O tom, ako skutočne zvýšiť svoje šance na prežitie v životu nebezpečnej situácii, vieme totiž oveľa menej, než si myslíme.
Nežerieš, neprežiješ!
Nehovoríme o šesťhodinovej ceste z Petržalky do Sečoviec bez salámovej žemle. Hovoríme o situácii, keď sa, či už vlastným pričinením, alebo z cudzieho zavinenia, ocitnete bez potravinových zásob ďaleko od civilizácie a spoločnosť vám budú robiť iba kojoty a iná otravná háveď. Myslieť v takejto situácii hneď na jedlo je pre nás také typické! Isteže. Vidina hladu nie je dôvod na radosť. Ale nie je to ani prvá vec, ktorá by vás mala zaujímať. Bez potravy dokáže telo fungovať na vlastné tukové zásoby niekoľko týždňov a v princípe platí, že v divočine máte oveľa väčšie šance umrieť na následky zranenia, choroby, otravy alebo podchladenia, než sa úspešne vyhladovieť. Dôležitejší než honba na jašterice je úkryt a miesto na spanie. Príručky odporúčajú dutiny stromov alebo diery po vyvrátených kmeňoch. Tie však už s najväčšou pravdepodobnosťou „oskvotovali“ pôvodní zástupcovia miestnej fauny. Hľadajte inde. V záhradný domček dúfať nemôžete, ale nejaké prístrešie si zvládnete zmajstrovať i sami. Aj v tomto prípade však treba postupovať „opačne“. Pršať v noci totiž nemusí, ale chlad na zemi určite bude. Takže namiesto strechy si najprv zbudujte lôžko, nejaká šachorina na prikrytie sa vždy nájde. Boh vás ochraňuj stať sa v takej zložitej situácii vegetariánmi! Tvrdenie, že najbezpečnejšie je živiť sa rastlinkami, mohol do obehu pustiť azda iba stratený turista, ktorý omylom požul konope. Medzi rastlinami je množstvo jedovatých a toxických druhov a ak by ste aj mali natrafiť na benígny druh, veľa energie z neho nepoberiete. Jedine, že by ste boli srnka. A to asi nie ste.
Moč nad zlato?
Ak ste sa ocitli bez pitnej vody a inej je vo vašej blízkosti dosť, vaše šance na prežitie radikálne vzrástli. Ale iba ak sa budete správať rozumne a nebudete sa riadiť tým, čo ste sa kedysi naučili v skautskom tábore. Ani tú najkrištáľovejšie vyzerajúcu vodičku zo zurčiaceho potôčika nestačí totiž iba prevariť. Varom pri sto stupňoch Celzia zakapú iba mikróby a baktérie. Ostatná špina v nej zostane. Tá dokáže zabíjať rovnako účinne. Síce sa napijete, ale do pár dní môžete umrieť na následky dehydratácie vyvolanej početnými hnačkami. Takže postup je takýto: vodu prefiltrovať cez hustú tkaninu (napríklad tričko) a až potom prevariť.
Ak ste sa v dôsledku distribučného omylu ocitli na mieste bez akejkoľvek vody, zrejme sa nachádzate na púšti. Vaše vyhliadky na záchranu nie sú optimistické, ale nejaká nádej, že vás zajmú miestni teroristi a pokúsia sa vás udržať pri živote, aby vás vzápätí mohli vymeniť za keš, tu predsa len je. Kým budete čakať na záchranu, v každom prípade sa riaďte týmito pravidlami: Nech už to v telke predvádzajú akokoľvek, za žiadnych okolností nepite svoj moč! Jednorazovo vám možno pomôže, ale pri opakovanej konzumácii vám iba zvýši telesnú teplotu a zrýchli odparovanie tekutín z presušenej telesnej schránky. Ak vôbec dokážete močiť, močte na textílie a používajte ich ako zvlhčujúce obklady. Tak si viac pomôžete. Na záchranu čakajte v tieni kaktusu, ak nemôžete obsedieť, presúvajte sa iba v noci. Zvýšite tak šancu na predĺženie vlastnej životnosti zo štyroch hodín na dva dni.
