„Hrať prídu všetci, ktorí nehrajú doma (nie je podmienka), sú dosť dobrí (nie je podmienka) a sú zdraví (nie je podmienka). Skrátka, hrať prídu všetci, ktorí prídu. Dôsledne pomiešame, necháme odstáť a budeme dúfať, že sa to podarilo.“
Môj dobrý kamoš býval na Dlhých dieloch. Občas som tam za ním zašiel, hoci to znamenalo odlifrovať sa nielen na druhý koniec mesta, ale ešte aj skončiť na Dlhých dieloch. V pajzli na konečnej sme pozerali športové prenosy, pili pivo, fajčili a rozprávali sa pri tom o živote. Nikdy sme na nič veľké neprišli, občas nás ráno bolela hlava. A tak keď sme sa v roku 2011 hrdinsky, nečakane a nepravdepodobne prebojovali do semifinále hokejových majstrovstiev, stretli sme sa tam. A vyhrali.
Zápas sa skončil, znela naša hymna a vtedy chalani od vedľajšieho stola povstali. Bolo ich viac, aj vlasy mali kratšie, skrátka typickí študenti sociológie. Celý zápas na nás so záujmom pozerali, teraz sa chytili za srdce a nad Tatrou sa začalo blýskať. Ľudia sú rôzni, niektorí potrebujú takéto momenty. Sedeli sme ďalej, isto sme sa na seba mierne pobavene pozreli, odpili sme si. Robili sme veci, ktoré robíte, keď čakáte, kým niečo prejde. Prešlo. Ešte sa nedostali ani k tomu, aby zistili, že druhú slohu hymny neovládajú, a jeden z nich už bol pri nás, konkrétne pri mojom kamošovi. Meriam meter sedemdesiatpäť a aj tak som z nás dvoch vyšší. V trojici sme prehodili pár slov o fandení, vstávaní a chytaní sa za srdce pri hymne. Veľmi ho trápilo, že sme sa nepostavili, potom sa trochu búchalo po stole a trošku lietali poháre. Slušne povedané, vyšli sme rýchlym krokom. Píšem to preto, lebo odvtedy mám s hokejovými majstrovstvami problematický vzťah. Ťažké je vytesniť ten každoročný karneval idiotov.
Prehra ešte pred úvodným buly
Svet si treba zjednodušovať a my ten slovenský hokejový teraz rozdelíme na dobrých a zlých. Dobrí sú, vieme kto a zlí zase, vieme čo. Poteším vás: Dobrí prehrali. Zaiste, niečo sa aj podpísalo. Niečo sa aj dohodlo a dohodlo sa, že sa ešte niečo dohodne potom, lebo slovenský hokej potrebuje stabilitu, aby zase s prehľadom skončil na desiatom mieste, pointa sa však nemení. Zlí zase „odrbali“ dobrých. Môžeme sa staviť, že v slovenskom hokeji sa nič zásadné nezmení. Na obranu tých dobrých treba povedať, že to nie je ich chyba. Sú v neznámom svete rokovaní, dohôd a „dohôd“. Tí druhí sa v ňom pohybujú oveľa dlhšie. Keďže im nechceme nadávať, voláme ich funkcionári. Hokej nerobia pre hokej, ale pre funkcie. Nerokujú kvôli dohodám, ale kvôli udržaniu moci. Keď po majstrovstvách príde čas zase riešiť, čo sa to, doprdele, stalo a čo s tým, doprdele, ideme robiť, tí dobrí s prekvapením zistia, že už nemôžu robiť nič. Majstrovstvá sa ešte ani nezačali a hokej už prehral. Lenže k veci.
Ako sme na tom v NHL?
Koľko máme hráčov v NHL? Aj keď aplikujeme tie najširšie kritéria, hráčov neostane omnoho viac ako prstov na rukách celoživotného hráča na cirkulárke. Ak navyše budeme natoľko nemilosrdní, že kritériá ešte zúžime a budeme sa pýtať, ktorýže z nich je v najlepšom hokejovom veku a zároveň je ťahúňom mužstva, alebo je mladý a vyzerá, že by tým ťahúňom mohol byť, ostane jedna veľká drsná nula. Tam sme sa dopracovali.
Hossa s Chárom a ani Gáborík to už jednoducho ďalej ťahať nemôžu, očakávať to od nich je nefér a zrejme aj trochu neslušné. Nikto po nich nenastúpil, čím sa nechce povedať, že tí mladí hráči za nič nestoja. Stoja. Len nie sú Hossom, Chárom, Demitrom ani Bondrom.
Všetko sa to otočilo: V praveku slovenského hokeja sme mali áčkový útok, béčkovú obranu a céčkových brankárov, teraz je obrana slušná a aspoň brankári nám dávajú šancu na nula-nula. Problém je v útoku. Nože, koľko je hráčov, ktorí v tejto sezóne dali aspoň toľko gólov, že ich tréner uznanlivo potľapkal po chrbte? V čase písania dal Tatár rovných dvadsať a Hossa s Gáboríkom nad desať. Štvrtý je Sekera so šiestimi, a keď je štvrtý Sekera so šiestimi, tak je to jednoducho peklo. Všimnite si, že som ešte ani nezačal špekulovať nad tým, ktorý z nich bude voľný a bude sa mu chcieť. Ďalej to nejatrime a dohodnime sa, že v záujme republiky s NHL končíme.
