Inak povedané, dokáže v nich nájsť dieru, na ktorú sa neprišlo alebo príde čo najneskôr.
Nie. Radšej Poirot!
Čoho sme sa to len dožili? James Hunt musí v hrobe rotovať ako ventilátor a Niki Lauda sa radšej chodí pozerať na zjazd v Kitzbüheli, až také zlé to je. Z jazdcov sa stali roboty, po prvých, najneskôr druhých pretekoch viete kvalifikovane predpovedať, ako bude vyzerať celá sezóna.
Štyri sezóny po sebe vyhral Sebastian Vettel, lebo Red Bull, teraz zas dvakrát Lewis Hamilton, lebo Mercedes, ale rovnako mohol vyhrať aj Nico Rosberg. Takisto lebo Mercedes. Chcete vedieť, ako vyzeralo konečné poradie poslednej sezóny?
Na prvých dvoch miestach Mercedes, za ním dvakrát Ferrari, nasledovali dva Williamsy a dva Red Bully. Desiatku uzatvorila dvojica z Force India, ešte aj Hiraxove knižky majú lepšiu zápletku. Maximom vzruchu je, keď sa niekto príliš okato dohodne na tímovej réžii, predvídateľnejšie sú už len výsledky parlamentných volieb.
Dobre, bonmotovať by sa dalo ešte na pol strany, nič to však nemení na tom, že chýba moment prekvapenia. Ešte aj simulátor nočného rybolovu je zábavnejší, rozumný človek si k nedeľnému poobedňajšiemu šlofíku dávno vyberá radšej Poirota. A to je škoda, stojí za to pripomenúť si, že to tak nebolo vždy.
Čo robí z formuly formulu?
Znie to takmer ako neuveriteľná rozprávka, ktorú na dobrú noc rozprávate deťom až do chvíle, keď jej na prvom stupni prestanú veriť. Formula 1 však kedysi bola v prvom rade šport, v druhom rade šport, v ktorom aj o niečo išlo, a v treťom rade šport, v ktorom súťažili skutočné osobnosti.
Boli to ľudia ako ja alebo vy, ľudia s názormi, koníčkami a charakterovými vlastnosťami vrátane chýb. Boli to hrdinovia, nielen v sedemdesiatych rokoch, ale dávno pred nimi. Juan Manuel Fangio alebo Alberto Ascari museli byť blázni, ak si dobrovoľne sadali do vetchých črepov a pretekali sa nielen medzi sebou, ale aj so smrťou.
To boli hrdinovia, ktorí dávali dôvod na obdiv, lebo boli nadľudskí. Lewis Hamilton, Sebastian Vettel a s nimi celý zvyšok štartového poľa takýmito hrdinami nie sú. Na jazde vo vozidlách, oproti ktorým je nebezpečnejší aj pád z postele, totiž nie je nič fascinujúce.
Nie, toto nie je volanie po krížoch na cintorínoch, ale to, čo formulu robilo formulou, bola vždy kombinácia napätia a zvratov. Osobných rivalít a pretekárskych súbojov. Už spomínaných osobností.
Tie roky sedemdesiate
James Hunt by dnes pôsobil ako mimozemšťan.
Nedostal by sa ani po prvý tréning, kontrakt by s ním rozviazali hneď, ako by ráno v boxoch nadýchal zvyškový alkohol. Ak by sa, ako mal vo zvyku, dostavil na recepciu bosý a v rifliach, elity by sa zrejme usedavo rozplakali. Nahnevane by búšili do stolov, až by sa natriasalo prosecco, alebo čo to vlastne v týchto dňoch pijú.
Nedá sa povedať, ktoré obdobie formuly bolo najlepšie, ale dá sa vyberať: päťdesiate roky boli o odvahe, sedemdesiate o rebélii, bol Lauda, po ňom Senna a Schumacher, formula vždy závisela od jazdcov. Na nich sa chodilo pozerať ako v Trnave na Adamca, teraz je z celého cirkusu lepší autosalón.
Víťazia technológie, tu je príklad: Jenson Button v roku 2009 získal titul a v poslednej sezóne skončil šestnásty, ale jeho jazdecké umenie sa predsa tak veľmi zhoršiť nemohlo.
Kdesi máme uloženú predstavu pretekára formuly 1 a James Hunt sa k nej približuje najväčšmi: taký pilot dobre vyzerá, je vtipný, ženy spred vchodu odhadzuje lopatou a popritom mu z kútika úst nedbalo visí cigareta. Všetko mu je jedno, lebo si to môže dovoliť, je to mix Alaina Delona, Humphreyho Bogarta a Supermana. Z jediného pohľadu naňho cítite pach benzínu, nebezpečenstvo, rýchly život. Tento pretekár má len jeden problém – už neexistuje.
Schválne: Hamilton je skvelý, ale čo o ňom viete povedať? Vettel môže mať titulov viac ako Martin Jakubec, ale Sennovi sa nevyrovná. Chýba mu celý jeden rozmer, nie je človekom a už vôbec nie osobnosťou. Lenže kto, ak nie on? Spojenie medzi formulou a jej fanúšikmi sa prerušilo.
Na čom formula stojí
Posledné preteky Ayrtona Sennu boli súčasťou smutného víkendu. Už v kvalifikácii zahynul nováčik Roland Ratzenberger, a keď zrazu v siedmom kole priamo do betónovej bariéry narazil Ayrton Senna, na tej havárii bolo čosi definitívne. Nezáleží na tom, koľko máte rokov – ja som nebol ešte ani tínedžer –, vtedy si uvedomíte, že sa práve stalo niečo nenapraviteľné a neospravedlniteľné.
