Na štyroch veľkoplošných obrazovkách divákov umelkyňa vťahuje do jedinečného sveta potápania a modrého ticha. Martina sa venuje náročnej “podvodnej” disciplineuž od roku 2006 a svoju nebývalú vášeň komentovala nečakane poeticky: “Je to ako učiť sa chodiť v novom svete, iba cítite a vznášate sa. Na ničom inom nezáleží…” Zábery potápania a svojho “vodného baletu” realizovala v Červenom mori pri pobreží Egypta. Film sa premieta na štyroch LCD paneloch, ktoré sú umiestnené v podzemnom hagári ležiacom naproti múzeu Madame Tussaud v Londýne. Divák sa ponorí do príbehu s názvom “freediving” a spolu s plavcami doslova zadržiava dych na dlhé minúty. Hudba, telo a voda, to všetko je harmonicky skĺbené ako veľký zážitok, a najmä oslava tejto náročnej športovej disciplíny.
Jeden z displejov sa vznáša priamo nad hlavami návštevníkov a evokuje pocity ponárania sa na vlastnom tele. Martina Amati pracovala ako mladá umelkyňa pre hudobný televízny kanál MTV.. Podľa vlastných slov sa časom už ale cítila vyhorená a hľadala nové výzvy. Pôvodom Talianka však mala k moru a vode vždy blízko. Začala teda pracovať pre Discovery Channel a postupne sa dostala aj k vlastným, dokumentárnym filmom. Pred piatimi rokmi za svoj krátky film I Do Air, získala cenu BAFTA, čo je britská obdoba Oscara. Martina ako sa na jedno nadýchnutie dokáže ponoriť do hĺbky 30 metrov, čo je výška 10 poschodovej budovy. Sama sa skôr považuje za umelkyňu, ale – ako prezradila – adrenalín je pre jej život nesmierne dôležitý. Hĺbka a okolitá voda síce pre každého plavca predstavujú nemalé riziko, ale sloboda a krása prírody sú minimálne rovnocenné. Podľa webu theguardian.com je londýnska inštalácia aj poctou špičkovej ruskej freediving špotovkyni, Natálii Molčanovej. Celosvetovo uznávaná freediving rekordérka zahynula v auguste pri ponore v Stredozemnom mori.