Slovan nás nezachráni
Ostáva nám KHL. Ostáva nám Slovan. A to je trochu problém, aspoň pre nás, prisťahovalcov z východu. Pozrite, vec sa má tak, že boli roky, keď som chodil na hokej. Nebolo to v Bratislave, a keď sme kričali, Slovan bol všetko, len nie belasý. Ak ho teraz skritizujem, bude zo mňa hovoriť komplex, ak pochválim, odrodil som sa. Prehrám tak či tak. A pritom to Slovanu prajem. Veď nech hrajú, nech sa im darí, celé sa mi to zdá pekné a zakaždým, keď prekonajú očakávania, aj sa poteším. Vnímam to tak trochu mytologicky: Dávid a Goliáš, Slovan je v tom za nás všetkých a podobne. Čo, pravda, vyžaduje vytrvalé vytesňovanie vlastníckej štruktúry klubu a zákaz úvah o tom, čo za súťaž celá KHL je. A podobne.
Buďme praktickí: Slovanu sa darilo nad očakávania, dohodnime sa, že máme radosť. Dostal sa do play-off, tam si neurobil hanbu. Výborne, teraz už len všetci ako jeden naklusajú do reprezentácie a… z pozície zhruba šestnásteho najlepšieho klubu KHL budú konkurovať hráčom z Ameriky a z klubov, ktoré sú v KHL oveľa vyššie. Už vidíte, aká je to hlúposť?
No nič, urobíme zlepenec
NHL nás nezachráni, ani KHL, neostáva nič, len tradičné vybudovanie zlepenca všetkých zlepencov. Hrať prídu všetci, ktorí nehrajú doma (nie je podmienka), sú dosť dobrí (nie je podmienka) a sú zdraví (nie je podmienka). Skrátka, hrať prídu všetci, ktorí prídu. Pozbierame čo-to zo Švédska a z Fínska, odrezky z KHL doplníme Čechmi. Pridáme Slovan a šturime dvoch zos Košicoch, žeby bol pokoj. Dôsledne pomiešame, necháme odstáť a budeme dúfať, že sa to podarilo. Z uvedeného receptu vyplýva, že aj hrať budeme presne tak, ako budeme hrať. Za posledných osem rokov sme sa s výnimkou onoho nepravdepodobného striebra dostali do štvrťfinále presne raz. To by mohol byť dobrý kompas.
Prečo fandíme?
Tak sme ponakladali, koľko sa zmestilo, dostali aj tí, ktorí si nezaslúžili. Teraz si povedzme, ako to je naozaj. Fanúšikovanie sa neodvíja od úspechov. Nemalo by sa alebo aspoň nemuselo, hoci ani to neplatí, ak ste fanúšikovia Chelsea, Manchestru City a Paris Saint-Germain. Klubom nedržíme preto, lebo vyhrávajú, nijaký totiž nevyhráva večne. Reprezentáciám už vôbec nedrukujeme kvôli výsledkom, ale z úplne iných dôvodov, ktoré nevyvráti žiaden článok – ani zostup do skupiny B by nemal. Hoci fanúšikovia nebudú súhlasiť, športové fandenie je také iracionálne, že podľa posledných výskumov ho možno porovnávať len s volebnými výsledkami. Ja napríklad odvtedy, čo Nemci vďaka vymyslenej penalte vyradili v Taliansku ’90 Československo, držím každému, kto sa má Nemcom postaviť. Hodlám sa toho držať a aj to je užitočný tréning trpezlivosti. Nemci totiž skoro vždy vyhrajú. Veriť, že to zvládneme, je úplne normálne a nenormálne zároveň, na začiatok by možno stačilo, aby sme nehrali úplne zle.
Ako som sa pomýlil
Navyše, netreba zúfať. Pamätáte si majstrovstvá v Bratislave? Pamätáte si, ako oni veľmi chceli, my sme im veľmi verili a ako veľmi to nevyšlo? Deň po vypadnutí – v hlave zvyškový alkohol a na srdci ťažoba – som napísal článok o budúcnosti slovenského hokeja. Bol plný smútku, všetok ten alkohol som naň vydýchal. Nostalgie a pátosu z neho prýštilo toľko, že aj Štefan Hríb by si mohol požičať. Neomylne som predpovedal, že to bude už iba horšie. Budeme sa potácať, až napokon vypadneme. Podľa mojej predpovede mali dnes slovenskí hokejisti prinajlepšom upravovať ľad v prestávke zápasu Rumunsko – Maďarsko. Mimochodom, rumunská reprezentácia sú takmer výlučne Maďari.
Desaťtisíce ľudí si vtedy ten článok prečítali, šíril sa ako lavína. Trafil som sklamanie a beznádej, trafil som emóciu, čo som netrafil, to bola pravda. Absolútne som sa zmýlil a so mnou aj všetci tí, ktorí prikyvovali. O rok sme totiž získali ono striebro, čím sa vraciame späť na Dlhé diely.
A tak to má byť. Nevyzerá to dobre, ale v športe nikdy neviete. Niekedy, žiaľbohu, teraz čoraz častejšie chvalabohu. Štvrťfinále, dohodneme sa?
Umiestnenie Slovenska na MS za posledných osem rokov:
2008 Kanada 13. miesto
2009 Švajčiarsko 10. miesto
2010 Nemecko 12. miesto
2011 Slovensko 10. miesto
2012 Fínsko/Švédsko 2. miesto
2013 Švédsko/Fínsko 8. miesto
2014 Bielorusko 9. miesto
2015 Česká republika 9. miesto
Kde sa bude hrať
Moskva Ľadový palác VTB 12 100 divákov
Petrohrad Športový palác Jubylejnyj 7 300 divákov