referende si totiž Švajčiari odobrili veľký „dopravný balíček“, ktorý po dokončení zefektívni dopravu v celej krajine. Náklady naň budú spolu takmer dvadsaťjeden miliárd eur. V roku 2020 by sa mal otvoriť ešte tunel Ceneri, prerazený začiatkom tohto roku. Ten bude mať dĺžku niečo vyše pätnásť kilometrov a takisto bude súčasťou železničného koridoru Alp Transit Gotthard. Nachádza sa v kantóne Ticino a bude slúžiť ako južný privádzač pre Gotthardský tunel. Tretím tunelom, ktorý je súčasťou projektu, je tunel v Lötschbergu, otvorený v polovici roka 2007 a do plnej prevádzky spustený v decembri toho istého roku.
Najdlhší a najhlbší
Okrem toho, že Gotthardský tunel je najdlhší, je zároveň aj najhlbší na svete. Ide totiž o úpäťový tunel, ktorý na oboch koncoch vyúsťuje v nadmorskej výške menej než päťsto metrov, takže ide naozaj hlboko pod povrchom. V najhlbšom mieste je odeň vzdialený až dvetisíctristo metrov a teplota tam prevyšuje päťdesiat stupňov Celzia. Vďaka účinnému a viacnásobne istenému klimatizačnému a vetraciemu systému v ňom však maximálna teplota neprekročí dvadsaťosem stupňov Celzia.
V období najintenzívnejších prác sa na jeho stavbe podieľalo v trozmennej prevádzke až dvetisícštyristo robotníkov, prvýkrát sa ho podarilo preraziť v roku 2010. Len pre zaujímavosť, pri stavbe sa používal obrovský raziaci stroj, dlhý približne ako štyri futbalové ihriská. Väčšina vykopaných hornín sa opätovne použila pri cementovaní vnútorných stien tunela, zo zvyšku sa na jazere Uri vytvorili tri umelé rekreačné ostrovy.
Vyťažený
V čase maximálnej prevádzky by tunelom malo prechádzať až dvestošesťdesiat nákladných a šesťdesiatosem osobných vlakov denne. A pôjdu pekne rýchlo. Pre nákladné bude povolená maximálna rýchlosť stošesťdesiat kilometrov za hodinu, pre osobné ešte o štyridsať viac, pričom by pre ne v budúcnosti mala byť povolená maximálna rýchlosť až dvestopäťdesiat kilometrov za hodinu. Samozrejme, pri takomto dlhom tuneli bola jednou z najdôležitejších vecí absolútna bezpečnosť. Napríklad obe rúry sú prepojené záchrannými chodbami vo vzdialenosti menej ako pol kilometra. Ak sa v jednej z rúr stane nehoda, opačnú okamžite uzatvoria a bude slúžiť záchranárom. Navyše, približne v prvej aj druhej tretine tunela boli vybudované hlbinné záchranné a technické stanice (Sedrun a Faido), priamo spojené s povrchom. Do plnej prevádzky tunel oficiálne uvedú v polovici decembra tohto roku.
Najdlhšie tunely na Slovensku
Približne pred rokom sa začal raziť sedemapolkilometrový najdlhší diaľničný tunel Višňové pri Žiline. Bude stáť takmer štyristodesať miliónov eur a hotový má byť do konca roka 2019. Zatiaľ sa iba hovorí o tuneli Karpaty, ktorý by mal byť súčasťou pripravovanej diaľnice D4. Ten by mal mať v najdlhšom z troch možných variantov dĺžku vyše osem kilometrov.
Najdlhší železničný tunel je Čremošniansky s dĺžkou 4 698 metrov. Staval sa medzi rokmi 1936 až 1940. Prekonáva najvyšší bod horského sedla Malý Šturec medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi, spája Harmanec a Čremošné.
Čínski megalomaniaci
Číňania majú v úmysle postaviť najdlhší dopravný tunel na svete. Povedie popod Pochajský záliv a jeho dĺžka bude neuveriteľných stodvadsaťtri kilometrov. Bude spájať prístavné mesto Ta-lien v provincii Liao-ning s mestom Jen-tchaj v provincii Šan-tung. Cesta medzi oboma mestami dnes zaberie vyše osem hodín, no podzemným tunelom by sa dala zvládnuť za necelú hodinu. Stáť by mal takmer štyridsať miliárd dolárov a hotový by mohol byť už v roku 2026. Zároveň chcú Číňania už v tomto roku začať stavať aj najdlhší železničný tunel s dĺžkou stodvadsaťšesť kilometrov, ktorý by mal spájať Pingtan a Taipei. Je dosť možné, že práve ten sa nakoniec stane prioritným a dokončia ho ako prvý niekedy okolo roku 2030, čo by znamenalo dokončenie prvého z nich až medzi rokmi 2030 až 2040.