Hadí jed
Ak vynecháme nádejného adepta na Darwinovu cenu, ktorý k poštipnutiu jedovatým hadom prišiel vlastným pričinením, keď si potrundžený pálenkou strčil do úst hlavu štrkáča a presviedčal manželku, že to zviera ešte jakživ nikomu neublížilo, uštipnutie je väčšinou výsledkom nešťastného prieniku trajektórie pohybu jedinca a plaza. A keďže had nevie rozprávať a nemôže vás slušne pozdraviť, urobí to, čo je mu prirodzené. Vyplazí jazyk a uhryzne. No a keď sa to stane, väčšine z nás sa v hlave vynorí spomienka na branné cvičenia a kurzy prvej pomoci, kde nás učili, že ranu treba narezať, jed vysať a miesto nad poštipnutím zaškrtiť, aby jed postupoval do tela pomaly.
Vedci z arizonskej univerzity však po sérii klinických testov zistili, že uštipnutému by ste týmto spôsobom veľmi nepomohli, vlastne by ste mu aj mohli značne poškodiť. Zásada číslo jeden je – snažiť sa nepodľahnúť panike a všimnúť si útočníka čo najdetailnejšie. Ak vás uštipla užovka, máte nárok na zlú náladu. Zmija už je dôvod pustiť do gatí, ale o život sa báť nemusíte, keďže väčšina dospelých jedincov dokáže boj so zmijím jedom vybojovať víťazne. Horšie to bude s „exotmi“. A ani pri stretnutí s nimi vám stará verklíkovaná rovnica narezať – vycicať – zaškrtiť veľmi nepomôže. Had pri uhryznutí vstrekuje jed do veľkej hĺbky a svalovina po jeho aplikovaní okamžite začína opúchať. Snažiť sa aplikovať odsávacie techniky je absolútne zbytočné rovnako ako použitie škrtidla. Uhryznutému treba okamžite zavolať odbornú pomoc alebo ho odviezť do špitála, kde mu pustia do žily vhodné sérum. Kým čakáte na pomoc, treba ho chlácholiť, napájať sladkou vodou a uvoľniť mu odev v oblasti opuchu. Na záver ešte zlaté pravidlo džungle: Mŕtvy had neznamená dobrý had. Hryzací reflex zostáva uňho aktívny ešte niekoľko hodín po smrti.
„Medvědi nevědí“
„… že turisti nemaj zbraně, až jednou procitnou, počíhají si někde na ně.“ Spieva v trampskej pesničke Ivan Mládek. Viete si predstaviť ten armagedon? Medveďovi totiž neutečiete. Neušiel by mu ani Usain Bolt. Hovorí sa síce, že medveď nevie utekať z kopca, ale kým túto teóriu začnete overovať v praxi, odpovedzte si úprimne na otázku: A vy? Rovnako sporná je rada hrať mŕtveho. Šanca prežiť stretnutie fingovaním mŕtvoly totiž závisí od typu medveďa a od vašej schopnosti zaradiť ho v takejto situácii do správneho druhu. Ak ste stretli grizlyho, odporúča sa prestať sa pohybovať a ak si vás všimne a urobí náznak pohybu smerom k vám, skrútiť sa do embryonálnej polohy, chrániť si životne dôležité orgány, a teda v podstate hrať mŕtveho. Medveď hnedý vám na takúto fintu však neskočí. Tomu treba ukázať, že stretol silnejšieho samca, respektíve sa tak aspoň tváriť. Kričte, dupte, teatrálne si rozorvite tričko ako Tarzan a postupne ustupujte. V žiadnom prípade nenadväzujte očný kontakt a ak môžete, použite sprej na medvede. Fakt existuje.
