Je známe, že nekvalitný spánok nám ničí dušu aj telo. Neodpočinutý mozog doslova trpí, organizmus nezvláda odbúravať toxíny, zhoršuje sa nám pamäť, motorické a logické funkcie začínajú riadne krívať. Ak zásadnejší deficit spánku trvá dlhšie, výrazne mám takýto stav poškodzuje imunitu. Čo teda vieme o spánku a jeho úlohe v našich životoch?
Obecne platilo a platí, že unavený, fyzicky zrobený človek zaspí rýchlo a ľahko. To ľudia vedeli oddávna. Dnešná doba nás vyčerpáva, denno-denne stresuje, ale únava máva skôr duševný charakter. Takže spíme slabo, budíme sa a ráno bývame unavení. Americký historik, prof. Roger Ekirch ale tvrdí, že sa zrejme vraciame k prirodzenému dvofázovému spánku, ktorý kedysi ukolísaval našich predkov. S témou ľudského spánku prof. Ekirch pracoval viac ako 15 rokov a vo svojom výskume konštatuje, že ideálna predstava šesť- až osemhodiného spánku je skôr moderným vynálezom.
Štúdia hovorí o tzv. delenom spánku. O Prvom a Druhom spánku písali už Homér aj Cervantes. Kedysi ľudia išli do postele okolo ôsmej. Po troch až štyroch hodinách vstali, opáčili toaletu, niečo zjedli a vypili. Takto si pohoveli hodinku-dve. Okrem toho mohli obísť hospodárstvo, niečo si prečítali, pomodlili sa alebo sa porozprávali, prípadne z postele nevyšli a sexovali. Francúzska príručka zo 16. storočia dokonca odporúča, že “robiť dieťa je najlepšie v čase po Prvom spánku…” Následne sa išlo spať opäť a spalo sa až do bieleho rána. Podľa fox.2now.com bol tento pôvodný spánkový vzorec vytlačený dnešnou hektickou dobou prof. Ekirch upozorňuje, že rezignácia na delený spánok sa prejavuje čoraz väčším tlakom na zdravie každého z nás.