Vypiť veľa však nie je problém, ťažšie je to zvládnuť bez toho, aby ste sa strápnili, zranili, prišli o peniaze, sebaúctu alebo nebodaj o život. Lebo po prečítaní nasledujúcich riadkov zistíte, že vaše alkohistorky sú vlastne iba také trapošiny oproti situáciám, aké si dokážu privodiť skutoční alkomajstri.
Taký long drink si ešte nevidel
Britský lodný admirál Lord Edward Russel urobil v roku 1694 pre lodných dôstojníkov firemnú akciu, ktorá sa zapísala do knihy rekordov. Najmä pre kokteil, ktorý vtedy vznikol. Použili naň asi hektoliter brandy, päťsto litrov Malagy, sedemsto kíl cukru, dvetisícpäťsto citrónov a pár kíl korenín. Keďže takúto zmes v šejkri nenamiešate, celé to zarobili v prázdnej záhradnej fontáne. Aby sa to lepšie nalievalo, barmani v tejto zmesi plávali na drevenom kanoe a plnili poháre. Po každej štvrťhodine sa museli vystriedať, aby sa neopili len zo samotných výparov a neutopili sa. Keby vás zaujímalo, za aký čas sa dá toto vypiť, vraj za týždeň, toľko totiž trvala celá párty. To, či vzhľadom na použité suroviny v tomto miešanom drinku bola neďaleko ďalšia fontána, do ktorej hostia chodili vracať, historické zdroje neuvádzajú.
S pytónom alebo bez neho
Opitý človek býva často prehnane rozhadzovačný, čo potvrdzuje aj autor článku, keď raz v noci s kamarátom v jedinom hypermarkete otvorenom nonstop kúpili okrem fľaše sedemdesiatdvapercentnej liehoviny aj obrovského plyšového psa a stolný futbal. To aj vzápätí oľutovali, keď ich museli trepať domov, kde zistili, že vlastne nevedia, na čo im budú. Ale boli v akcii a to sa oplatí! Podobne uvažoval aj Američan Dwayne Matthews, ktorý si raz nalámaný kúpil na ulici od nejakého pochybného indivídua trojmetrového pytóna. To, čo sa mu vtedy určite zdalo ako najlepší nápad, aký kedy človek dostal, sa zrejme zmenilo hneď ráno, keď sa zobudil a videl, ako sa had obtáča okolo jeho spiaceho kamaráta s úmyslom zožrať ho. Po tom, čo štrnásťkilového plaza spacifikoval, rozhodol sa predať ho v najbližšom zverimexe. Tu by sa mohla historka skončiť, ale pokračuje, lebo tam zistili, že had je kradnutý a na Matthewa zavolali policajtov. Výsledok: Peniaze za pytóna síce nedostal, no zato dostal pokutu a dvojročnú podmienku.
Lepší je tetovaný než žiadny
Aj iný ochľasta, tentoraz vo Švédsku, si zadovážil pytóna. Nie však živého, ale iba ako tetovanie. A nie pytóna z ríše plazov, ale z oblasti svojho medzinožia. Švéd sa bavil s partiou kamošov pri stánku s fast foodom o tom, že by chcel tetovanie. Na(ne)šťastie ich rozhovor začul neďaleko stojaci tetovač, a keď sa ocitli v salóne, nikomu nenapadol lepší motív toho, čo si dať vytetovať na nohu, než penis. Haha.
Stále lepšie zobudiť sa s vytetovaným penisom, než sa zobudiť bez neho. Teda nie bez vytetovaného, ale bez reálneho. Presne to sa stalo Dominikáncovi Geraldovi Ramosovi. Navyše si vôbec nepamätal, ako k tomu došlo. Jeho susedia síce vypovedali, že videli, ako ho opitého napadol pes, no takýto pes sa nikdy nenašiel a rovnako ani Geraldov pytón. Preto keď nabudúce stratíte mobil alebo kľúče, môžete sa utešiť tým, že kým nesedíte doma s vývodom moču, stále ste na tom celkom dobre.
S alkáčom cez hory
Každý správny milovník alkoholu neraz zažil situáciu, že sa zobudil v sprchovacom kúte zakrytý kúpeľňovým koberčekom a dvoma kúskami toaletného papiera, aby potom zistil, že to ani nie je jeho kúpeľňa. No ísť do klubu v Manchesteri a zobudiť sa na záchodoch na letisku v Paríži, to sa zatiaľ podarilo iba devätnásťročnému (ako inak) Britovi Lukovi Hardingovi. O polnoci si povedal, že by nebolo zlé vidieť eiffelovku, dal sa odviezť na letisko, za sto libier si kúpil letenku na najbližšie lietadlo a zaspal. Keď sa zobudil, zavolal kamošom, a kým mu tí kúpili spiatočnú letenku, Luke si urobil tri znechutené selfies pri víťaznom oblúku. Náklady: tristo libier, mediálna sláva: na nezaplatenie.