Know-how z televízie
Schválne, koľko dielov Nindža korytnačiek a koľko filmov o nindžoch ste videli? A čo? Ste nindža? Skôr nie, ako áno. A presne to platí o sledovaní seriálov o prežití v nehostinných podmienkach. Mnohopočetné pretáčanie dévedéčok o tom, ako sa dá prežiť „všetko“, z vás majstra na prežitie neurobí. Nech totiž záznamy vyzerajú akékoľvek autentické, väčšina z nich sa odohráva podľa vopred pripraveného scenára a v prípade akejkoľvek odchýlky je v zálohe pripravený celý záchranný tím. Svoje by o tom vedel povedať aj všeobecne uznávaný dobrodr
uh Bear Grylls, ktorý si síce pred kamerami rád zobne zo surového sobieho srdca a ohreje si ruky v jeho vnútornostiach, ale počas nakrúcania niektorých sérií si po nociach vychutnáva pohodlie hotelovej izby a, hoci nerád, priznáva, že niektoré scény v jednotlivých sériách boli zinscenované a digitálne upravené. Vymoženosť, na ktorú sa smrteľníkovi nevyplatí spoliehať.
Neverte na helikoptéry
Väčšina životunebezpečných situácií je výsledkom kombinácie zlého úsudku, zlých rozhodnutí a nadrozmerného ega. Nechcete hrať hru o život? Používajte zdravý rozum, sledujte predpovede počasia a podrobte kritickému mysleniu všetky mýty o prežití. A za žiadnych okolností sa nespoliehajte na helikoptéry. Nepriletia do kúpeľného mesta k rakúskej dôchodkyni, keď sa v parku pošmykne na banánovej šupke, a nepriletia za vami ani do neprístupnej lokality či do veľkej nadmorskej výšky. Dávkujte si túžbu po dobrodružstve opatrne a neskončíte na zozname nominantov na Darwinovu cenu za zlepšenie ľudského genofondu tým, že ste sa z neho dobrovoľne vymazali.
Vedieť sa vyplatí
Kaktusový džús
Ak by vám napadlo zahnať smäd šťavou z kaktusu, uistite sa, že je to jeden z piatich „pitných“ z rodu Echinocactus alebo Ferocactus. Tie ostatné sú toxické. Na otravu asi neumriete, ale ani si nepomôžete. Kým bude telo bojovať s priotrávením, zvyšuje sa vaša šanca na úpal. A ten môže byť zvlášť v púšti smrteľný.
Nadšení surfisti
U nás vám stretnutie so žralokom nehrozí, ale ak sa s ním stretnete v zahraničí, nesnažte sa ho zasiahnuť do nosa. Bude to mať rovnaký účinok, ako keby ste sa snažili šprintovať vo vode a je dosť možné, že skôr než ho pošteklíte na nošteku, odhryzne vám celé predlaktie. Ak sa s ním už naozaj rozhodnete pobiť, mierte mu na oko alebo na žiabre.
Krvavé údolie
Učili nás, že krvácanie treba zastaviť pomocou škrtidla. Život vám to zachrániť môže, ale rovnako vás to môže stáť končatinu. Ak už niet iného východiska, škrtidlo použite, ale hajde do nemocnice! Za žiadnych okolností ho potom neskladajte, mohli by sa vám do obehu uvoľniť toxíny, s ktorými si telo nebude vedieť poradiť. Nezabudnite si poznačiť presný čas, kedy ste škrtidlo nasadili, v nemocnici sa vás na to budú pýtať.
Dvere nie sú úkryt
Ak sa ocitnete v seizmickej oblasti v sezóne otrasov, zabudnite na starú dobrú radu, že najbezpečnejším úkrytom sú zárubne. Platí to len o niektorých stavbách a kým si nepreštudujete technické výkresy, hľadajte iný pevný „objekt“ v okolí. Môže to byť napríklad stôl z masívneho dreva.
Stratený v neznáme
O tom by vedeli rozprávať svoje mnohí nadšení hubári, ktorí chodia do lesa zásadne bez buzoly. V rozpore s tým, čo ste si doteraz mysleli, hľadať sever podľa machu nie je úplne optimálne riešenie. Mach totiž zriedkakedy rastie iba na severnej strane. Rastie jednoducho všade tam, kde je tieň a vlhko. Slnko je lepší orientačný bod.