Skúšobná otázka pre znalcov kultovej klasiky: Akým spôsobom popravoval Luca Brasi nepriateľov svojho zamestnávateľa dona Corleoneho? Ak si pamätáte knižnú scénu so sekerou a rafinovaným postupným odtínaním jednotlivých častí dolných končatín, uspeli ste. A teraz druhá otázka: Bol Brasi psychopat? Odpoveď hľadali talianski vedci.
Mafiáni verzus „bežní“ zločinci
Nielen ikonické dielo Maria Puza Krstný otec sprostredkúva laikom predstavu o sadistických metódach zločineckých gangov. Obraz o gangstroch z podsvetia nebýva v povedomí verejnosti lichotivý. Najmä ak ide o sadistické vraždy, má súdny človek tendenciu pochybovať o zdravom rozume aktérov.
Talianski výskumníci však prišli s prekvapivým zistením. Nie všetci mafiáni sú v skutočnosti psychopati.
Vedci si vybrali ako prieskumnú vzorku tridsať mafiánov z väzenia v sicílskom Palerme a ďalších 39 delikventov, ktorí neboli spojení so žiadnym zločineckým gangom. Spomedzi členov mafie bolo 57 percent vo väzení za násilné trestné činy, 23 percent za vraždy a zvyšok za trestné činy, ako únos, obchodovanie s drogami a podvody.
Potom vedci skúmali, ktorý zo zločincov vykazuje psychotické črty na základe zoznamu dvadsiatich položiek osobnostných rysov. Tie zahŕňali správanie spojené s psychopatiou, ako patologické klamanie, nedostatok empatie či impulzívny charakter. Psychopatická osobnosť by podľa tohto testu mala dosiahnuť bodové skóre nad tridsať.
Výsledok? Žiaden z členov mafie nedosiahol viac ako tridsať bodov. Naopak, desať percent respondentov z druhej skupiny psychopatické sklony vykazovalo.
Všetko pre rodinu
Inak povedané – členovia mafie sú v skutočnosti emotívnejší, menej narcistickí, menej „parazitickí“ a menej impulzívni ako ostatní zo skúmaných zločincov. V rozhovore navyše často vyjadrovali obavy o svoje deti a rodiny, ktorým neprestali písať či volať. To sa však nedá povedať o druhej skupine s „obyčajnými“ delikventami.
„Dokonca aj spáchané trestné činy boli pre väčšinu členov mafie motivované lojalitou k svojim rodinám či lipnutí na nich. Viedlo ich viac poslanie ako osobný záujem,“ píše sa v štúdii.
Výskum ďalej preukázal, že mafiáni boli menej náchylní na problémy so zneužívaním návykových látok ako ostatní zločinci. Žeby to bola podobnosť s dielom Krstný otec čisto náhodná?