Nie, v tomto naozaj nie je čaro pretekov, Ratzenberger bol prvým jazdcom po dlhých dvanástich rokoch, ktorý zahynul počas pretekárskeho víkendu. Na iných veciach záleží, iné robia formulu formulou:
Daždivé preteky, kde inde ako v Belgicku v roku 1998. Michael Schumacher sa snaží o kolo predbehnúť Davida Coultharda, čo je samo osebe veľká vec, ale v tej hmle a vode sa mu to nepodarí. Vráža do jeho zadnej časti. Kto je na vine? Odpoveď závisí od toho, komu ste vtedy držali.
Šialené preteky v Monaku v roku 1996, ktoré sa ani celé neodjazdili, lebo skôr ako cieľ prišiel dvojhodinový limit. Dokončili ich presne štyria jazdci, prvý a posledný raz zvíťazil Olivier Panis, jeden z tých, ktorí nikdy nič nevyhrali, ale práve preto ste ich vždy mali radi. Body získal aj Mika Salo a Mika Häkkinen, ktorí havarovali ako poslední.
Alebo Jean Alesi: Päťkrát skončil v celkovej klasifikácii do šiesteho miesta, štartoval na vyše dvesto Veľkých cenách a vyhral jedinú! Jednu jedinú v Kanade v roku 1995. Ničím iným nebola zaujímavá, toto však stačilo. Ako dlho by sa Alesi udržal v súčasnom pelotóne? Dnes máte buď úspechy, alebo peniaze a tie sú o niečo lepšie, lebo vtedy úspechy mať nemusíte. Môže vás zachrániť to, ak ste talent, ale veľa času na jeho predvedenie nedostanete. Priestor pre veľmi dobrých, nie však výborných jazdcov, presne takých, ako bol Jean, prakticky zanikol a s nimi odišlo ešte čosi.
Nezáleží totiž len na víťazstvách a tituloch, aj takéto drobné príbehy tvoria formulu. Stačí si spomenúť, že aj Michael Schumacher vedel súperov v správnej chvíli postrčiť, ak mu to malo pomôcť k výhre. Chýba korenie.
Prečo vlastne formulu pozerať?
Formula je dnes absolútne bezpečná, absolútne bezpohlavná a absolútne nudná. Príliš dlho prijíma stále nové predpisy a regulácie a na nedostatky starých regulácií reaguje novými reguláciami, až samu seba doregulovala do slepej uličky.Aby sme však len nekritizovali, povedzme si vtip: Viete, kde sa v sezóne 2016 bude jazdiť Veľká cena Európy? V Azerbajdžane. No vidíte. Až takto ďaleko sme sa dostali: Kalendár diktujú peniaze. Vždy to tak bolo a nič zlé na tom v zásade nie je, v kombinácii s čoraz užším manévrovacím priestorom a nevýraznými jazdcami však vzniká smrtiaci kokteil.
Z úcty k tradícii si môžete pozrieť Monako, možno nemecké preteky a, samozrejme, Spa, ale inak? Hádam nie Bahrajn, hádam nie Abú Zabí alebo Čínu. A koľko zaplatili za vylepšenie imidžu v Azerbajdžane?
Smutná pravda je, že formulu môžete pozerať, ak máte radi rýchle autíčka, ktoré dookola krúžia po vyleštených okruhoch. Ak máte radi technológie, preteky vás pravdepodobne budú zaujímať tiež. Ak však hľadáte napätie a osobnosti, ste na nesprávnej adrese. Zväzky a záväzky ich vyhnali, väčšiu drámu zažijete, keď zapijete čerešne mliekom.
Ako ďalej?
Je to nesmierna škoda. Gilles Villeneuve, ktorý sa stal veľkým práve preto, lebo titul nikdy nezískal, by zrejme ťažko rozumel, piloti spred päťdesiatich rokov by si mysleli, že zahrievacie kolo sa o niečo pretiahlo.
Formula 1 pritom má nielen skvelú minulosť, ale aj svoje miesto v budúcnosti. Tak ako k nej patria takmer vesmírne technológie, k nej však patria aj ľudia a tí sa akosi vytratili. Ten správny mix vznikne iba zmiešaním oboch týchto ingrediencií, bez jednej z nich to bude síce pekné jedlo, ale vždy mu bude čosi chýbať.
Nemám favorita a nemám ani nikoho, kto by mi pil krv tak ako kedysi Schumacher. Víťazovi vopred blahoželám, dovolím si odhadnúť, že to bude niekto zo štartového poľa. Ten Poirot je predsa len zaujímavejší.
Majstri sveta v štartovacom poli:
Sebastian Vettel 4x
Lewis Hamilton 3x
Fernando Alonso 2x
Kimi Raikkönen 1x
Jenson Button 1x
Kalendár zostávajúcich Grand Prix F1 2016:
Nemecko, Hockenheim 31. júla
Belgicko, Spa, Stavelot 28. augusta
Taliansko, Monza 4. septembra
Singapur, Singapur 18. septembra
Malajzia, Kuala Lumpur 2. októbra
Japonsko, Suzuka 9. októbra
USA, Austin 23. októbra
Mexiko, Mexiko 30. októbra
Brazília, São Paulo 13. novembra
Spojené arabské emiráty, Abú Zabí 27. novembra
Foto: pixabay.com