… na kraj sveta
Oveľa horšie mohol skončiť Číňan Ťiang Wu, ktorý bol taký nadratý, že si pomýlil lodný kontajner so svojou hotelovou izbou. Tam sa vyvalil a zaspal a to, kde je, mu doplo až na druhý deň, keď sa zobudil. Hneď začal volať všetkým od policajtov až po bratranca z tretieho kolena, toho času kuchára v bistre Panda na Starej Vajnorskej, a zúfalo zháňať pomoc. Logické, keďže Ťiangovi chýbala zhruba hodina, aby jeho kontajner naložili na nákladnú loď do Los Angeles. Tam to trvá dva týždne, a keďže Ťiang nebol žiadny bretharián, cestou by tak nejako… zomrel. Aj keď sa Ťiangovi podarilo zburcovať policajtov, stále nevyhral, pretože zvnútra vedel ťažko identifikovať, v ktorom z tých pár tisíc kontajnerov nasáčkovaných v prístave si vlastne večer ustlal. Nakoniec sa ho však podarilo nájsť, najmä vďaka tomu, že trieskal do kovového kontajnera silnejšie než starý Križan do plafóna, keď hore huláka Rammstein. Mimochodom, Ťiangov kontajner bol uložený asi v dvadsaťmetrovej výške. Ešte dobre, že sa nepokúšal vyvaliť dvere.
… alebo na druhý svet
Výlety s
cestovnou kanceláriou Alkotravel sú síce plné nepoznanej exotiky a dobrodružstva, no môže sa stať, že na niektoré destinácie vám bude stačiť len jednosmerný lístok a dopravu zabezpečuje čierna sanitka. A konečne nastala chvíľa, keď si môžeme spomenúť aj na nežnejšie pohlavie, lebo ani ženám nie je alkohol cudzí. Tridsaťjedenročná (už zase) Angličanka Emma Blackwellová sa na lodi z Británie do Španielska prepila z fázy „toto je moja pesnička“ cez „nechajte ma, som v pohode“ až po „Kto si ide so mnou dať Titanic? Nikto?“ a postavila sa na čelo lode s rozpaženými rukami ako Kate Winsletová. Keďže sa však nenašiel žiadny DiCaprio, ktorý by ju pri tom pridržal, strepala sa do vody ako indická kabela naplnená konzervami pre mačky a utopila sa.
Kto sa hrá, ten nehnevá
Takáto nehoda sa však môže stať hocikomu, na rozdiel od príbehu, ktorý by sa dal nazvať „O troch Kambodžanoch a nášľapovej míne“. V roku 1999 našli traja kamaráti cestou z baru v kambodžskej provincii Svay Rieng jednu z nevybuchnutých mín, ktoré sa tam stále povaľujú ešte z čias občianskej vojny. Ako celkom dobrý nápad sa im zdalo, že by sa s ňou mohli „zahrať“. S mínou máte pomerne málo možností športového vyžitia – je príliš ťažká na tenisovú loptičku, na frisbee málo plochá, na curling by sa síce hodila, ale v Kambodži je dosť teplo. Rozhodli sa teda pre futbal, ale to stále nebolo ono, takže nakoniec po nej iba šliapali. A potom už len tak veselo rozhadzovali rukami a nohami.
Nepi, stratíš hlavu!
Ešte väčší vtipkári než Kambodžania sú však naši severní susedia – Poliaci. Jeden ľudový zabávač menom Krzystof Azninski to dotiahol až na držiteľa Darwinovej ceny. Aj by sme gratulovali, ibaže tieto ceny sa udeľujú výlučne in memoriam. V roku 1995 sa pri popíjaní s kamarátmi vo svojej záhrade rozhodli zahrať si nejaké hry, aké hrajú skutočný chlapi. Najprv sa trieskali po hlavách zmrznutou repou, ale šťavu to dostalo, keď našli motorovú pílu. Jeden z Poliakov si odrezal chodidlo, čo Krzystof ako správne súťaživý chlap, nemohol nechať len tak a odrezal si hlavu. Bardzo dobrze!
Boli ste už niekedy takí opití, že ste omylom zabili nejaké zviera? Ak áno, nemusíte sa hanbiť, na Joshuu Sheltona z USA aj tak nemáte. Ten sa raz tak rozbil, že zabil sedemdesiattisíc sliepok. Samozrejme, nie jednu za druhou a naschvál, ale nešťastnou náhodou. Zdalo sa mu ako dobrý nápad prestrihnúť elektrické vedenie na farme, kde pracoval. Boli to práve tie drôty, vďaka ktorým hydina dostávala potravu, vodu a ventiláciu. Táto kuracia genocída stála Joshuu zamestnanie a sedemdesiatpäťtisíc dolárov, ktoré boli stanovené ako výška kaucie. Na druhej strane, možno získal doživotnú zásobu kuracieho perkeltu.