Máš dve krstné mená – Daniel Sabastian, plus pseudonym…
Naši sa nevedeli dohodnúť aké meno mi dať, tak mi pre istotu dali mená dve. Otec chcel mať Sebastiana podľa jeho obľúbeného fotografa, ktorý sa volá Sabastian Solgado. Mama mi zasa chcela dať meno podľa svojho top spisovateľa Daniela Millmana. Nakoniec mi dali obe.
Aj sa nimi predstavuješ?
Sebastian je také tajné meno. Málokto o ňom vie. Keď vytiahnem občiansky, tak sa ľudia čudujú, lebo ma poznajú len pod menom Daniel. Kamoši ma volajú Dany, doma je to tiež najbežnejšie oslovenie, no ujal sa aj môj pseudonym.
Veď to. Milióny ľudí ťa poznajú pod prezývkou Gogo. Ako si k nej prišiel?
Gogo boli prvé slová, ktoré som v živote povedal. Naši ma tak potom ako malého chlapca začali prezývať. Keď som bol väčší, začal som hrať Counter Strike. Nevedel som prísť na žiaden zmysluplný „nick“. Tak som som tam naťukal Gogo a už mi to zostalo.
Aký je rozdiel medzi Gogom a Danielom?
Gogo vie, že si jeho video pozrie veľa ľudí. Daniel sa môže úplne uvoľniť, lebo sa ho to netýka. Gogo je to, čo ide na internet. Daniel je to, čo sa z videa vystrihne a zostáva skryté pred svetom. Inak som stále rovnaký. Nie je dobré ak je niekto iný na videu a iný v reálnom živote. Keď takého človeka stretnete na nejakej akcii, či autogramiáde a je úplne iný ako na nete, môže sa stať, že ako fanúšik budete sklamaný. Lepšie je byť tým, kým ste. V živote, aj na nete.
S videami si začal kedy?
Publikujem ich už piaty rok. Robil som ich aj predtým, len som ich nevešal na net.
Za ten čas si sa výrazne posunul. Nebojíš sa, že postupne to meno „Gogo“ bude zastarané, detské, infantilné, neaktuálne?
Myslím, že bude stále aktuálne. Rovnako ako Go-go tanečnice. (smiech) Premýšľam nad projektom, že by som začal robiť videá po anglicky. Tam to má tiež veľkú výpovednú hodnotu – Go! Go! – Choď! Choď! Musí to byť dobre „klikateľné“ a musí sa to dať ľahko napísať, ľahko vyhľadať. Gogo zvládne zadať každý. „Key words“ to je dôležitá vec, keď chceš byť ľahko dostupný.
Na youtube máš milióny zhliadnutí a vyše milióna odberateľov tvojho kanála. Čo sa snažíš ľuďom povedať?
Že sa treba viacej usmievať! Že život treba žiť tak, aby človeka bavil! Načo sa utápať v nejakých pochybnostiach, alebo negativizme ostatných. Bojujem humorom proti negativizmu. V našej krajine je ho nadmieru. Myslím, že sa mi to darí.
Začínal si od nuly. Ako vnímáš „Gogo boom“?
Našiel som si niečo „moje“. Niečo, čo ma napĺňa a baví. Keď som začínal, všetci si zo mňa robili „prdel“. Ale podarilo sa mi prehupnúť na iný level a teraz z toho žijem a posmievači stíchli. Predtým si ma doberali, teraz ma rešpektujú. Nezačínal som s tým, že idem zarábať peniaze. Rátal som s tým, že z toho nič nebude, ale chcem to vyskúšať, lebo ma to baví.
Baví ťa to aj po tých rokoch?
Jasné, inak by som to nerobil. Jedine to ma ženie dopredu. Fanúšikovia, pozretia, a peniaze prišli až časom. Samozrejme, je to príjemný bonus a aj to ma motivuje, no nikdy to nemôže byť jediným hnacím motorom. Pri takej práci by som nevydržal.
Peniaze sa na internetových videách dajú zarobiť ako?
