Módne trendy sa opakujú. Vo svete módy trendy prichádzajú a odchádzajú skôr ako ročné obdobia. V automobilovom priemysle lámal v šesťdesiatych rokoch rekordy predaja Austin Mini a chrobák od Volkswagenu sa stal národným pokladom nemeckého národa. Obe autíčka dnes prežívajú comeback v novom dizajne a tešia sa veľkému úspechu. Vo svete fitnesového priemyslu to nie je inak a ľudia sa snažia prísť na to, ktoré cvičenie je pre človeka najefektívnejšie. Je funkčný tréning len trend krátkych a dlhých vlasov alebo je to ďalší comeback v pohybových aktivitách človeka? Mnohí, čo navštevujete fitnescentrá, ale, bohužiaľ, často aj tí, ktorí tam pracujú, majú mylnú predstavu, že funkčné cvičenie je vo svete fitnesu absolútna novinka. Opak je pravda, funkčné cvičenie je staré ako ľudstvo samo.
Už dvetisíc rokov pred naším letopočtom dvíhali starovekí Egypťania vrecia s pieskom, aby si zvýšili silu potrebnú na lov a súboje. Podľa vojenských záznamov používali Číňania silový tréning v rámci vojenského výcviku sedemsto rokov pred naším letopočtom. Ale väčšina ľudí si spája cielené cvičenia na rozvoj sily a zlepšenie športového výkonu s antickým Gréckom. Veľa športovcov súťažiacich na antických olympiádach zdvíhalo pre rozvoj svalovej sily ťažké kamene. Okrem zlepšenia činnosti svalov viedol silový tréning k rozvoju svalového objemu a k zmene telesnej konštrukcie atlétov. Robustná muskulatúrna telesná stavba sa uctievala a zobrazovala aj v klasickom gréckom umení a literatúre. Práve „kult“ tela, ktorý Gréci uznávali, môžeme považovať za prvopočiatky rozvoja kulturistiky a moderného športu vôbec. Silový tréning už vtedy vykazoval určité znaky periodizácie zaťažovania. Prvé dochované písomné znaky sa datujú do rokov 129 – 199 a opisujú následnosti pri zvyšovaní fyzickej pripravenosti, ich autorom je známy priekopník v oblasti modernej medicíny Galén z Pergamonu, ktorému hovorili aj lekár gladiátorov.
V 19. storočí sa veľa verejne vystupujúcich silákov stalo doslova celebritami. Najslávnejším z nich bol Eugen Sandow, dnes považovaný za otca modernej kulturistiky.
Napriek faktu, že ľudstvo odpradávna fascinovala svalová sila a rozvinutá muskulatúra, je koncept silového tréningu jednou z oblastí, s ktorou sa aj dnes stotožňuje len veľmi málo ľudí. Dokonca aj v Spojených štátoch v čase najväčšieho rozvoja fitnesu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa veľa Američanov aktívne zúčastnilo na najrôznejších formách aeróbneho tréningu, sa oblasť rozvoja silových schopností ako súčasť kondičnej pripravenosti nielen športovcov zanedbávala. Vďaka priekopníkom posilňovania, ako bol Joe Weider, Larry Scott, Charles Atlas, Steve Reeves alebo generácia bývalého kulturistu a guvernéra Arnolda Schwarzeneggera, sa silovému tréningu začala venovať široká verejnosť.
Ako je to vofitnescentrách dnes?
Kult tela alebo moderný bodybuilding je dnes synonymom izolovaného posilňovania jednotlivých svalových skupín v honbe za tehličkami na bruchu alebo väčšími bicepsmi. Nečudoval by som sa, keby som v súčasnom fitnescentre našiel stroje zvlášť na palec a ukazovák. Reklamy kulturistov na zázračné prípravky sľubujúce opálené telá s nadmernou svalovou hmotou spravili z tohto odvetvia niekoľkomiliardový biznis. Ďalším paradoxom je, že po niekoľkohodinovom sedení v práci a hodinách strávených za volantom auta si sadneme znovu do stroja na posilňovanie prsných svalov, a tak zhoršujeme už aj tak zlé držanie tela spôsobené nesprávnymi pohybovými stereotypmi. Funkčný tréning by mal v prvom rade zlepšiť kvalitu života v aktivitách alebo v pohyboch bežného dňa. Čiže pripraviť pohybový aparát na prácu v záhrade, vyzdvihnutie balíka na pošte, nosenie nákupu alebo na vyšliapanie desať poschodí, keď sa pokazí výťah. Pri funkčnom tréningu nejde o cvičenie na zázračných pomôckach ako bosu alebo na závesnom systéme TRX, ale o to, aby sme chápali pohyb ako súčasť každodenného bytia. Fyzická aktivita neznamená iba športe, je viac než obyčajné cvičenie. Fyzická aktivita sa týka človeka a prostredia, v ktorom žije, a upevňovania ich vzájomného vzťahu. Nie je to len beh na bežiacom páse alebo bezhlavé dvíhanie činiek, keď sa pozeráte do zrkadla a počúvate iPod. Je to používanie tela spôsobom, na ktorý bolo stvorené.