Musíš mať veľa pozretí. Státisíce pozretí, milióny pozretí na Youtube. Laiky a odbery, za tie nedostaneš nič, ale sledovanosť určuje ako na tom si. V priebehu roka sa to mení. Napríklad v januári sú reklamy platené o polovicu menej ako v decembri. Záleží na tom, aký máš mesiac, ako firmy inzerujú.
Čo ľudí najviac oslovuje?
Najviac ich baví vidieť niečo úprimné. Niečo, čo nevidia každý deň. Niečo, kde vidia, že ten humor vznikol spontánne. Spontánnosť milujú. Ľudia chcú autenticitu, preto sú teraz youtuberi medzi mladými takí populárni. Populárnejší než televízia.
Klasické telky už mladých nezaujímajú?
Pozri, mladého človeka nebaví sadnúť si pred bedňu a teraz tam tri hodiny sedieť a pozerať na niečo, čo ti iní naservírujú s nekonečnými reklamami, že hodinový film pozeráš celý večer. To je šialené! Oni si sami vyhľadajú, čo a kedy chcú sledovať. Dokonca majú možnosť zhodnotiť to, vyjadriť sa k tomu. Môžu byť aktívni, počíta sa s ich účasťou, to ich na tom baví.
Aká je tvoja cieľovka?
To jadro je od trinásť do dvadsaťpäť rokov. Sú aj mladší aj starší. Ľudia, ktorí hrávajú hry, tí, ktorí sledujú krátke videá, a tí, ktorí majú čas byť na nete. Napríklad ma pozerajú vysokoškoláci, keď chcú relaxovať po náročnom dni, po štúdiu. Alebo mladší. Tí zase trávia na sieti celé poobedia. Takže to sú tí „moji“.
Máš aj nejakú stratégiu? Napríklad ako ovplyvní dĺžka videa počet videní?
Obsah, spracovanie, dĺžka… Toto všetko sú faktory, ktoré určujú, ako to bude sledované. Keď urobíš príliš dlhé video, tak musíš počítať s tým, že bude mať menej pozretí. Zaujme to menšiu skupinu ľudí. Paradoxne, tí to zase môžu viacej oceniť. Napríklad päť minút je veľmi dobrý čas pre virálne video. Keď chceš mať video, ktoré bude mať milión videní, nerob ho dlhšie ako päť minút. Dve až päť minút je OK. Desať minút je stále v pohode, záleží na tom, čo tam je. Keď je to len hovorené, ľudia strácajú pozornosť. Hrám aj hry, tie majú okolo dvadsať minút. To ľudia berú.
Robíš si scenáre?
Na youtube je najlepšia improvizácia. To funguje. Maximálne pár bodov, tých sa držíš, aby to malo hlavu a pätu, ale nie od slova do slova. To na nete nefunguje.
Televíziu si spochybnil, no pre staršiu generáciu je to ešte stále „zdroj“ informácií a zábavy. Neuvažoval si nad tým, že by bolo fajn mať show v TV, napríklad ako Evelyn?
Myslím, že by to bola chyba. Evelyn bola úspešná online bavička. Ľudia v nej videli niekoho, koho si vyhľadajú, lebo sa pri ňom zabavia a potom to vypnú. Zrazu to začala ťahať do telky, do priestoru, ktorí ľudí omrzel. Toto si ja dovoliť nemôžem. Zničil by som všetko, čo som roky budoval, moja komunita by sa rozpadla. Ľudia na nete ťa ovládajú, limitujú. Nemáš jedného šéfa, ale milión dvesto tisíc šéfov. A názory musíš počúvať. Ja mám v priemere tristotisíc pozretí na videu. Milión dvestopäťdesiat tisíc odberateľov. To mi žiadna telka nedá. (smiech)
Si známy človek. Online priestor je však krutý. Ako sa vyrovnávaš s kritikou, alebo s hlúpou nenávisťou?
Internet je nástroj, ktorý dáva ľuďom priestor, aby vyjadrili svoj názor. V tejto dobe to veľa ľudí nevie kontrolovať, alebo to priam až zneužívajú. Mňa vytrénovalo to, že už od začiatku mi tam mohli ľudia písať fakt negatívny „hejt.“ Tie prvé roky som z toho mával depky. No postupne som sa naučil odfiltrovať negatívne názory. Lebo je rozdiel medzi konštruktívnou kritikou a tým, že ťa niekto chce dať „dole“. Ale ty sa tým nemôžeš nechať znechutiť. Musíš robiť to, čo ťa baví.
Si na očiach
. Viacerým sa stalo, že neuspeli a ten prepad potom niesli veľmi ťažko. Ty si nemal radcov, ktorí sa ťa pre „tvoje dobro“ pokúšali zastaviť?
Keď som niečo pokazil, tak mi to povedali. Nebrali si servítky pred ústa. Ale vedeli ma podporiť. Nechceli mi zle. Na druhej strane ma nikdy vyslovene nepochválili, že: „Gogo, je to úžasné! Si jednotka!“ To nie. Povedali: „OK, je to dobré, no snaž sa viac a urob to ešte lepšie.“ Chceli, aby som mieril vyššie. Preto ani nemám dôvod byť arogantný. Veci sa dajú zlepšovať donekonečna.
Spevákom fanúšičky hádžu nohavičky. Čo hádžu vlogerom?
V jednom štádiu po mne hádzali šišky. Raz, keď som išiel z festivalu, tak som mal dva sakle plné šišiek. Potom ma to prestalo baviť a opadla éra jedného „šiškového“ videa. Odvtedy nehádžu nič. (smiech)
A nedostáváš nemravné návrhy?
Mám frajerku, s ktorou dokonca točím videá. Aj takýmto spôsobom dávam všetkým na známosť, že v tomto smere som OK. To je taká verejná stopka. Nie som ten typ youtubera, ktorý sa do videí snaží pekne obliekať, urobiť si hairstyle a podobne.
S frajerkou ste spolu ako dlho?
Viac než dva roky. Je to môj najdlhší a samozrejme najlepší vzťah. Je to fajn. Robí to isté, čo ja. Už sme sa dostali na tú úroveň, že sa tolerujeme a chápeme svoj časový režim a je to fajn.
Nežiarlite na seba? Ty si populárnejší, ona je krajšia… (smiech)
Nie, to nie. (smiech) Možno na začiatku vzťahu tam istá rivalita bola, ale teraz ťaháme za jeden povraz. Nie je dôvod na žiarlenie.
Si človek technológií, no vo vzťahoch, zdá sa, si stará škola. Aký by mal byť správny chlap?
Chlap si musí stáť si za svojim názorom a slovom. Nesmie si „špiniť“ do huby. Samozrejme, ak urobí chybu, mal by ju vedieť napraviť. A svoju babu, by nemal nechať odstrčenú. Žene, ktorú miluje, by mal dávať stopercentnú pozornosť.
Budúcnosť – čo tam vidíš?
Snažím sa žiť v prítomnosti. S budúcnosťou si hlavu nelámem. Teraz sa mi darí, tak sa to snažím využiť na 110%. O desať rokov sa mi možno dariť nebude. Mám záložný plán, samozrejme, chcem sa venovať videu.
O čom snívaš?
O pokoji v duši. Peniaze sú prostriedok a môžu ti pomôcť k tomu aby si bol „happy“ a mohol žiť pohodlný život. Ale zdravie, rodina a priatelia sú najviac.
Je internetový svet reálnym svetom?
Je. Len sa tam ľudia často hrajú na niekoho, kým v skutočnosti nie sú. Za monitorom sú odvážni, lebo nemusia znášať reálne následky toho, čo napíšu. V reálnom živote? Mlčia…
Máš odkaz pre svet?
Žite svoj život naplno a nenechajte sa znechutiť negativitou iných ľudí!
Daniel Sebastian Štrauch sa narodil v Bratislave (1996). Vyštudoval Súkromnú strednú školu animovanej tvorby v Petržalke. Na YouTube má svoje kanály GoGoManTV a GoGosVlog. Je najsledovanejším youtuberom na Slovensku a v Čechách a najúspešnejším aj tým, že jeho videá vďaka inzercii slušne zarábajú. Má priateľku, mladšieho brata a dvoch psov. Jeho životné skúsenosti sú zhrnuté v knihe Gogo – chalan z internetu. Žije a tvorí v Bratislave.